Pred dvoma mesiacmi vyšla kniha Flash Boys od Michaela Lewina, ktorý detailne opísal prax, akou funguje algoritmické obchodovanie (recenziu TREND.sk nájdete tu). Laicky ho možno opísať ako počítačové aplikácie, ktoré dokážu identifikovať trhové vzorce a pohyby, ktoré v sebe majú zadefinované a dokážu nakupovať alebo predávať produkty bez zásahu človeka.
Tieto algoritmy nefungujú stopercentne. Sem-tam sa vyskytnú chyby v matematickom modeli alebo sa môžu objaviť chyby v softvérovom kóde. V našom regióne tieto zložité softvéry nie sú bežné, ale v Česku sme našli firmu RSJ Algorithmic trading, ktorá sa na algoritmické obchodovanie špecializuje.
Jej zakladateľ Karel Janeček sa vďaka takémuto obchodovaniu stal v Česku milionárom, dnes pôsobí v dozornej rade spoločnosti. Zbohatol na tom, že softvér je schopný rýchlo nájsť malé neefektivity na trhu, cenovo zaujímavé príležitosti, ktoré môžu v priebehu niekoľkých milisekúnd využiť.
Keď sa potom vynásobí malý zisk objemom obchodov, začína to byť veľmi zaujímavé. Burzové obchody sú počítačom riadené tak rýchlo, že je možné uskutočniť až niekoľko desiatok obchodov za sekundu.
Šéf tradingu RSJ Bronislav Kandrík Zdroj: Archív B. K.
Čo si myslíte o Michaelovi Lewisovi, ktorý v knihe Flash Boys napísal, že problematike vysokofrekvenčného obchodovanie rozumie len málokto a šialené rýchle obchodovanie má len málo spoločne so zdravým rozumom? Ide podľa neho o podvod, ktorý škodí trhu. HFT je často označované ako hrozba pre finančné trhy.
HFT je zlý pojem, ktorý neoznačuje žiadnu stratégiu ani spôsob obchodovania. Zaujímavý je skôr fenomén elektronických trhov a s tým súvisiaca automatizácia obchodovania.
Súhlasím však s tým, že detailne rozumie problematike amerických akciových trhov a špeciálne algoritmického obchodovania málokto. S výrokom o šialene rýchlom obchodovaní už ale nesúhlasím. Je fakt, že vďaka elektronizácii sa niektoré časti obchodovacieho procesu výrazne zrýchlili, ale technologický pokrok nie je proti zdravému rozumu. Snáď naopak, je to znak zdravého a zmýšľajúceho rozumu.
Michael Lewis v knihe popisuje špecifické vlastnosti a správanie sa akciového trhu v USA. Súhlasím s tým, že na akciový trh v USA nie je v poriadku a tento problém je nutné riešiť. Musím ale zdôrazniť, že tieto problémy neplatia pre všetky americké trhy (napríklad futures burzy) a už vôbec nie pre celý svet. To, či ide o podvod, musí ukázať vyšetrovanie amerických úradov. Ak by som to veľmi zjednodušil, tak základom súčasných problémov je zlá regulácia a časť finančného systému sa jej prispôsobila a vzniklo súčasne nevyhovujúce prostredie.
Počítače so šikovnými algoritmami dokážu za sekundu uskutočniť stovky transakcií naraz. Ako vyzerá algoritmické obchodovanie u vás?
RSJ je market maker, čo znamená tvorca trhu alebo poskytovateľ likvidity. Ak nikto obchodovať nechce, tak neurobíme žiadnu transakciu. Ak sa na trhu obchoduje, tak je šanca, že budeme obchodovať aj my. Na svete je veľké množstvo trhov a inštrumentov, s ktorými je možné obchodovať, takže ani stovky transakcií za sekundu nie sú nič závratné. Pre porovnanie si len predstavte, aké množstvo hovorov, teda tiež transakcií, prebehne na trhu mobilných telefónnych operátorov.
Frekvencia obchodu alebo pokynov odoslaných na burze sa na popis obchodovania nehodí. To, čomu by sme mali venovať pozornosť, je stratégia, ktorou daný obchodník sleduje a ako sa na trhu správa.
