Zákon zmenkový a šekový nadobudol účinnosť pred viac než 52 rokmi a v nezmenenej podobe platí stále. Pri pohľade na rýchlosť súčasných legislatívnych zmien by sa tak mohlo zdať, že inštitút zmenky je dávno prekonaný.
Prax však dátum účinnosti nezaujíma, o to menej, že používanie zmeniek na Slovensku po obnovení trhovej ekonomiky ožilo.
V praxi sa zmenky najčastejšie uplatňujú ako zabezpečovací nástroj a úverový nástroj.
Blankozmenky
Banky často používajú zmenky na zabezpečenie úverov. „Dokonca sa na to používajú aj blankozmenky,“ hovorí bratislavský komerčný právnik Miroslav Ondrej. Keďže blankozmenky a zmenky vôbec predstavujú určité riziko, banky majú stanovené podmienky úverových vzťahov, ktoré klient musí akceptovať a spoľahnúť sa na banku v tom, že nepríde k zneužitiu zmeniek.
Najčastejším druhom blankozmeniek slúžiacich ako zabezpečovací prostriedok k úverom, sú podľa M. Ondreja tie, v ktorých nie je uvedená suma a navyše sú to často blankozmenky vlastné – vystavené fyzickými osobami. „Banky sa nechcú spoliehať len na platobnú schopnosť firiem,“ hovorí M. Ondrej. Vysvetľuje, že preto bývajú tieto zabezpečovacie zmenky avalované napríklad majiteľmi alebo manažmentom ako fyzickými osobami.
Firma, ktorá je dlžníkom z úveru, teda vystaví zabezpečovaciu zmenku a podpisom na prednej strane sa na nej zaručí fyzická osoba. Druhou možnosťou je podľa M. Ondreja priame vystavenie takejto zabezpečovacej zmenky fyzickou osobou, napríklad majiteľom podniku či členom predstavenstva.
Opatrnosť
V blankozmenke však okrem výšky sumy môžu chýbať aj iné náležitosti, ktoré by inak robili zmenku neplatnou, napríklad dátum vystavenia. Preto musí vystavenie blankozmeniek sprevádzať podpísanie zmluvy o vystavení blankozmenky, v ktorej sú uvedené spôsoby a podmienky jej použitia a vyplnenia.
V tejto súvislosti M. Ondrej uvádza prípad, o ktorom dnes ešte nie je právoplatne rozhodnuté. Spor sa týka otázky, či bola blankozmenka správne vyplnená podľa zmluvy o vystavení blankozmenky, keď táto písomná zmluva zahŕňala dve náležitosti, ktoré mali byť do blankozmenky doplnené, no doplnené boli skutočnosti tri.
Riziko späté s neznalosťou
Používanie zmeniek vyžaduje ovládanie s nimi súvisiacich vzťahov. Neznalosť by tu znamenala veľké riziko, pretože ide o nástroj, ktorý sa dá ľahko zneužiť.
„Nič nebráni častému využívaniu zmeniek v praxi,“ hovorí právnička Lenka Senčáková a dodáva, že závisí len od podnikateľov, do akej miery sú zbehlí v obchodovaní s cennými papiermi a schopní vystaviť platnú zmenku. „Nestretla som sa však s ochotou vystavovať zmenky u stredne veľkých podnikateľov“, konštatuje. Najčastejšie sa v praxi stretáva s blankozmenkami ako formou zabezpečenia pohľadávky.
V súvislosti s nimi však upozorňuje, že „ak vystaviteľ pri blankozmenkách a príjemca pri blankoakceptoch nevyhotoví náležite listinu stanovujúcu ako a kedy, môže prísť o majetok“. Podnikatelia používajú zmenky nielen vo vzťahoch s bankou, ale aj v obchodných vzťahoch medzi sebou. Niektorí si pritom pre istotu dajú poradiť od právnikov, iní si vystačia s tlačivami, ktoré sú bežne v predaji a ktoré spĺňajú všetky zákonom vyžadované náležitosti. V dodávateľsko-odberateľských vzťahoch sa podľa M. Ondreja bežne vystavením zmenky zabezpečuje napríklad uhradenie faktúry za dodávku tovaru so splatnosťou napríklad 90 dní.
