V prvom rade by sme vám odporúčali preveriť, či tento vzťah nenapĺňa znaky závislej práce. V súlade s §1 ods. 3 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“) sa môže závislá práca vykonávať výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v ZP aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislú prácu nemožno vykonávať v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
Zdaniteľný príjem
Ak budeme vychádzať z predpokladu, že obchodno-právny vzťah je vo vašom prípade v súlade s legislatívou, tak suma, ktorú vám ako živnostníkovi preplatí váš odberateľ a ktorá predstavuje formu krytia vašich cestovných náhrad, považuje sa za ďalšiu zložku vašej odmeny. Čiže ide o zdaniteľný príjem (príjem zo živnosti podľa §6 ods. 1 písm. b) ZDP), ktorý je potrebné zdaniť. Žiadny právny predpis neupravuje výšku sumy, ktorú vám ako živnostníkovi je povinný úhradiť váš odberateľ z takéhoto dôvodu, t.j. táto suma je len výsledok vašej dohody o odmene za vašu činnosť. Predpokladáme, že sa nepovažujete za závislé osoby.
Daňové výdavky
Čo sa týka daňových výdavkov, tak by sme vás chceli upozorniť na §19 ods. 2 písm. e) Zákona o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“), ktorý upravuje, že výdavky (náklady) daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP (napr. živnostník) vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva (ďalej aj „služobná cesta“), sú daňovým výdavkom najviac vo výške, aká je ustanovená pre zamestnancov podľa Zákona o cestovných náhradách. Takýmto výdavkom môže byť výdavok na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste.
Vyššie uvedené znamená, že pokiaľ živnostník vykoná činnosť na inom mieste ako je miesto, v ktorom pravidelne vykonáva svoju činnosť, má nárok uplatniť za daňový výdavok sumu cestovných náhrad obdobne, ako to upravuje Zákon o cestovných náhradách pre zamestnancov.
Miesto výkonu činnosti
Pojem „miesto pravidelného vykonávania činnosti“ nie je v ZDP špecifikovaný. Takýmto miestom môže byť napríklad miesto podnikania uvedené v živnostenskom oprávnení, miesto, v ktorom má živnostník zriadenú prevádzkareň, kanceláriu a pod.
U daňovníkov, u ktorých je vzhľadom na charakter vykonávanej činnosti obtiažne vymedziť miesto pravidelného vykonávania činnosti je možné za miesto pravidelného vykonávania činnosti považovať miesto podnikania uvedené v živnostenskom oprávnení a to aj vtedy, ak je ako miesto podnikania v oprávnení uvedené miesto trvalého pobytu daňovníka.
Chceli by sme vás však upozorniť, že ak má daňovník v živnostenskom oprávnení uvedené ako miesto podnikania miesto trvalého pobytu, ale činnosť vykonáva napr. v kancelárii, ktorú má zriadenú na výkon činnosti a jej adresa nie je totožná s miestom trvalého pobytu daňovníka, tak miestom pravidelného vykonávania činnosti sa považuje miesto, v ktorom je zriadená prevádzka.
Cestovné náhrady
Vyššie uvedené znamená, že živnostník má nárok na cestovné náhrady pokiaľ „opustí“ miesto pravidelného výkonu činnosti. Rozumieme, že toto miesto sa vo vašom prípade nachádza v SR, t. j. áno aj cesta do Veľkej Británie za účelom výkonu vašej činnosti môže byť považovaná za zahraničnú služobnú cestu.
Čo sa týka početnosti ciest, tak berte prosím na vedomie, že ZDP neupravuje žiaden limit. Treba však upozorniť na §21 ods. 1 písm. i) ZDP, podľa ktorého za daňový výdavok nie je možné považovať výdavky na osobnú potrebu daňovníka.
Rovnako treba upozorniť na §2 ods. 6 Daňového poriadku podľa ktorého sa na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
Predmetné ustanovenie je veľmi vágne, keďže jeho účelom bolo dať finančnej správe do rúk nástroj, ako v každej situácii spochybniť určitú transakciu pokiaľ má daňový úrad podozrenie o „účelovosti“ celej operácie (napr. znižovaniu daňovej povinnosti uplatnením si cestovných náhrad u živnostníka prostredníctvom „nadmerného“ cestovania zo SR do UK a späť ak toto cestovanie nemá ekonomické opodstatnenie a slúži len pre osobné potreby daňovníka atď.).
Rovnako však priznávame, že nájsť primeranosť takéhoto cestovania zo strany daňovej kontroly je takmer nemožné. V podstate v praxi do značnej miery záleží len od argumentácie živnostníka počas daňovej kontroly ako priveľkú početnosť vie resp. nevie zdôvodniť.
Záver
Podľa nášho názoru a berúc do úvahy vašu otázku je možné, aby si živnostník za každý celý deň (nad 12 hodín) svojej zahraničnej služobnej cesty vo Veľkej Británii uplatnil nárok na sumu stravného vo výške 37 GBP (pozn. do 6 hodín 25%, nad 6 hodín do 12 hodín 50% danej sumy), výdavky na letenky, výdavky na ubytovanie a ostatné nevyhnutné výdavky spojené s pobytom vo Veľkej Británii (napr. výdavky na taxi z letiska do miesta výkonu činnosti atď.).
Autor odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže jej informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