Rozlíšenie, ktoré je zaujímavé a o ktorom sa dá rozumne uvažovať, je, že akým spôsobom prebieha prijímanie obchodných rozhodnutí a akým spôsobom prebieha vykonanie týchto rozhodnutí. Pri oboch častiach obchodného procesu sa dá stretnúť s celým spektrom od úplne manuálnej činnosti až po úplnú automatizáciu.
Môže se napríklad stať, že manažér veľkého fondu chce kúpiť finančný nástroj vo veľkom množstve dopoludnia, ale vhodná protistrana chce operáciu realizovať až popoludní. V tom okamihu do hry vstupujú market makeri, ktorí aktívum dopoludnia predajú a popoludní nakúpia. Manažéri fondu tak môžu svoje operácie uskutočniť ihneď a nemusia čakať, až sa nájde vhodná protistrana.
Teda rýchlosť nie je všetko a je skôr druhoradá?
Niektorí obchodníci sa špecializujú na stratégie, akou je napríklad arbitráž. Tam je rýchlosť zásadná. Už som uviedol, že našou hlavnou obchodnou stratégiou je market making, pri ktorom je síce rýchlosť dôležitá, ale nie kritická.
Algoritmické obchodovanie prebieha na počítači cez špeciálne vytvorené algoritmy, ktoré obchodujú akoby samé. Ako sa vytvárajú algoritmy v systémoch a kto má za ne zodpovednosť?
Algoritmus je veľmi všeobecný pojem a bude lepšie to trochu rozdeliť. Algoritmus ako obchodovať, teda princíp obchodovania, majú na starosť analytici. Developeri majú zasa na starosti implementáciu týchto algoritmov a celkovú technickú realizáciu nášho obchodovania. Trader má na starosti sledovanie interakcie algoritmu na trhu a riešenie prípadných problémov. Jednotlivé časti firmy spolu, samozrejme, komunikujú a vymieňajú si nápady, ako ďalej zlepšiť fungovanie algoritmu.
A ako sa tvoria algoritmy?
Algoritmy sa vytvárajú na základe dôkladnej analýzy trhu. K tomu sa používajú historické dáta. Na nich sa neskôr aj obchodný model testuje. Algoritmus sa vytvára na nejakých predpokladoch, ktoré sú získané z historických dát. Ide napríklad o objem obchodov počas dňa, zmena ceny a podobne.
Ak sa charakteristiky trhu zmenia, trh sa začne správať inak, je vtedy je nutné konať. Prvým krokom je obmedzenie obchodovania, aby nedošlo k neočakávaným stratám. Ďalšími krokmi sú analýza zmien a rekalibrácia obchodného programu, ktorá prebieha pravidelne (pozn. red.: aj viackrát týždenne)
Neexistuje mechanizmus, ktorý by odchýlky správania systému od reality na trhu ihneď detegoval a vypol tak obchodovanie?
Takéto mechanizmy existujú a využívame ich. Napríklad vždy kontrolujeme správanie našich obchodníkov ako na jednotlivých trhoch, tak aj za firmu ako celok. Rovnako je pod drobnohľadom aj vývoj na trhu.
Je možné, aby systém identifikoval takzvané black swans, teda nečakané kolapsy na trhu?
Predikovať black swans ako napríklad teroristické útoky v roku 2001 dosť dobre nejde a ani sa o to nesnažíme. Základná reakcia je pripraviť sa na možné problémy a snažíme sa zistiť, čo sa deje. Inak, samozrejme, sledujeme aj situáciu mimo trhov a ak sa zvyšuje pravdepodobnosť udalosti, ktorá môže mať dopad na obchodovanie na trhoch, spozorniete.
Teraz je to napríklad situácia na Ukrajine a prípadné eskalácie, ktoré by viedli k vojne. Trhy nie sú odtrhnuté od reality a ak sa dozvieme, že americký prezident prednesie za hodinu zásadný prejav o americkej reakcii na situáciu na Ukrajine, zbystríme pozornosť. Už len fakt, že Obama vystúpi, sa na trhoch prejaví.
Ako dôležité sú pre vás informácie pri obchodovaní a z akých zdrojov ich čerpáte. Aké podstatné sú rozhodnutia tradera v čase počítačového obchodovania?
O týchto incidentoch sa dozvedáme z bežných informačných systémov, v našom prípade je to najmä agentúra Bloomberg. Rozhodnutia tradera sú dôležité a pri turbulenciách dokonca zásadné. Dnes sú algoritmy schopné vyhodnocovať jednoduché a jednoznačne správy.