Úverový nástroj
Pri poskytovaní finančných prostriedkov môže byť uzavretá zmluva o kúpe zmenky. Pre poskytovateľa úveru je takto kúpená zmenka dostatočným atribútom a zábezpekou, že - povedzme - o tri mesiace, keď sa zmenka stane splatnou, úver mu bude splatený aj s úrokmi.
Podľa zmenkového a šekového zákona však možno úročiť sumu len pri zmenkách na videnie alebo zmenkách na určitý čas po videní. Pri iných zmenkách by úroková doložka platila za nenapísanú, preto je pri nich vhodné úrokovú mieru obsiahnuť už v zmenkovej sume. „Ak úver poskytuje obchodník s cennými papiermi, tiež sa to často ošetrí spôsobom, že sa odkúpi zmenka,“ dopĺňa M. Ondrej.
Krátky proces
Ak by k zaplateniu dlhu neprišlo, súd vydá v skrátenom konaní zmenkový platobný rozkaz. „Sama zmenka je dokonalý cenný papier a pohľadávka z nej je nárokovateľná na súde cez platobný rozkaz, prípadne žalobou bez iných dokladov, ktoré sa priamo na zmenku neviažu,“ vysvetľuje L. Senčáková. Ak navrhovateľ predloží súdu zmenku, o ktorej pravosti niet pochýb, bez toho, aby súd skúmal dôvody vystavenia zmenky, vydá zmenkový platobný rozkaz. V ňom uloží odporcovi, aby v lehote troch dní zaplatil požadovanú sumu alebo aby v rovnakej lehote podal námietky.
Pri bežných rozsudkoch je lehota na odvolanie pätnásťdňová. „Tento krátky čas, v akom sa zmenkové platobné rozkazy oproti bežnému súdnemu konaniu vydávajú, však stratí svoj význam vtedy, ak v trojdňovej lehote odporca podá námietky,“ konštatuje M. Ondrej a dodáva, že konanie potom už „normálne“ pokračuje a môže sa vliecť od prvostupňového k odvolaciemu súdu a za určitých podmienok aj k dovolaciemu súdu.
Ako príklad uvádza zmenky Slovenského plynárenského priemyslu, s ktorými sa proces ťahá už niekoľko rokov a pravdepodobne ešte potrvá, keďže sa využívajú námietky zaujatosti a všetky ostatné prostriedky predlžovania konania.
Rigor cambialis
Zmenka môže byť dokonalým cenným papierom len vďaka princípu prísnosti, ktorý ju ovláda. Vyjadruje ho zásada „buďte také, aké máte byť, alebo nebuďte vôbec“. To znamená, že ak zmenka neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, je neplatná.
Výnimka je zákonom daná len pre údaj o splatnosti – ak chýba, platí, že ide o zmenku na videnie; ďalej môže chýbať miesto platby - bude ním miesto uvedené pri zmenečníkovi; a ak chýba miesto vystavenia zmenky, bude ním miesto uvedené pri vystaviteľovi zmenky.
Iná situácia je pri blankozmenkách. Ide o budúce zmenky a v čase ich vystavenia ešte neboli známe skutočnosti týkajúce sa napríklad splatnosti ceny predmetu plnenia. Nevyplnenie niektorých údajov tu teda nie je dôsledkom opomenutia.
Zmenku by však falšoval ten, kto by ju vyplnil bez oprávnenia dohodnutého v súvislosti s jej vystavením o tom, kto a akým spôsobom zmenku doplní.
Bez záruky
Za plnenie záväzku zo zmenky sú jej majiteľovi zodpovední všetci, ktorí ju vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili. Keďže sú zaviazaní spoločne a nerozdielne, majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo len od niektorých z nich a nie je ani viazaný poradím, v akom sa zaviazali. Tento účinok je však možné vylúčiť tým, že indosant na zmenke uvedie doložku sine obligo, čím vylúči svoju zodpovednosť voči tým, na ktorých bola zmenka ďalej indosovaná.
Podľa M. Ondreja „je chyba, ak sa na to niekedy zabudne, pretože inak ďalší majiteľ môže od toho, kto indosuje zmenku, pýtať peniaze“. Môže ísť napríklad o situáciu, keby osoba odkúpila zmenku za to, že poskytla úver vo výške napríklad dva milióny korún, následne predala túto zmenku za milión korún a nakoniec by mohol niekto iný od nej žiadať opäť tie dva milióny korún.
