O tom, že sme sa museli prispôsobiť novým výzvam, ako nám pomáha v pandémii naše členstvo v eurozóne, aj o tom, ako opäť nájsť rovnováhu medzi ponukou a dopytom, hovorí Katarína Kasalová, senior advokátka z advokátskej kancelárie Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners.

Covid podľa nej narušil mnoho veľmi tesne spojených dodávateľských reťazcov, ovplyvnil viaceré odvetvia priemyslu a služieb, zmenil pohľad na vykonávanie práce z domu, priniesol legislatívne zmeny a podnietil rast inovácií. Situácia na trhu by sa však mohla dostať do normálu už v budúcom roku. Hneď po tom, ako sa naučíme s covidom žiť.

Ako by ste v skratke opísali, čo sa udialo vplyvom pandémie s ekonomikou?

Posledných desať rokov sme zažívali nevídaný ekonomicky rast, ktorý podporila nízka inflácia a nízke úrokové sadzby. Domácnosti bohatli, podporované lacnými peniazmi, ktoré poskytovali banky klientom veľmi rady.

Pomaly sa zdalo, že sa začneme uberať japonskou cestou, teda dlhodobo nízkou infláciou, nízkym rastom HDP a nulovými alebo negatívnymi úrokovými sadzbami. Minulý rok v marci nás zasiahla pandémia, ktorá bola obrovským šokom pre nás všetkých, ale najmä pre finančné trhy. Logicky, zdravie bolo pre každého človeka prioritou.

Chceli sme sa v prvom rade chrániť, poháňal nás strach z niečoho nepoznaného. Všetko sa zastavilo. Nastal akýsi stav vojnovej ekonomiky. Prišli zmeny.

Ako sme to pocítili na našom živote?

Museli sme sa prispôsobiť novým výzvam nielen v osobnom, ale aj v pracovnom živote. Začali sme viac komunikovať a stretávať sa online, dokázali sme nahradiť reštaurácie bleskovým doručovaním, vznikali nové startupy.

Pandémia urýchlila štrukturálne zmeny globálnej dodávateľskej infraštruktúry, modelov spotreby, dynamiky práce a verejného sektora. Niektoré segmenty, ktoré mali niekoľkoročnú tradíciu, sa dostali do existenčných problémov. Peniaze sme mali na účtoch, ale keďže bol lockdown nebolo veľa možností, ako ich míňať.

Pandémia urýchlila štrukturálne zmeny globálnej dodávateľskej infraštruktúry, modelov spotreby, dynamiky práce a verejného sektora
Katarína Kasalová

Spoločnosti zmrazili objednávky, znížili počet zamestnancov a vyčerpali zásoby. Niektoré dokonca ukončili svoju činnosť, dostali sa do konkurzu alebo využili inštitút dočasnej ochrany. Približne po roku od prvej vlny pandémie sme začali pociťovať dôsledky tejto situácie.

Aké sú teda dôsledky a ako to ovplyvnilo infláciu?

Centrálne banky boli nútené naliať veľké množstvo likvidity na finančné trhy. V období prvého roka pandémie boli všetky stimuly mimoriadne dôležité. Bolo potrebné udržať nad vodou krvácajúce firmy, najmä segmenty, ktoré zažili úplný lockdown a nemohli podnikať. V súčasnosti je na trhu táto likvidita ešte stále k dispozícii, aj keď tu máme fungujúcu vakcínu, počet nakazených sa stabilizuje a život sa pomaly vracia do normálu.

Podnikanie sa síce začína prebúdzať, ale stále tu je veľa segmentov, ktoré sú úplne podzásobené, respektíve nestíhajú vyrábať alebo ktoré sú zasiahnuté dlhými dodacími lehotami či zdražovaním globálnej dopravy. Nemusím byť odborník, aby mi bolo jasné, že ak skombinujeme rozsiahle stimuly, extrémne nízke úrokové sadzby a nedostatok výrobných kapacít, výsledok je to, čo aktuálne vidíme v každej oblasti – enormný rast cien.

Prerušenie dodávok viedlo k zvýšeniu cien v rôznych oblastiach: od čipov pre automobily až po rezivo pre domácu výstavbu. Dokonca aj moja obľúbená reštaurácia zvýšila po siedmich rokoch ceny, lebo si museli poradiť s rastúcou cenou potravín a prepravných služieb.