Je ale rozdiel, keď tieto správy tvoria základný kameň obchodníkovej stratégie (zareaguje na informácie skôr ako ostatní), alebo či ich obchodník využíva len k zníženiu rizika, čo je náš príklad. Problém nastáva pri vyhodnocovaní kontextu a pri zmenách celkovej situácie. Je to dosť podobné práci pilota v súčasných lietadlách. Ak je všetko v pohode, tak to autopilot zvláda.
V prípade problémov budú stále nutné pevné nervy a skúsené zásahy ostrieľaného operátora. Stačí veľmi málo času a môže dôjsť k veľkému problému. Stačí spomenúť len udalosti okolo kolapsu firmy Knight.
Ak sú traderi značne pod stresom, vyberáte ich špeciálnym procesom?
Algoritmické obchodovanie môže byť miestami pre traderov skutočne značne stresujúce. Z tohto dôvodu sú noví zamestnanci podrobovaní psychologickým testom, aby sme si boli istí, že napätie zvládnu. Mimochodom, to je dobrý dôkaz toho, že algoritmy sa neobchodujú sami a ľudia ich už len vymýšľajú a znudene pozorujú obrazovky. Ľudia sú stále kľúčoví. Aj u nás môže atmosféra na trading floore zhustnúť a je vyžadovaná najvyššia koncentrácia.
Je niekto zodpovedný, ak nastavený systém zlyhá a vykáže straty?
Niekto je, samozrejme, stále zodpovedný. Systém sa však snažíme vylepšovať. Dôležité je stále hľadať a opravovať chyby. Zasadné je tiež poctivé testovanie zmien pred nasadením do produkcie.
Čo presne robia traderi, keď algoritmus funguje?
Traderi neustále sledujú a vyhodnocujú naše správanie na burze. Súčasne sledujú, či trhové podmienky zodpovedajú predpokladom, z ktorých obchodné modely vychádzajú. To sa týka hlavne takzvaných udalostí, keď sa na trhu objaví nejaká zásadná informácia ako spomínaný extrém v podobe veľkého teroristického útoku. Vtedy zabehnuté vzorce správania už neplatia, pretože na trhu panuje panika. Obchodníci tiež úzko spolupracujú s developermi a analytikmi nielen na úprave obchodných modelov, ale aj pri vyhľadávaní nových obchodných príležitostí.
Je inside trading stále problémom v brandži?
Nás sa netýka, sledujeme dôležité agentúrne spravodajstvo, ktoré je verejne dostupné. Čo sa týka inside tradingu, predovšetkým je potrebné sa zhodnúť na tom, čo sa tým myslí. Klasická definícia hovorí o využívaní neverejných informáciách o obchodovaných firmách za účelom obohatenia. To je jasne nelegálne, hoci aj tu možno nájsť množstvo hraničných situácií.
Nedávno sa objavil pojem insider trading 2.0, keď ide o získavanie prístupu k niektorým informáciám skôr než iní účastníci trhu. Tu je to často na hrane. Na jednej strane nie je správne, aby si finančne najsilnejší hráč za veľké peniaze kúpil prístup k informáciám o niečo skôr ako ostatní.
Na druhej strane je snaha o skorší prístup k informáciám pochopiteľná a úplne legitímna. Príklad: kto si burzové noviny prečíta ráno, má jednoducho výhodu. K podobnému zmätenie významov, mimochodom, teraz dochádza aj ohľadom front-runningu (pozn. red.: Front running zjednodušene spočíva v tom, že si maklér sám kúpi akcie, než aby ich kúpil na účet svojho klienta. Po tom, čo akcie v dôsledku nákupu pre klienta zdraželi, tie svoje predal.)
Na čom vlastne RSJ zarába pri algoritmickom obchodovaní?
Snaží sa zarábať na prvý pohľad na veľmi jednoduchej operácii. Ak chce niekto na trhu aktívum predať, tak my sa snažíme aktívum kúpiť od tých, ktorí ho predávajú. Samozrejme sa snažíme kupovať lacnejšie ako predávať. Na prvý pohľad to vyzerá asi jednoducho, ale v realite to také jednoduché nie je.
