Zmluvu o výkone funkcie upravuje Obchodný zákonník v § 66 ods. 3. Ide však len o všeobecné ustanovenie, ktoré neurčuje konkrétne práva ani povinnosti štatutárneho orgánu spoločnosti. Podľa tejto úpravy sa vzťah medzi spoločnosťou alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti spravuje zmluvou o výkone funkcie.
Musí mať písomnú formu a schvaľuje ju valné zhromaždenie alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Vo verejnej obchodnej spoločnosti túto zmluvu schvaľujú všetci spoločníci, v komanditnej spoločnosti všetci komplementári, v kapitálových spoločnostiach valné zhromaždenie.
V akciovej spoločnosti môže zo stanov vyplynúť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada, a nie valné zhromaždenie. Ide o prípady, keď bolo v stanovách akciovej spoločnosti zakotvené, že členov predstavenstva volí a odvoláva dozorná rada.
Väčšina spoločností sa zakladá vo forme eseročky, preto je najčastejšie spisovaná zmluva o výkone funkcie pre konateľa v s.r.o.
Mandátna zmluva podporne
Ak nebola zmluva o výkone funkcie uzavretá, prípadne ak uzavretá bola, ale niektoré otázky nerieši, použijú sa na úpravu tohto vzťahu ustanovenia o mandátnej zmluve. Úprava mandátnej zmluvy je obsiahnutá v Obchodnom zákonníku (§ 566 – § 576). V zásade ide o vzťah, kde sa mandatár (konateľ) zaväzuje, že pre mandanta (spoločnosť) na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti.
Mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Ustanovenia o mandátnej zmluve sa však použijú iba podporne k ustanoveniam upravujúcim práva a povinnosti konateľa v druhej časti Obchodného zákonníka – obchodné spoločnosti a družstvo.
Zmluva o výkone funkcie by mala byť koncipovaná ako zmluva, ktorá svojím obsahom najviac pripomína mandátnu zmluvu. Navyše ju musí schváliť valné zhromaždenie. Je to preto, lebo obsah zmluvy by mohol štatutár podpísať na jednej strane ako fyzická osoba vo funkcii konateľa a na druhej strane ako osoba konajúca v mene spoločnosti – za spoločnosť.
Vytvoril by sa tak priestor na prípadnú svojvôľu konateľa bez toho, aby sa mali možnosť k obsahu zmluvy vyjadriť spoločníci, ktorí vložili do spoločnosti svoj kapitál. Citlivá by bola predovšetkým otázka výšky odmeny za výkon funkcie konateľa, prípadne otázka odstupného.
Úprava navyše
Obsahom zmluvy o výkone funkcie by mal byť aj výpočet práv a povinností, ktoré pre konateľa vyplývajú z Obchodného zákonníka. V zmluve je možné ich podrobnejšie formulovať, prípadne upraviť ďalšie práva a povinnosti. Samozrejme, v súlade s Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi.
Pokiaľ ide o tieto ďalšie práva a povinnosti, ktoré by mohli byť v zmluve uvedené, možno v nej zakotviť povinnosť konateľa riadiť zamestnancov spoločnosti, povinnosť informovať spoločníkov bez vyzvania o výsledkoch svojej činnosti, možnosť vypovedať zmluvu o výkone funkcie (či už zo strany konateľa alebo zo strany spoločnosti) s uvedením výpovednej lehoty, prípadne výpovedných dôvodov.
Podstatné náležitosti
V zásade je vzťah medzi spoločnosťou a konateľom vzťah odplatný. Ustanovenia o odmene – o jej výške a čase splatnosti – by mali byť obligatórnou súčasťou zmluvy. Odmena môže byť napríklad členená na viaceré časti – pevnú a pohyblivú zložku. Pohyblivú zložku možno odvodzovať od obratu dosiahnutého v kalendárnom roku, za ktorý sa odmena vypláca, prípadne môže byť viazaná na iný ukazovateľ úspešnosti spoločnosti. Zmluva o výkone funkcie však môže zakotviť aj bezodplatnosť vzťahu.
