V apríli Donald Trump ohlásil zavedenie ciel na 185 krajín celého sveta. Rusko a jeho spojenec Bielorusko medzi nimi chýbali. Oficiálnym dôvodom bol fakt, že USA s Ruskom vôbec neobchoduje. To nie je úplná pravda. Obchod medzi Washingtonom a Moskvou od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu klesol o deväťdesiat percent, avšak jeho objem stále dosahuje približne 3,5 miliardy dolárov. To je z hľadiska objemu obchodnej bilancie USA zanedbateľný objem, lenže napríklad Kazachstan má s USA podobný objem obchodu (3,4 miliardy dolárov) a clám sa nevyhol.
Z pohľadu Moskvy je vzhľadom na objem sankcií zavedených zo strany USA takmer irelevantné, či Biely dom na Rusko clá zavedie, alebo nie. Oveľa dôležitejšie je, koľko na trhu stojí ropa. Pokles jej ceny, ktorý bol vyvolaný rozhodnutiami kartelu OPEC, ale aj chaosom na finančnom trhu po zavedení amerických ciel, je pre Rusko veľmi nepríjemný.
Kremeľ stúpa a padá spolu s ropou
Príjmy z exportu ropy a zemného plynu tvoria tretinu príjmov rozpočtu Kremľa a dve tretiny celkových príjmov z exportu fosílnych palív, ktoré boli v marci 2025 na úrovni 637 miliónov eur denne. Rozpočet je nastavený na cenu ropy 70 dolárov za barel, počas posledných týždňov sa však ropa pohybuje pod touto úrovňou.
Kremeľ hrá vo vojne na Ukrajine o čas. Na bojisku maximálne tlačí na zisk každého metra Ukrajiny a zároveň naťahuje mierové rokovania. Očakáva, že územné zisky povedú pri mierových rokovaniach k tým povestným „lepším kartám“, ktoré neustále spomína americký prezident D. Trump, ktorý sa mierovú dohodu snaží sprostredkovať. Ruská vojnová ekonomika síce vykazuje známky spomalenia, ale doteraz mala dostatok pary aspoň na tento rok.
Pokles cien ropy na najnižšie úrovne za posledné štyri roky však situáciu mení. Aktuálne ceny ropy v pásme 60 až 70 dolárov za barel vojnu nezastavia, prípadný ďalší pokles však už môže výrazne meniť kalkulácie a plány Moskvy. Tá bude mať na výber len zo zlých možností.
„Ak ceny ropy zostanú nízke, Rusi začnú cítiť zvýšený tlak. Už teraz ho cítia. Čoskoro si budú musieť vybrať medzi jedlom a zbraňami,“ uviedla Elina Ribakova, senior výskumníčka na Peterson Institute for International Economics.
Analytici z investičnej banky J.P. Morgan vo svojej správe pre klientov prišli k podobnému záveru. Hoci Moskva je značne izolovaná od globálnych trendov z dôvodu sankcií a prerušených medzinárodných väzieb, ničivá vlna cunami vygenerovaná chaotickou obchodnou politikou USA Moskvu rozhodne neobíde.
Cena ropy je pre ruský štát vecou najvyššieho záujmu. Nízke ceny v osemdesiatych rokoch minulého storočia pomohli zlomiť väz Sovietskemu zväzu, naopak, obnova od roku 1999 výrazne prispela k upevneniu moci súčasného prezidenta Vladimíra Putina. Podľa odhadov think-tanku Carnegie Russia Eurasia Center stráca Rusko pri každom poklese ceny ropy o desať dolárov za barel približne 25 miliárd dolárov ročne.
Výzva pre prezidenta Putina
Nedá sa pritom vylúčiť, že nižšie ceny ropy hrajú do karát aj Bielemu domu – a to nielen v otázke nižších cien palív pre Američanov, ale aj ako páka na Moskvu, aby rýchlejšie ukončila vojnu. Keith Kellogg, špeciálny vyslanec súčasnej americkej administratívy pre Ukrajinu, ešte v januári 2025 povedal, že pokles ceny ropy Brent k úrovni 45 dolárov za barel by mal stačiť na to, aby bol konflikt ukončený.
Zvyšovanie produkcie zo strany kartelu OPEC, ktoré bolo odkladané takmer rok a spustené v apríli, tomu môže dopomôcť a v kombinácii s rastúcou pravdepodobnosťou recesie v USA či dokonca v celom svete nemožno takýto scenár vylúčiť.
Americká investičná banka Goldman Sachs očakáva, že cena ropy Brent dosiahne tento rok priemernú úroveň 63 dolárov za barel. Cena ruskej ropy Urals by tak mala klesnúť pod 50 dolárov za barel, keďže sa predáva so zľavou. Ak by sa tento scenár naplnil, nominálny rast ruskej ekonomiky by sa zastavil.
To by bol pre Rusov šok, pretože po krátkej recesii na začiatku invázie na Ukrajinu vojenské výdavky naštartovali mohutný rast hospodárstva, ktoré aj po odrátaní inflácie rástlo tempom približne štyri percentá v roku 2023 a 2024. Nominálny rast v okolí nuly pri inflácii na úrovni desať percent znamená silný reálny pokles hospodárstva.
Vladimír Putin tak má veľkú motiváciu dohodnúť sa ešte pred tým, ako mu začnú dochádzať peniaze. Na jednej strane sa môže v prípade ekonomických problémov vyhovoriť na globálnu situáciu, ale napriek tomu pred ním stojí obrovská výzva. Zatiaľ čo doteraz ruské hospodárstvo benefitovalo z vojenského konfliktu, teraz je vojna už neudržateľná z dôvodu nedostatku kapacít a obmedzenému prístupu k technológiám. Prechod späť z vojnovej ekonomiky do normálu tak či onak spôsobí recesiu, ale výpadok príjmov do rozpočtu situáciu ešte viac skomplikuje.