Ako to bude s cenami v budúcnosti?

Veľmi dôležité je pochopiť, či je tento rast cien, ktorý vidíme úplne všade, udržateľný alebo nie. Musíme sa vrátiť k základnej ekonomickej teórii, a teda nájsť dôvod rastu. Áno, hovoríme o našej starej dobrej rovnováhe ponuky a dopytu.

Cena je v zásade funkciou ponuky a dopytu a len reaguje na tlaky vyvolávané na jednej alebo druhej strane. Vezmite si napríklad rodinné domy. Ak je na trhu k dispozícii len jeden dom a zároveň je veľa záujemcov, ktorí si ho chcú kúpiť, bude stáť viac. A rovnako to funguje aj naopak. Každý, kto chce predať dom, začne agresívne znižovať ceny.

Čo sa to teda deje na trhu?

Súčasná situácia na trhu je veľmi zaujímavá, pretože je vyvolaná dočasným súborom tlakov na ponuku tovarov a služieb, ako aj na dopyt po nich. Na strane ponuky vidíme neuveriteľný nedostatok, ktorý súvisí so zatváraním prevádzok a znižovaním výrobných kapacít a v niektorých segmentoch aj so skokovým nárastom dopytu.

Vírus narušil mnoho veľmi tesne spojených dodávateľských reťazcov a štandardný ekosystém spolupráce firiem a predaja ich produktov zákazníkom. V lete a na jeseň 2020 sme počúvali z každej strany, ako bolo ťažké uviesť výrobok na trh. Lockdown, málo objednávok, strach limitovali výrobnú kapacitu, dokonca aj výrobky, ktoré sa dokončovali, sa ťažko dostávali do svojich destinácií, pretože preprava bola drahá a nefungovala.

Zasiahlo to niektoré sektory viac ako ostatné?

Tieto tlaky boli obzvlášť akútne v niektorých veľmi špecifických podsektoroch. Napríklad nedostatok polovodičových čipov v automobilovom priemysle. Automobilky majú problém získať dostatok čipov na dokončenie vozidiel po znížení alebo zrušení objednávok čipov počas pandémie. Chýbajúci jeden alebo dva malé čipy môžu oddialiť dodávku celého vozidla o niekoľko mesiacov. To vedie k obmedzeniu ponuky nových vozidiel na trhu, čo automaticky vedie aj k vyšším cenám nových a ojazdených vozidiel.

To isté sa deje aj na trhu informačných technológií. Dôležité však je, že to nie je dlhodobý vplyv na dodávateľský reťazec, ale dôsledok pandémie. Len čo spoločnosti zamerané na výrobu čipov doženú výrobné objednávky a automobilové spoločnosti začnú prijímať pravidelné zásielky s čipmi, autá sa vrátia na trh a ceny sa postupne stabilizujú.

Ešte extrémnejšia situácia nastala na trhu s bicyklami. V dôsledku chýbajúcich komponentov, dlhých dodacích lehôt a extrémneho nárastu dopytu, keďže bicykel sa pre mnohých ľudí stal ventilom dlhodobej práce z domu, lockdownu a zavretých fitneszariadení, sa dnes stretávame s tým, že dodacie lehoty sú plánované až na rok 2023.

Automobilky však nie sú jediné, ktoré takto pocítili pandémiu.

Áno, ten istý príbeh je možné zopakovať v rôznych priemyselných odvetviach od benzínu po oceľ, dokonca aj v miestnych kaviarňach či baroch, kde je hlavným nedostatkom pracovná sila. Tieto nedostatky sa v nasledujúcich mesiacoch vyriešia a strana ponuky rovnice sa vráti do normálu.

Ako sa vrátiť späť do normálu?

Mnohých prekvapuje, prečo Európska centrálna banka (ECB) nekoná. Takisto si osvojila názor, že krátkodobo uvidíme zvýšený rast cien a inflačné tlaky možno až na úrovni troch či štyroch percent, ale v budúcom roku by sa mala inflácia stabilizovať okolo inflačného cieľa ECB, a teda na úrovni dvoch percent.

V tomto nám pomáha euro a členstvo v eurozóne. Podobne je na tom Česko, Poľsko či Maďarsko. Centrálne banky sú nútené zvyšovať úrokové sadzby, čo, samozrejme, nepomáha lokálnym firmám a domácnostiam, ktorým sa financovanie začína predražovať. Všetci si predsa zvykli a všetko nastavili na dlhodobo nízke úrokové sadzby.

