Nemecká vláda sa v lete pokúsi presadiť balík daňových úľav pre podniky s cieľom vyviesť najväčšiu ekonomiku eurozóny zo stagnácie. Daňové stimuly, ktoré zahŕňajú odpočty na nové zariadenia a elektrické vozidlá, majú podľa vládnych odhadov stáť približne 46 miliárd eur do roku 2029, teda do konca volebného obdobia koalície.
Snahou kancelára Friedricha Merza je výrazne zvýšiť potenciál a konkurencieschopnosť nemeckej ekonomiky, informuje Financial Times. Opatrenia nadväzujú na verejný investičný plán financovaný dlhom vo výške viac než jeden bilión eur na modernizáciu ozbrojených síl a zastaranej infraštruktúry – čo je kľúčový pilier úsilia F. Merza o obnovu ekonomiky.
Kancelár zároveň sľúbil dotovať ceny elektriny pre ťažko skúšaný priemysel. Vláda vytvorila nový rezort na zníženie byrokracie a urýchlenie digitalizácie verejnej správy.
Plánované daňové úľavy budú „dobré pre Nemecko ako investičnú lokalitu“, povedal hlavný ekonóm banky Berenberg Holger Schmieding. „Ale to môže byť len začiatok. Zníženie regulačného zaťaženia bude náročnejšie, no aj dôležitejšie.“
V kauze najväčšieho firemného bankrotu v rakúskej histórii došlo k úhrade miliónov eur
Opatrenia poskytujúce daňové úľavy podnikateľskému prostrediu:
Od 1. júla si budú môcť podniky počas rokov 2025 až 2027 každoročne odpočítať z dane 30 percent z nákladov na nové stroje a zariadenia.
Od roku 2028 sa sadzba dane z príjmu právnických osôb postupne zníži z aktuálnych 15 percent o jeden percentuálny bod ročne až na 10 percent.
Spoločnosti si zároveň budú môcť odpísať 75 percent kúpnej ceny nových elektrických vozidiel už v prvom roku, čím si znížia základ dane.
Vláda plánuje zaviesť aj výhodnejšie stimuly pre výdavky na výskum a vývoj.
Nemecká ekonomika zameraná na export zaznamenala za posledné tri roky len minimálny rast. Vystavená bola najmä tlaku čínskej konkurencie a rastúcich energetických nákladov. Ekonómovia varujú, že obnovené hrozby 50-percentných ciel zo strany USA na európske tovary by mohli ekonomiku stiahnuť do recesie ešte tento rok.
Prezident Donald Trump od jeho prvého funkčného obdobia prechováva zášť predovšetkým voči Nemecku. Najviac zasiahnuté clami sú automobilový a oceliarsky priemysel. Navyše, snaha USA obmedziť vojenskú podporu Európe znamená pre Nemecko novú záťaž. Podporou krajnej pravice, konkrétne Alternatívy pre Nemecko (AfD), zároveň zvyšuje napätie medzi voličmi.
Európske firmy zastali na hraniciach s USA. Boja sa sprísnených kontrol
Nemecký akciový index je blízko historických maxím, s rastom približne o 20 percent tento rok, uvádza Bloomberg. Turbulencie v USA a odklon investorov k bezpečným aktívam pomohli euru posilniť o zhruba 10 percent voči doláru.
Napriek tomu veľké nemecké spoločnosti generujú menej ako 20 percent tržieb na domácom trhu. Výkonní manažéri v priemyselných centrách krajiny vidia budúcnosť oveľa pochmúrnejšie.
Majiteľ spoločnosti Langen Feuerungsbau v Duisburgu Karsten Vogt zvažuje, že namiesto transformácie podniku ho radšej zatvorí. Firma založená jeho pradedkom v tridsiatych rokoch vyrába ohňovzdorné dvere pre energetické závody. Dopyt klesá, keďže klienti prechádzajú na nové technológie.
Viaceré európske krajiny môžu prísť o miliardy. Brusel odmieta predĺžiť covidový plán obnovy
Kolíska nemeckého oceliarskeho priemyslu Duisburg trpí. Spoločnosti ako ThyssenKrupp, ArcelorMittal či HKM čelia hromadným prepúšťaniam a možnému zatváraniu prevádzok. Priemysel mesačne stráca približne 10-tisíc pracovných miest. Dôvera spotrebiteľov sa po pandémii a vojne na Ukrajine nikdy úplne neobnovila; nezamestnanosť v máji vyskočila najviac za takmer tri roky.
„Vidíme, čo Donald Trump spustil,“ hovorí šéf hospodárskej komory v Duisburgu Werner Schaurte-Küppers. „Naše nádeje teraz spočívajú v tom, že nemecká vláda prejaví vôľu rýchlo konať.“
- Mesto, ktoré potrebuje záchranu medzi prvými
- Duisburg je príkladom mesta, kde musí kancelár Friedrich Merz a jeho vláda konať rýchlo. Nezamestnanosť tam presahuje 13 percent, čo je dvojnásobok celonemeckého priemeru. Mnohí obyvatelia pracujú v priemyselných sektoroch, ktoré upadajú. Severné štvrte, kedysi domov pre tisíce oceliarov, sú dnes symbolom úpadku, s vysokou kriminalitou. V jednom z volebných obvodov AfD získala takmer štvrtinu hlasov. Majiteľ firmy Häuser špecializujúcej sa na ochranné nátery Hendrik Häuser uvádza, že v nasledujúcich troch až piatich rokoch môže dôjsť k masovým stratám pracovných miest. „Ak padne oceliarsky priemysel, kam tí ľudia pôjdu? Neexistuje iný veľký zamestnávateľ.“