Dobrým príkladom toho, čo robíme, je zmenáreň. Do Prahy pricestuje v pondelok maďarský turista a potrebuje si vymeniť forinty. V utorok síce do Budapešti prichádza český priemyselník a rád by si nejaké forinty vzal so sebou, aby mal aspoň na kávu na stanici po príchode, to ale maďarskému turistovi nie je nič platné. Zmenáreň tento problém rieši.
Trhy všeobecne riešia problém miesta, to znamená, že poskytujú platformu, kde sa s daným aktívom (napríklad futures na ropu) obchoduje. Market makeri potom zaisťujú, aby sa aktívum dalo kedykoľvek nakúpiť alebo predať a tým prehlbujú trh a poskytujú likviditu.
Obchodujeme medzibankové úroky, s ktorými sme začínali, futures na štátne dlhopisy a tiež samotné americké štátne dlhopisy. Ďalej obchodujeme futures na akciové indexy, forexové kontrakty, ropu alebo zemný plyn. Nad akciovým trhom sa určite zamýšľame. V súčasnej situácii je pre nás americký akciový trh neobchodovateľný. Je dobre, že sa o problémoch na tomto trhu začalo hovoriť. Veríme, že americký regulátor situáciu bude riešiť. Akciové trhy v EÚ vyzerajú sľubnejšie.
Prečo nie je americký akciový trh obchodovateľný a prečo sú európske akciové trhy sľubnejšie?
Na amerických akciových trhoch nie je možné sa plne rozvinúť, pretože sú ďaleko fragmentovanejšie než akciové trhy v Európe a o derivátových trhoch ani nehovoríme.
Každý algoritmus na obchodovanie s danými aktívom je špecifický a z princípu iný?
Algoritmus musí byť pre každé aktívum prispôsobený podľa charakteristík daného aktíva.
Je riziko pri dlhopisoch, akciách alebo forexe iné z pohľadu tradera? Od rizika sa potom odvíja aj prípadná návratnosť.
Rozdiely plynú z odlišného nastavenia trhov a kontraktov alebo zo samotnej povahy kontraktov. Napríklad trhy s americkými akciami a futures kontrakty, ktorými sa istíte proti zmene ceny. V prípade amerických akcií je trh rozdrobený do približne 50 obchodných platforiem. Všetko je navyše prepojené systémom cez najlepšie ceny (NBBO), ale to už sú detaily. Akcie jednej firmy sa tak obchodujú na viacerých trhoch, tie sa vzájomne ovplyvňujú a obchodníci s tým musia počítať.
Futures kontrakty sa až na pár výnimiek obchodujú vždy len na jednom trhu. Ďalší rozdiel: Akcií od jednej spoločnosti je len obmedzený počet. Futures kontraktov môže byť predaných a kúpených v princípe nekonečné množstvo.
Vzhľadom k tomu, že sa väčšinou vyporadúvajú finančne a nie fyzicky, tak nie je napríklad problém uzavrieť predajné futures kontrakty na väčšie množstvo ropy ako sa v daný deň v budúcnosti fyzicky predá. Nie je za tým žiadne finančné inžinierstvo, pretože pomocou futures kontraktov na ropu sa môžeme zaistiť proti zmenám cien i u komodít, ktoré sú s ropou len cenovo zviazané. Ide napríklad o ropné produkty alebo zemný plyn.
V USA síce pôsobí niekoľko búrz, ale M. Lewis spomínal aj takzvané dark pooly. Ide o akýsi paralelný svet, ktorý funguje mimo oficiálnej burzy. Sústreďujú sa v ňom akcie, o ktorých oficiálny trh nevie. Sú naozaj problémom a deformujú trh?
Dark pooly vznikli ako pokus vytvoriť trh, kde by veľkí investori obchodovali len medzi sebou. Hlavný rozdiel oproti klasickým burzám je ich nízka transparentnosť a preto sú nazývané ako dark, pretože obchody nie sú prehľadne reportované. Už toto považujem za problém, pretože efektívne môžu byť len transparentné trhy.
Navyše sa povráva, že obchody v dark investičných združeniach majú v priemere menšiu veľkosť ako obchody na klasických burzách. Ich primárny účel, aby zobchodovali objemné pokyny, sa preto nenapĺňa a skôr sa zdá, že ich zakladatelia, často veľké banky, ich naďalej prevádzkujú, aby tam sami obchodovali za výhodnejších podmienok, ale horších pre ostatných účastníkov dark poolu.
