Zníženie obchodného deficitu nestačí: o sile dolára rozhoduje najmä trh akcií a investície

Spojené štáty majú dlhodobo problém s obchodnou bilanciou. Dovážajú oveľa viac, než vyvážajú. A začína to byť cítiť. Wall Street aj Trumpova garnitúra sa síce málokedy zhodnú, no tentokrát je na zhodu dobrý dôvod: ak sa dovoz a vývoz nevyrovnajú, dolár to môže pocítiť. Pravda však môže byť inde – o osude americkej meny rozhodne možno nie obchod, ale výkon niekoľkých akciových hviezd z technologického sektora.

Oficiálne dáta ukázali, že v apríli sa americký obchodný deficit znížil o polovicu. Firmy si narýchlo naskladnili tovar už v marci – ešte pred zavedením nových ciel. Dovoz klesol o takmer dvadsať percent, čo prekvapilo aj analytikov. Výrazne menej sa doviezli autá, mobily a elektronika. Cieľ – znížiť deficit cez clá – teda zrejme funguje.

Dolár pod tlakom

Medzitým dolárový index Wall Street Journal od začiatku roka klesol o sedem percent.

Trhy momentálne spájajú rozpočtový deficit a obchodný deficit do pomenovania „twin-deficit“, ktorý funguje ako dvojitá záťaž na dolár. Vláda si musí požičiavať – predáva dlhopisy, čím láka zahraničný kapitál. Silnejší dolár zvyšuje kúpnu silu Američanov v zahraničí, takže import rastie rýchlejšie než export.

Americký minister financií Scott Bessent preto pred Kongresom otvorene hovorí, že rozpočtové výdavky musia klesnúť a obchodná bilancia sa musí zlepšiť. Podľa neho je kľúčové „dostať deficit na číslo, ktoré začína trojkou“ (pod štyri percetná HDP) a súčasne oslabiť prekážky, ktoré umelo posilňujú dolár. Ak sa to nepodarí, riziko je zhoršujúca sa čistá zahraničná investičná pozícia (NIIP) – rozdiel medzi tým, koľko aktív vlastnia Američania v zahraničí a koľko zahraniční investori v USA.

Amerika je totiž najväčším čistým dlžníkom spomedzi vyspelých krajín. Jej čistá investičná pozícia bola vlani mínus 88 percent HDP. Naopak Švajčiarsko – čistý veriteľ – si požičiava financie na vládny dlh len za 0,4 percenta, pričom USA musia platiť až 4,4 percenta pri desaťročnej splatnosti.

Ako to celé súvisí s obchodom? Ak USA viac dovážajú ako vyvážajú, zvyšok sveta v skutočnosti „požičiava“ Amerike. Obchodný deficit sa prelieva do vonkajšej nerovnováhy. Výsledkom je vyšší dopyt, vyššia inflácia – a vyššie úroky.

Ale predpoveď, že sa zahraničným veriteľom raz minie trpezlivosť a dolár skolabuje, sa zatiaľ nenaplnila. Po roku 2000 síce dolár oslabil, čím sa zlepšila vonkajšia bilancia, no od roku 2014 dolár opäť posilňuje – a deficit sa prehlbuje.

Pozadie finančnej krízy