Nie je prekvapením, že v epicentre pandémie covidu došlo k prudkému poklesu životnej úrovne na celom svete – po prvý raz za posledných tridsať rokov. Zdravotnícke systémy kolabovali pod náporom pacientov, spoločenský život sa takmer úplne zastavil a vlády čelili rozsiahlej kríze.
S odstupom piatich rokov však dostupné dáta naznačujú, že negatívne dôsledky na kvalitu života nemusia byť len dočasné. Vyplýva to z najnovšej revízie Indexu ľudského rozvoja (HDI), ktorým Rozvojový program OSN (UNDP) meria pokrok v oblastiach, ako sú stredná dĺžka života, vzdelanie a príjem obyvateľstva.
„Globálna hodnota HDI klesla v rokoch 2020 a 2021. Napriek čiastočnému oživeniu v roku 2022 správa UNDP signalizuje, že tempo zlepšovania v roku 2023 bolo alarmujúco pomalé a ani prognózy na rok 2024 nie sú príliš optimistické,“ uvádza časopis The Economist s odvolaním sa na report.
Rozdiely sa prehlbujú
Spomalenie globálneho rozvoja sprevádza narastajúca priepasť medzi bohatými a chudobnými krajinami. Kým 97 percent rozvinutých štátov, vrátane Slovenska, ktoré sa v globálnom rebríčku umiestnilo na 46. mieste, už dosiahlo alebo prekročilo úroveň rozvoja spred pandémie, medzi chudobnými krajinami je to len približne polovica.
Príkladom dlhodobo vysokej kvality života sú severské krajiny. Na Islande dosahuje očakávaná dĺžka života viac ako 82 rokov, priemerná dĺžka vzdelávania presahuje 18 rokov a priemerný príjem na obyvateľa predstavuje takmer 70-tisíc dolárov.
„Extrémnu chudobu sa od roku 2015 takmer nepodarilo znížiť a pandémia priniesla regres v oblasti verejného zdravia. Hospodársky rast chudobných krajín je navyše od polovice roku 2010 chronicky pomalší v porovnaní s bohatšími ekonomikami,“ píše sa v reporte UNDP.
Napriek nepriaznivým vyhliadkam správa hľadí s optimizmom na potenciál umelej inteligencie, najmä s ohľadom na raketový nárast využívania nástrojov ako ChatGPT medzi firmami aj jednotlivcami.
„So správnym nastavením môže byť umelá inteligencia bránou k novým vedomostiam, zručnostiam a prelomovým nápadom, ktoré môžu zásadne oživiť globálne ekonomiky,“ konštatuje Pedro Conceição, riaditeľ kancelárie Rozvojového programu OSN.
Ďalšie dôležité správy