V roku 2012 stála chyba v algoritme spoločnosť Knight Capital Group celých 460 miliónov dolárov. Chyba zvýšila ceny u viac ako 140 titulov. Aj keď išlo o jedného z najvýznamnejších obchodníkov na amerických akciových trhoch, spoločnosť stratu nedokázala „rozchodiť“ a nakoniec ju prevzala konkurenčná spoločnosť. Ako sa môže stať, že počítač začne chrliť také množstvo nezadaných príkazov, ktoré môžu priviesť firmu až na pokraj bankrotu?
Chyba bola v algoritme a jeho nedostatočnom monitorovaní. Americký regulátor SEC vydal správu z vyšetrovania incidentu a je to zaujímavé čítanie. Presný popis situácie je dosť technický, ale situácia sa pravdepodobne nemusela skončiť až tak dramaticky.
Zjednodušene možno povedať, že firma nasadila nevyskúšaný softvér. Zarážajúca bola nedostatočná reakcia obchodného personálu spoločnosti, ktorý nedokázal na situáciu adekvátne reagovať. Dosť dlho o nej vôbec nevedel.
Po prepade trhu - flash crash - v máji 2010 sa otvorila otázka regulácie. Je nutná a pomôže?
Finančné trhy boli silne regulované už dávno pred flash crash a ani po ňom nenastala žiadna zásadná zmena regulácie v USA. Posilnili sa však takzvaní circuit breakers, ktorí obchodovanie prerušia, keď sa cena akcie zmení príliš rýchlo. Obchodníci tak majú možnosť posúdiť, či ide o normálny vývoj alebo či došlo k nejakej chybe. Taktiež se zlepšili pravidlá pre chybné obchodovanie (erroneous trade) alebo kotáciu príliš ďaleko od momentálnej ceny (stub quotes).
(Pozn. red.: Čo je flash crash? Na pár sekúnd masovo prepadli a o pár minút sa vrátili na pôvodné úrovne, akoby sa nič nestalo. Na trhoch zavládla panika, ale nikto prakticky nevedel, prečo a ako k takému prepadu došlo. Vyšetrovaním americkej Komisie pre cenné papiere (SEC) sa zistilo, že jedna maklérska firma na Wall Streete omylom odoslala 75-tisíc predajných objednávok na S&P 500 futures v hodnote 4,1 miliardy dolárov. Ten aktivoval dominový efekt medzi obchodníkmi, vrátane tých vysokofrekvenčných. Akonáhle jeden algoritmus rýchlo predal, boli spustené okamžite ďalšie.)
Poznáte ešte prípady, keď sa chybou systému alebo ľudskou chybou trh spanikáril?
Flash crash a Knightmare sme spomínali. Príkladom je aj CME, ktorá poslala obchody pre testovacie prostredie do reálneho obchodovania. Samozrejme to bola zásadná chyba a burza to musela komplikovane riešiť.
Alebo dlhoročný broker spoločnosti PVM Oil Futures Stephen Perkins sa v júli roku 2009 opil natoľko , že na burze kúpil ropu za pol miliardy dolárov. Bol tak v jednom okamihu zodpovedný za viac ako dve tretiny obchodovaného objemu, čo zodpovedalo takmer desatine celosvetovej dennej spotreby tejto suroviny. Cena poskočila o jeden a pol dolára nahor a zamestnávateľovi vznikla škoda desiatich miliónov. Britský dozorný orgán opilcovu eskapádu ocenil pokutou vo výške 72-tisíc libier a zákazom činnosti na päť rokov minimálne.
Príkladom je aj China Everbright Securities. Táto brokerská spoločnosť spôsobila v auguste 2013 skok hodnoty šanghajského akciového indexu (Shanghai Composite) o šesť percent. Spoločnosť tvrdila, že išlo o chybu v systéme. Špekulovalo sa aj o tom, že sa niekto nechtiac stlačil tlačídlo na klávesnici (fat finger error). Spoločnosť údajne kvôli chybe prerobila 85,5 milióna dolárov. Navyše jej bola udelená pokuta vo výške 86 milióna dolárov a niektorí jej zamestnanci boli potrestaní individuálne.