Ako pandémia ovplyvnila zmeny v zákonodarstve a právny sektor?

Boli sme svedkami významných zásahov do základných ľudských práv a slobôd zo strany orgánov verejnej moci odôvodnených potláčaním hrozieb spojených so šírením nového koronavírusu. Za tejto situácie je nepochybné, že štátne zásahy svojou intenzitou presahujú bežné potreby regulácie spoločnosti, na čo sme doteraz neboli zvyknutí.

Dedičstvo pandémie nás bude sprevádzať ešte veľmi dlho
Katarína Kasalová

Takisto vyhlásený núdzový stav prakticky všade na svete priniesol ústavnoprávne otázky, ktorým sme nečelili desiatky rokov. Museli sme sa naučiť, ako sa vyrovnať s najvýraznejšími zásahmi štátu do našich ľudských práv a slobôd od druhej svetovej vojny a ako ďalej viesť podnikanie. Celý súkromný sektor čelil množstvu právnych otázok, ako ďalej fungovať a neporušovať pritom právne predpisy.

Čo sa týka legislatívnych zmien, hodnotím to tak, že sa prijímali čiastkovo a len v rovine, aby adresovali najhorúcejšie problémy, ktoré bolo potrebné v konkrétnom okamihu akútne riešiť, napríklad uzatvorenie prevádzok, prechod na prácu z domu, konanie zasadnutí orgánov na diaľku, prerušenie súdnych konaní, problémy v cestovnom ruchu...

Nešlo však o prijímanie systémových zmien a opatrení, keďže je jasné, že situácia spôsobená pandémiou bude trvať niekoľko rokov. Ukázalo sa, že Zákonník práce je málo flexibilný a je potrebné pracovnoprávnu úpravu viac sflexibilniť. Takisto zamestnávatelia zistili, že chod firmy nebol ohrozený pri vykonávaní dlhodobej práce z domu, čo môže do budúcnosti predstavovať nový spôsob nastavenia zamestnaneckých vzťahov.

Svet sa pandémiou naozaj zmenil a situácia „vojnovej“ ekonomiky, ktorej sme čelili, podnietila inovácie v mnohých oblastiach, a to aj také inovácie, na ktoré by sme inak čakali asi ešte mnoho rokov
Katarína Kasalová

Tém, ktorých by sme sa tu mohli dotknúť, je mnoho. Dôležité však je, aby právna úprava bola nastavená pružnejšie na fungovanie ekonomiky, poskytovala dostatočnú ochranu právam a slobodám jednotlivca a podporovala inovácie.

Čo teda prognózujete do najbližších mesiacov?

Fenomén rastúcich cien a nedostatku je podľa môjho názoru len dočasný. Len čo si poradíme s pandémiou alebo, lepšie povedané, keď sa naučíme s pandémiou žiť, vývoj cien sa stabilizuje. Treba si však uvedomiť a povedať si na rovinu, že dedičstvo pandémie koronavírusu Sars-Cov-2 nás bude sprevádzať ešte veľmi dlho.

Svet sa pandémiou naozaj zmenil a situácia „vojnovej“ ekonomiky, ktorej sme čelili, podnietila inovácie v mnohých oblastiach, a to aj také inovácie, na ktoré by sme inak čakali asi ešte mnoho rokov.

Advokátka Mgr. et Mgr. Katarína Kasalová v Bratislave.
Zdroj: EMIL VAŠKO
Katarína Kasalová (33)
Je senior advokátka v advokátskej kancelárii Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners od roku 2016. Poskytuje komplexné právne poradenstvo domácim a zahraničným korporátnym klientom z viacerých priemyselných segmentov. Venuje sa najmä právu obchodných spoločností, M&A, právu informačných technológií, pracovnému právu, verejnému obstarávaniu a agende ochrany osobných údajov. Vyštudovala Právnickú fakultu Paneurópskej vysokej školy v Bratislave a vedomosti si doplnila aj štúdiom strategického manažmentu a marketingu na Fakulte manažmentu na Univerzite Komenského v Bratislave. Znalosti z európskeho práva si rozšírila štúdiom na University of Malta v Mside.

Tento článok vznikol v spolupráci s komerčným partnerom. Redakcia nie je jeho autorom, ale obsah považuje za prínosný pre čitateľa.