Obava z ručenia
Pri zmenkovom ručení - avale na rozdiel od bežného ručenia je zmenečný ručiteľ zaviazaný od začiatku a rovnako ako ten, za koho sa zaručil. Veriteľ teda môže svoj nárok uplatňovať priamo proti avalistovi bez toho, aby najprv na plnenie vyzýval dlžníka. Záväzok zmenečného ručiteľa je dokonca platný aj vtedy, ak záväzok, za ktorý sa zaručil, je neplatný i z iného dôvodu než pre chybu formy.
- Cudzia zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná, 2. bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu, 3. meno toho, kto má platiť (zmenečníka), 4. údaj o zročnosti, 5. uvedenie miesta, kde sa má platiť, 7. dátum a miesto vystavenia zmenky, 8. podpis vystaviteľa.
Vlastná zmenka obsahuje tie isté náležitosti, s odlišnosťou v bode 2, v ktorom sa uvedie bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu. Ďalej sa vynechá bod 3., pretože zmenečník v prípade vlastnej zmenky neexistuje.
Ručiteľské vyhlásenie sa na zmenke alebo na jej prívesku vyjadruje slovami „ako ručiteľ“ alebo inou doložkou rovnakého významu. Avšak aj o samom podpise ručiteľa - avalistu, ktorý je uvedený na líci zmenky a ktorý nepatrí vystaviteľovi ani zmenečníkovi, platí, že je podpisom avalistu za vystaviteľa. „Stretol som sa dokonca aj s neochotou notárov overovať podpisy na zmenke z obavy, že ak bude podpis a overovacia pečiatka na prednej strane zmenky, založí sa tým ručiteľský záväzok,“ hovorí M. Ondrej.
Takúto obavu však nepovažuje za opodstatnenú, keďže je zrejmé, že ide o overenie podpisu. Napriek tomu však odporučil overovaciu pečiatku umiestniť na zadnú stranu zmenky. Tam opäť, ak nie je overovacia pečiatka v rade indosamentov, nevznikajú notárovi žiadne záväzky ako indosantovi.
Nevýhody
Zo zmenky možno po dni jej splatnosti vymáhať len šesťpercentné úroky, čo je omnoho menej v porovnaní s úrokmi z omeškania v zmysle Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú dvojnásobok diskontnej sadzby stanovenej Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu, čo je v súčasnosti okolo 17,6 percenta. „Navyše úroky, ktoré sa bežne priznávajú v obchodných vzťahoch, predstavujú 18 až 19 percent,“ hovorí M. Ondrej. Nevýhodou zmenky je podľa neho aj dĺžka jej premlčacej lehoty, ktorá je trojročná. Obchodný zákonník pritom všeobecnú premlčaciu lehotu stanovuje na štyri roky.
Pre niektoré úkony je pri zmenkách stanovená dokonca kratšia lehota. Zmenku splatnú na videnie je možné predložiť len do jedného roka. Ak sa tak nestane, stratí platnosť. „Toto jednoročné obmedzenie však možno aj vylúčiť a lehotu platne predĺžiť, a to doložkou vyznačenou na zmenke na videnie s tým, že ju možno predložiť - povedzme - do piatich rokov od dátumu vystavenia,“ poznamenáva M. Ondrej.
Napriek nesporným výhodám zmenky sa však nedá povedať, že ide o dokonalý nástroj zabezpečenia záväzkov. „Ak sú zabezpečovacie zmenky firiem avalované alebo vystavené fyzickými osobami, môže sa stať, že fyzická osoba svoj majetok prevedie počas súdneho konania o zaplatenie zmenky, a odporovať takýmto úkonom a preukazovať, že úmyslom dlžníka bolo prevedením majetku poškodiť veriteľa, je niekedy veľmi ťažké,“ hovorí M. Ondrej. V tomto zmysle považuje za lepšie nástroje zabezpečenia záväzku záložné právo na nehnuteľnosti či notársku zápisnicu, ktorá je exekučným titulom.
V prípade týchto spôsobov zabezpečenia totiž, ak dlžník neplatí, je možné priamo vykonať záložné právo, napríklad predajom nehnuteľnosti, prípadne začať okamžite exekučné konanie, a to bez nevyhnutnosti čakať na výsledok niekedy zdĺhavého a dlžníkom spravidla účelovo predlžovaného súdneho konania, tak ako je to pri zmenke.
Foto – Milan Illík
