- Zmenil sa Obchodný zákonník v tom, že spoločník/konateľ ručia už celým svojím majetkom ako vo v.o.s. (či v osobnej spoločnosti)? Ide vlastne o to, či si daňový úrad môže vymáhať od konateľa daňový nedoplatok, keď eseročka nemá peniaze.
Ubezpečujem vás, že k takej zmene neprišlo a spoločnosť s ručením obmedzeným zodpovedá za porušenie svojich záväzkov aj naďalej celým svojím majetkom. Spoločník za záväzky spoločnosti nezodpovedá, ale ručí, a to do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri.
Pokiaľ ide o konateľa, ten za záväzky spoločnosti nezodpovedá ani neručí. Rozdiel medzi zodpovednosťou a ručením za záväzky je v tom, že veriteľ sa môže domáhať splnenia záväzku od ručiteľa (spoločníka) až vtedy, ak dlžník (spoločnosť) nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to písomne vyzval. Výzva nie je potrebná, ak je nepochybné, že veriteľ nemôže výzvu uskutočniť alebo dlžník svoj záväzok nesplní. To sú napríklad prípady vyhlásenia konkurzu na majetok spoločnosti.
Rozsah ručenia u spoločníka je daný výškou nesplateného vkladu uvedeného v obchodnom registri. Tu upozorňujem na význam povinnosti konateľa podať návrh na zápis zmien údajov zapisovaných do obchodného registra. Ak by totiž v skutočnosti spoločník svoj vklad splatil v celom rozsahu, ale konateľ by nepodal návrh na zápis zmien do obchodného registra, ručí spoločník za dlh v rozsahu zápisu v obchodnom registri.
To znamená, že spoločník by musel zaplatiť dlh veriteľovi do výšky nesplateného vkladu podľa zápisu v obchodnom registri aj vtedy, keby svoj vklad už úplne splatil. Samozrejme, tým by mu vznikla škoda a jej náhrady by sa mohol potom domáhať voči konateľovi, ktorý si nesplnil svoju povinnosť.
Konateľ zodpovedá za škodu spôsobenú porušením svojich povinností. Pokiaľ ide o daňové nedoplatky spoločnosti, závisí od posúdenia konkrétneho prípadu, či boli spôsobené porušením povinností konateľa.
Konateľ rozhoduje o obchodnom vedení spoločnosti a koná v mene spoločnosti voči tretím osobám. Všeobecná povinnosť ukladá konateľom vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Okrem toho je povinný zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva. Teda aj riadne platenie daní. Konateľ, ak porušil svoje povinnosti, je povinný nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobil.
Nárok na náhradu škody voči konateľovi môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti. Ak bol na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, uplatňuje nároky veriteľov spoločnosti voči konateľovi správca konkurznej podstaty.
Náhrada škody by však bola predmetom občianskeho súdneho konania, a nie daňového konania. Preto aj exekúcia by sa uskutočnila na základe právoplatného rozsudku súdu, a nie rozhodnutia daňového úradu.
Daňový úrad môže v rámci exekúcie vymáhať len daňový nedoplatok, peňažné plnenie uložené rozhodnutím, exekučné náklady a hotové výdavky. Daňovým dlžníkom je osoba, ktorej bola uložená povinnosť zaplatiť daň, odviesť vybranú alebo zrazenú daň a túto povinnosť nesplnila v určenej lehote alebo určenej výške, čiže spoločnosť.
V prípade daňového nedoplatku v prvom rade ide o pohľadávku ku spoločnosti ako daňovému subjektu, a nie o škodu spôsobenú konateľom porušením jeho povinností. Daňový úrad v rámci exekučného konania môže siahnuť len na majetok spoločnosti, ktorá je daňovým dlžníkom uvedeným v exekučnom titule. Preto vaša obava, že daňový úrad siahne na osobný majetok konateľa, nie je odôvodnená.