Francúzsko má príležitosť písať dejiny. Sedem nobelistov vyzýva na daň pre ultrabohatých

Stanovisko siedmich nositeľov Nobelovej ceny za ekonómiu je jasné: miliardári sú bohatší než kedykoľvek predtým, no do spoločnej kasy prispievajú smiešne málo. Francúzsko má šancu to zmeniť a stať sa lídrom celosvetovej daňovej revolúcie.

„Francúzsko má príležitosť stať sa lídrom,“ vyhlasujú ekonómovia Daron Acemoglu, George Akerlof, Abhijit Banerjee, Esther Duflo, Simon Johnson, Paul Krugman a Joseph Stiglitz. Všetci sú laureátmi Nobelovej ceny a svoje posolstvo publikovali v komentári pre denník Le Monde.

Miliardári platia menej než stredná trieda

Od Bernarda Arnaulta po Elona Muska — miliardári si užívajú rekordné majetky a zároveň platia nižšie daňové sadzby ako priemerný daňovník. To nie je domnienka, ale výsledok prelomových výskumov realizovaných v spolupráci s daňovými úradmi viacerých krajín. Tie ukazujú, že ultrabohatí odvádzajú na daniach len nula až 0,6 percenta zo svojho majetku. Vo Francúzsku dokonca len 0,1 percenta.

Aj keď započítame všetky ďalšie povinné odvody — od korporátnych daní až po DPH — vychádza, že boháči platia nižšie efektívne daňové sadzby než mnohí ľudia zo strednej či vyššej strednej triedy.

Ako je to možné? Ultrabohatí v Európe využívajú rodinné holdingové štruktúry, ktoré umožňujú, aby dividendy rástli za daňovým štítom. V USA sú podobné úniky od 30. rokov zakázané, preto tam boháči platia mierne viac — hoci aj tam nachádzajú právne obchádzky.

„Nie je to prírodný zákon. Nie je to neodvratné osudom. Je to výsledok politických rozhodnutí,“ upozorňujú nobelisti. A dodávajú: „Nestačí iba chcieť väčšiu spravodlivosť. Je to možné urobiť.“

Daň na miliardárov: pohyb sa začal

Nobelovci presadzujú minimálnu daň pre ultrabohatých, vypočítanú ako percento z ich majetku. Práve táto daň by odstavila prakticky všetky formy daňovej optimalizácie, nech už majú akúkoľvek podobu. Nebola by plošná — týkala by sa len tých najbohatších a primárne tých, ktorí sa vyhýbajú daniam.

Globálne by napríklad dvojpercentná daň z majetku miliardárov priniesla približne 250 miliárd dolárov ročne — a to od skupiny len okolo tritisíc jednotlivcov. V Európe by mohlo ísť o 50 miliárd dolárov. Ak by sa hranica znížila na majetok nad sto miliónov dolárov, výnosy by ešte narástli.

Francúzsko je pritom už vo finálnej fáze debaty. Národné zhromaždenie (Assemblée Nationale) v februári odhlasovalo dvojpercentnú daň z majetku nad sto miliónov eur. Podľa odhadov by sa týkala približne 1 800 najbohatších domácností a priniesla by štátu 15 až 25 miliárd eur ročne. Nobelisti, ako Esther Duflo, Paul Krugman či Joseph Stiglitz, tento krok otvorene podporili a označili ho za účinný nástroj v boji proti nerovnosti a daňovým únikom.

Politika však vrie. Ľavica označuje daň za otázku spravodlivosti. „Daňová beztrestnosť miliardárov je u konca,“ vyhlásila Eva Sas, autorka návrhu zákona. Naopak konzervatívci varujú pred únikom kapitálu a stratou pracovných miest, hovoria o „drastickom“ opatrení. Vláda Emmanuela Macrona navrhuje kompromis: 0,5-percentnú daň z majetku nad 1,3 milióna eur, pričom by sa nevzťahovala na majetok používaný na podnikanie či výkon povolania. Výnosy by však boli oveľa nižšie. Konzervatívny Senát môže zákon zablokovať. A ak prejde, ešte stále hrozí jeho zrušenie ústavným súdom.

Francúzsko verzus USA: dve tváre majetkovej dane

Kontrast medzi Francúzskom a USA nemôže byť výraznejší. Francúzsko má len jedného miliardára v prvej desiatke sveta — Bernarda Arnaulta. USA až deväť. Francúzska „milionárska“ daň z majetku nad sto miliónov eur ostro kontrastuje s USA, kde federálna majetková daň neexistuje a podobné návrhy opakovane stroskotali.

Efektívna daňová sadzba pre 400 najbohatších francúzskych domácností je dnes iba okolo dvoch percent, čo je šokujúco nízka hodnota. A ultra bohatí v USA tiež majstrovsky využívajú diery v zákonoch na znižovanie svojich daňových povinností. Francúzsko však získava pôdu pod nohami vďaka podpore nobelistov aj silnej verejnej mienke. Oproti tomu Amerika ostáva rozdelená a akékoľvek pokusy o zavedenie majetkovej dane tam narážajú na politickú múr.

V hre je oveľa viac než len peniaze