Podľa ekonóma Thomasa Pikettyho čelí pozícia Spojených štátov ako globálneho hospodárskeho a politického hegemóna bezprecedentným výzvam – a nejde o planý poplach. Tento renomovaný francúzsky ekonóm, známy bestsellerom Kapitál v 21. storočí, spustil globálnu debatu o nerovnosti, a odvtedy sa stal jednou z kľúčových postáv svetového intelektuálneho priestoru. Jeho analýzy spájajú historickú pamäť s ekonomickými dátami a jasne ukazujú, že Amerika už nie je tým, čím bývala.
Vo svojej najnovšej analýze tvrdí, že desaťročia obchodných deficitov, neudržateľná akumulácia dlhu a vzostup Číny oslabili schopnosť USA diktovať globálne pravidlá hry. Táto správa syntetizuje jeho argumenty, zasadzuje ich do širšieho kontextu a zároveň nastavuje zrkadlo západnej a najmä európskej pasivite.
Ekonomické základy amerického úpadku
T. Piketty pripomína, že hrubý domáci produkt Číny, meraný paritou kúpnej sily, prekonal americký už v roku 2016. Dnes je o viac ako 30 percent vyšší a podľa prognóz sa do roku 2035 zdvojnásobí. To je vážna rana pre globálnu dominanciu dolára a brettonwoodsky systém, ktorý od konca druhej svetovej vojny držal USA na výslní.
Dôsledky sú hlboké: Čína dominuje výrobe, kritickým surovinám aj ekologickým technológiám. USA sa medzitým opierajú o finančné trhy a zbrojárske rozpočty – no tieto piliere už nie sú také pevné ako kedysi.
Trump ako frustrovaný koloniálny vodca
Trumpova reakcia? Zúfalá a ideovo vyprázdnená. T. Piketty píše, že namiesto systémovej reformy americký prezident navrhuje, aby svet platil Amerike za „ochranu“ – či už formou daní na úroky zo štátnych dlhopisov, alebo cez úplne vážne uvažovanie o zabratí ukrajinských nerastov, Grónska a Panamy. „Prístup hodný koloniálneho guvernéra z 19. storočia – nie lídra demokratického štátu 21. storočia.“
Spojené štáty dlhodobo vykazovali obchodný deficit na úrovni troch až štyroch percent HDP ročne, čo pripomína koloniálne veľmoci ako Británia či Francúzsko. Tie však mali obrovské externé aktíva a bohatli aj pri deficite. USA túto výhodu nemajú. Ich deficit sa hromadí bez kompenzácie, pričom krajina žije nad svoje pomery a dúfa, že dolár a armáda to utiahnu. Výskum z roku 2017 naznačuje krátkodobú stabilitu, ale varuje, že hospodárska stagnácia by mohla vyvolať dlhovú krízu. Na rozdiel od polovice 20. storočia, keď USA vlastnili rozsiahle zahraničné aktíva, sú dnešné deficity financované pôžičkami, čo spôsobuje, že ekonomika je zraniteľná voči zmenám v dôvere investorov.
Svet sa mení. Americká sila už nemá váhu, akú mala po roku 1945, keď USA vystavali nový svetový poriadok ako alternatívu ku koloniálnemu dedičstvu Európy. „Trump tento étos ničí – a spolu s ním aj zvyšky morálnej legitimity Ameriky,“ varuje ekonóm.
Európa medzi apatiou a príležitosťou
Čo s tým všetkým? T. Piketty navrhuje jasne: obrátiť sa na krajiny globálneho Juhu a vytvoriť nový, spravodlivejší systém globálnej spolupráce. „Liberálny multilateralizmus je mŕtvy – je čas postaviť niečo nové na jeho troskách,“ myslí si.
Európa by mala začať tam, kde najviac zlyhala: pri odmietnutí daňovej spravodlivosti. V roku 2024 hlasovala po boku USA proti návrhu Brazílie na zavedenie globálneho daňového rámca pod OSN. Radšej si chránila status quo OECD – teda klub bohatých, ktorý rozhoduje o pravidlách pre chudobných.
Afrika ako laboratórium nerovnosti
Afričania pritom každý rok investujú do vzdelania dieťaťa len 200 eur (podľa parity kúpnej sily), kým v Európe je to osemtisíc, v USA dokonca 10-tisíc eur. Táto nerovnováha nie je len morálne neobhájiteľná – je aj geopoliticky neudržateľná.
Ak Európa nepochopí, že jej prebytky – v rokoch 2014 až 2024 v priemere 350 miliárd dolárov ročne – sú súčasťou globálneho problému, a nie riešením, potom sa niet čo čudovať, že krajiny ako Čína alebo Rusko si budujú vlastný svet, zamýšľa sa T. Piketty.
„Čína síce hrá tvrdú hru a zneužíva svoju silu na lacný nákup surovín či export lacného tovaru. No Európa nie je nevinná – spotrebuje menej, investuje málo a očakáva, že systém bude fungovať ďalej. Lenže nebude.“
Pikettyho posolstvo je jasné: globálna architektúra sa mení. Ak sa Západ neprispôsobí, príde o všetko. Nie silou, ale tým, že ostatní si postavia vlastný svet. A tentoraz bez nej.