Dokument by mal zohľadňovať aj náhradu hotových výdavkov, ktoré konateľ vynaložil pri plnení záležitostí spoločnosti, napríklad cestovné výdavky spojené s pracovnými cestami či náklady na stravovanie.
Ak poskytuje spoločnosť konateľovi pomôcky – napríklad notebook, mobilný telefón či elektronický diár, je vhodné do zmluvy zapracovať ustanovenia aj o tom, s podchytením stavu vecí a podmienok ich používania.
Aj pracovnoprávne prvky
Vzťah medzi spoločnosťou a štatutárnym orgánom je vždy vzťah obchodnoprávny, nikdy nie pracovnoprávny. Rovnako sa posudzuje aj zodpovednosť štatutára za vzniknutú škodu, ktorá je v zmysle Obchodného zákonníka bez limitu.
Vzhľadom na to, že zmluva o výkone funkcie nemá striktne stanovené práva a povinnosti a ide o takzvanú nepomenovanú zmluvu, môže obsahovať niektoré ustanovenia, ktoré pripomínajú inštitúty Zákonníka práce – napríklad dovolenka či odstupné. V tomto prípade treba striktne odlišovať ustanovenia zmluvy, ktoré spadajú pod úpravu Zákonníka práce, od ustanovení, na ktoré sa vzťahuje úprava Obchodného zákonníka.
Napríklad pracovnoprávny charakter by mal postup spoločnosti pri zabezpečení odvodových povinností, ktoré si má konateľ zabezpečovať sám. Konateľ je samostatne zárobkovo činná osoba, avšak platby by za konateľa vyplácala spoločnosť a následne o výšku odvodov by znížila konateľovi vyplácanú odmenu. Rovnako môže upraviť nárok konateľa na istý počet voľných dní, za ktoré mu prináleží odmena bez toho, aby musel vykonávať svoju funkciu – čiže obdobu dovolenky v zmysle Zákonníka práce.
Úprava odstupného
Ďalší inštitút vychádzajúci zo Zákonníka práce je odstupné. Ak by sa spoločnosť s konateľom dohodla na zaplatení istej sumy pri jeho odchode z funkcie, je potrebné stanoviť výšku tejto sumy, ako aj dôvody ukončenia výkonu funkcie konateľa, tak aby boli v súlade s dobrými mravmi. Právne úkony, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, totiž nepožívajú právnu ochranu a sú neplatné.
Nie je vylúčené, aby osoba zastávajúca funkciu štatutárneho orgánu, bola k spoločnosti aj v pracovnoprávnom vzťahu. Musí však mať v pracovnej zmluve uvedený iný druh práce ako zariaďovanie záležitostí spoločnosti, ktoré prináležia konateľovi. Konateľ by mohol so spoločnosťou uzavrieť napríklad aj pracovnú zmluvu a na jej základe zastávať post riaditeľa spoločnosti ako vedúci pracovník.
Veľká zodpovednosť
Obchodný zákonník upravuje aj zodpovednosť konateľa k spoločnosti a jej spoločníkom. Paragraf 135a hovorí, že konatelia, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Konateľ za škodu nezodpovedá len vtedy, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti.
Konatelia ďalej nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia – okrem prípadu, že by bolo v rozpore s právnymi predpismi, so spoločenskou zmluvou alebo stanovami. Dôkazné bremeno však spočíva práve na konateľovi a ten musí predložiť dostatok dôkazov, aby sa zodpovednosti zbavil.
Veriteľ za spoločnosť
Nároky spoločnosti na náhradu škody voči konateľom môže uplatniť vo svojom mene a na vlastný účet veriteľ spoločnosti, ak nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z jej majetku. Zákon pritom aj veriteľovi priznáva právo uplatniť náhradu škody, ktorú má spoločnosť voči svojim konateľom. Náhradu škody si veriteľ uplatňuje vo svojom mene a na svoj účet. To znamená, že môže podať žalobu o náhradu škody, aj keby jemu samému žiadna škoda nevznikla. Uplatňuje si tú škodu, ktorá vznikla spoločnosti.
