Mnohé krajiny sveta sa nedokážu posunúť na vyššiu úroveň príjmov. Bez rastu produktivity, konkurencie a inovácií im hrozí, že uviaznu v stagnácii. Týka sa to východnej Európy, strednej Ázie, ale aj eurozóny.
Ekonomické oživenie eurozóny sa v apríli zastavilo. Dôvodom sú obchodné napätia, ktoré sťahujú sektor služieb nadol. Index nákupných manažérov (PMI) eurozóny, ktorý signalizuje kondíciu súkromného sektora, klesol z marcových 50,9 bodu na 50,1. Hodnota tesne nad prahom 50 bodov oddeľujúcim rast od poklesu naznačuje stagnáciu hospodárskej aktivity na začiatku druhého štvrťroka, uvádza Euronews.
Sektor služieb pritom prvýkrát po piatich mesiacoch klesol – z 51 na 49,7 PMI bodu. Podnikateľská dôvera sa v rámci celej eurozóny výrazne zhoršila a klesla na najnižšiu úroveň od novembra 2022. Pesimizmus bol citeľný vo výrobe aj v službách, čo odráža rastúcu opatrnosť v dôsledku geopolitických a obchodných rizík.
Skutočné nebezpečenstvo na akciových trhoch sa skrýva hlbšie. Môže prerásť do špirály skazy
Nemecko, priemyselné jadro eurozóny, zaznamenalo po troch mesiacoch rastu pokles aktivity.„Obavy z ciel a širšieho hospodárskeho výhľadu spôsobili odklady rozhodnutí a obmedzenie výdavkov,“ uviedol hlavný ekonóm banky Hamburg Commercial Bank Cyrus de la Rubia.
Zároveň dodal, že priemysel si udržal nečakanú odolnosť. Výrobcovia zaznamenali nárast exportných objednávok, zlepšenie marží a mierne zvýšenie predajných cien. Zlacnenie energií, vyvolané obavami z recesie v USA, zmiernil tlak na vstupné náklady výrobcov.
Spomaľovanie rastu vrhá tieň aj na východnú Európu a krajiny strednej Ázie. Spotreba domácností síce udržala ekonomickú kondíciu rozvíjajúcich sa krajín v roku 2024 nad vodou, no kombinácia slabého externého dopytu, pretrvávajúcej inflácie a štrukturálnych slabín ohrozuje región rizikom dlhodobo nízkeho rastu. Svetová banka preto apeluje na odvážne reformy zamerané na produktivitu a odvrátenie pasce stredného príjmu.
Jadro svetového finančného systému je narušené. Status bezpečného prístavu preberá euro
V jarnom ekonomickom výhľade inštitúcia odhaduje priemerné tempo rastu regiónu ECA na úrovni 2,5 percenta v rokoch 2025 a 2026. Po odrátaní Ruska sa prognóza mierne zlepšuje na 3,3 percenta, no stále ide o výrazné zaostávanie oproti štandardu štyroch percent pred pandémiou. Napriek tomu, že stredná Ázia bola doteraz najrýchlejšie rastúcim subregiónom ECA, Svetová banka predpokladá spomalenie tempa z vysokých úrovní v roku 2024 na 4,7 percenta v rokoch 2025 až 2026.
Ruská ekonomika by mala rásť len o 1,3 percenta, čo je takmer trikrát pomalšie ako vlani. Na rast negatívne pôsobia sprísnené sankcie, vysoké úrokové sadzby a nižšie ceny energií. Poľsko s podporou európskych fondov dosiahne podľa odhadu rast 3,1 percenta. Balkánske krajiny a južný Kaukaz vykážu rast na úrovni 3,4 až 3,5 percenta, zatiaľ čo Ukrajinu čaká spomalenie na dve percentá v dôsledku pokračujúcej vojny.
Krajiny musia podľa Svetovej banky urýchliť zmeny podporujúce dynamiku súkromného sektora, podnikanie a adopciu nových technológií. Kľúčovou témou sú inovatívne mladé podniky s vysokým potenciálom rastu, ktoré zápasia s obmedzeným prístupom k dlhodobému kapitálu.
Ďalšie dôležité správy
