Zmenky patria medzi najpopulárnejšie zabezpečovacie prostriedky pri poskytovaní bankových úverov. Často sa však používajú aj v bežných obchodnoprávnych vzťahoch. Väčšinou pomáhajú riešiť dočasnú platobnú neschopnosť a často sú praktickejšie a ich použitie je efektívnejšie ako peniaze v hotovosti. Výhodou zmenky v porovnaní s ostatnými druhmi cenných papierov je, že ju môže vydať ktokoľvek. Zmenka je listinný cenný papier, a preto musí existovať vždy vo forme listiny, nemôže byť v zaknihovanej podobe vedená v Stredisku cenných papierov SR.
Špeciálnou právnou normou, ktorá zmenky upravuje, je zákon o zmenkách a šekoch, ktorý bol v Zbierke zákonov zverejnený ako zákon č. 191/1950 Zb., nazývaný aj ako zmenkový a šekový zákon. Napriek tomu, že je v platnosti viac ako polstoročie, nebol dosiaľ ani raz novelizovaný.
Zmenku znesie všetko
Zmenku možno spísať v podstate na všetkom, na čom sa dá uchovať písomný záznam. Slovo zmenka je povinnou súčasťou zmenkovej listiny. Musí byť teda obsiahnuté v texte zmenky. Nestačí, aby bolo len v nadpise. Každá zmenka je dokonalým cenným papierom. Napríklad to znamená, že pri posudzovaní záväzkov z nej plynúcich už nie je podstatné, na čo vznikla. Má abstraktnú a nespornú povahu.
Zmenkový a šekový zákon rozlišuje podľa spôsobu vystavenia zmenky jej dva základné druhy: cudziu a vlastnú. Pre obe zákon stanovuje náležitosti, ktoré musia obsahovať.
Cudzia zmenka musí obsahovať osem základných prvkov. Vlastná zmienka ich musí obsahovať tiež, len s jednou výnimkou. Namiesto bezpodmienečného príkazu zaplatiť určitú peňažnú sumu je podstatnou náležitosťou bezpodmienečný sľub ju zaplatiť. Vlastná zmenka sa začína slovami: „Za túto zmenku zaplatím...“. Pri cudzej zmenke sa zase používa text: „Za túto zmenku zaplaťte...“.
Listina, v ktorej chýba niektorá zo zákonom vymenovaných náležitostí, nie je platnou zmenkou. Niektoré výnimky však stanovuje zmenkový a šekový zákon. Podľa zákona o zmenkách a šekoch musí byť celá zmenková listina vystavená v jednom jazyku. Na túto zásadu treba brať zreteľ najmä pri predtlačených formulároch zmeniek. Ak je teda predtlačený formulár v angličtine, aj text zmenky, ktorý sa doň vpisuje, musí byť v anglickom jazyku.
Len na existujúcu menu Zmenka musí byť vystavená na existujúcu menu. Ak bola napríklad zmenka vystavená v nemeckých markách v čase pred zavedením eura a splatná bola až po 1. januári tohto roka, keď nemecká marka ako jedna z národných mien štátov Európskej menovej únie prestala existovať, je neplatná. Ak by však bola zmenka vystavená v nemeckých markách už v čase existencie eura so splatnosťou po 1. januári 2002, bude vyplatená v eurách.
Ak je suma na zmenke vyjadrená rozdielne slovom a písmom, rozhodujúca je suma vyjadrená slovne. Ak by však bola slovne určená suma neurčitá, napríklad pre chyby, prednosť by dostala číselne vyjadrená suma. Ak by zmenka obsahovala tzv. doložku o efektívnom platení, mohla by byť zaplatená len v tej mene, na ktorú znie, a nijako inak.
Z hľadiska splatnosti rozoznáva zákon štyri základné druhy zmeniek. Tzv. vistazmenka je splatná pri predložení. Zákon však stanovuje časovú poistku, že musí byť predložená najneskôr do jedného roka od dátumu vystavenia.
Termínovaná vistazmenka je splatná na určitý čas po predložení. Dátozmenka je zase splatná na určitý čas po dátume vystavenia. Denná alebo fixná je splatná presne v určitý deň. Tento dátum však musí existovať. Ak v zmenke nie je uvedený dátum splatnosti, platí zo zákona, že ide o vistazmenku.
Ručenie
Okrem bežných cudzích zmeniek existujú dva špeciálne typy: cudzia zmenka na vlastný rad vystaviteľa a zastretá vlastná zmenka.
Pri cudzej zmenke na vlastný rad je z praktického hľadiska zaujímavá otázka ručenia, ak ručiteľ na zmenke neuviedol, za koho sa zaručil. Na zmenke sa nachádza len jeho „holý“ podpis. V takom prípade sa použije ustanovenie § 31 ods. 4 zmenkového a šekového zákona, podľa ktorého ručiteľ sa zaručil za vystaviteľa zmenky.
Zmenkový ručiteľ je potom zaviazaný rovnako ako ten, za koho sa zaručil. Je však vôbec možné ručiť za niekoho, kto nemá povinnosť plniť, ale naopak, má právo na plnenie? Je možné, aby si remitent, ktorý je zároveň aj vystaviteľom zmenky, uplatňoval zaplatenie zmenkovej istiny u svojho vlastného ručiteľa? Remitentom je prvý vlastník zmenky, ktorý má dostať za ňu zaplatené. Na tieto otázky neexistuje v súčasnosti jednoznačná odpoveď.
Zmenkové doložky Podstatné náležitosti, ktoré zákon vyžaduje na to, aby zmenka bola platná, tvoria minimálny obsah zmenky. Zmenka môže teda obsahovať aj ďalšie údaje, ktoré nie sú povinné. Tie sa označujú ako zmenkové doložky.
Doložka domicilu je uvedená slovami: „Splatné v...“. Zvyčajne sa uvádza názov peňažného ústavu, v ktorom je zmenka umiestnená alebo kde má byť zmenka zaplatená. Je však potrebné upozorniť, že toto miesto sa nesmie dostať do rozporu s údajom o platobnom mieste. Inak sa zmenka stáva neplatnou.
Úrokovú doložku možno účinne dojednať iba pri vistazmenkách a termínovaných vistazmenkách. Táto doložka musí obsahovať aj úrokovú sadzbu a obdobie, za ktoré sa má úrok vypočítať. Tento úrok však možno žiadať iba do splatnosti zmenky. Po splatnosti platí, že majiteľ zmenky môže žiadať len zákonný úrok šesť percent.
Autorka je spolupracovníčka TRENDU.
Čo musí obsahovať cudzia zmenka
▪ Označenie, že ide o zmenku, napísané v texte listiny v jazyku, v ktorom je spísaná
▪ Bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu
▪ Meno toho, kto má platiť (zmenečníka)
▪ Údaj o splatnosti
▪ Určenie miesta, kde sa má zmenka platiť
▪ Meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť
▪ Dátum a miesto vystavenia zmenky
▪ Podpis vystaviteľa
KOLÁŽ – TREND VISUAL