Na uplatnenie tohto nároku musia byť splnené dve podmienky: ak veriteľ nemôže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti a ak právo na náhradu škody voči konateľom spoločnosti nezaniklo.
V prvom prípade musí veriteľ preukázať a na ňom je aj dôkazné bremeno, že má pohľadávku voči spoločnosti. O pohľadávke by mal svedčiť exekučný titul. Exekučným titulom je v zásade vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Veriteľ tiež musí preukázať prípadné neúspešné konanie o výkon rozhodnutia alebo neúspešné exekučné konanie.
V opačnom prípade by len ťažko preukazoval existenciu pohľadávky, ale najmä to, že spoločnosť má nedostatok majetku. Nedostatok majetku by sa mohol preukázať aj výsledkom konkurzného konania alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, prípadne zrušením konkurzu pre tento nedostatok.
V druhom prípade nárok na náhradu škody proti konateľovi existovať musí. Veriteľ bude v konaní v pozícii žalobcu a bude musieť preukázať, že spoločnosti vznikla škoda, ako aj jej výšku. Ak by zodpovednosť konateľa nebola daná alebo by sa tento zodpovednosti zbavil, žaloba veriteľa by musela byť zamietnutá. Veriteľovi možno priznať právo na náhradu škody iba vtedy, ak konateľ za vzniknutú škodu zodpovedá.
Trestnoprávna zodpovednosť
Konateľ je – rovnako ako každá fyzická osoba – zodpovedný aj z trestnoprávneho hľadiska. V tejto súvislosti môže do úvahy prísť trestný čin poškodzovania veriteľa (§ 256 Trestného zákona) a trestný čin zvýhodňovania veriteľa (§ 256a Trestného zákona).
O trestný čin poškodzovania veriteľa pôjde v prípade konateľa, ktorý čo aj len čiastočne zmarí uspokojenie veriteľa tým, že zničí, poškodí, urobí neupotrebiteľnou, zatají, predá, vymení alebo inak odstráni čo aj len časť majetku dlžníka, prípadne
na majetok dlžníka uplatní neexistujúce právo alebo pohľadávku. Trestného činu zvýhodňovania veriteľa sa dopustí ten, kto ako dlžník, ktorý nie je schopný plniť svoje splatné záväzky, zmarí hoci aj len čiastočne uspokojenie svojho veriteľa tým, že zvýhodní iného veriteľa. Konateľ sa okrem toho môže dopustiť napríklad trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného alebo zavineného úpadku.
Nový trestný čin
Od 1. januára budúceho roka vstúpi do účinnosti nový Trestný zákon (č. 300/2005 Z.z.), ktorý prináša nový trestný čin – porušovanie zákazu konkurencie. Skutková podstata tohto trestného činu je formulovaná takto: „Kto ako osoba povinná dodržiavať zákaz konkurencie podľa zákona zákaz uvedený v takom zákone poruší a spôsobí tým inému väčšiu škodu (80-tisíc korún), potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.
Pokiaľ by páchateľ spôsobil takýmto činom škodu veľkého rozsahu (štyri milióny korún), potresce sa odňatím slobody na dva až osem rokov.“ Páchateľom teda môže byť aj konateľ, keďže mu Obchodný zákonník zákaz konkurencie ukladá. Ak by zmluva o výkone funkcie tento zákaz rozširovala aj na prípady v zákone neuvedené, nebude sa pri posudzovaní skutku ako trestného činu brať toto rozšírenie do úvahy.
Vhodné aj výhodné
Uzavrieť zmluvu o výkone funkcie je vhodné predovšetkým z hľadiska právnej istoty nielen spoločnosti, ale aj samého konateľa. V prípade sporov medzi spoločnosťou a konateľom súdnou cestou bude písomná zmluva vždy vhodným dôkazom, o ktorý sa bude môcť jedna či druhá strana oprieť.
Autorka je advokátka.
