Pod pazuchou kopa papierov, mladá začínajúca prekladateľka si ide do banky otvoriť účet. Keby si urobila prieskum vo viacerých, ako to urobil TREND, vo väčšine odíde s jednoznačným odporúčaním: okrem súkromného si musí na podnikateľské účely otvoriť aj samostatný biznis účet. Nestačí pritom, že platí za dve kontá. S tým podnikateľským tiež vstupuje do drahšieho sadzobníka.
Ak by za mesiac urobila rovnaké transakcie na oboch účtoch, len jediná banka na trhu by si za služby vypýtala rovnakú sumu. Internetový nováčik Fio banka v sadzobníku podnikateľov a nepodnikateľov nerozlišuje. V ostatných bankových domoch boli pri modelovom príklade, ktorý TREND zadal bankám, rozdiely medzi výslednou mesačnou cenou rovnakých bankových služieb pre živnostníka a súkromnú osobu vo výške pár centov (mBank, OTP Banka) až po vyše 7,5 eura (Slovenská sporiteľňa).
Zákon nekáže
Legislatíva pritom povinnosť zriadiť si podnikateľský účet živnostníkovi nenariaďuje. V prípade daňovej kontroly síce musí človek predložiť doklady vrátane výpisov z účtu, na ktorých je vidieť pohyb financií súvisiacich s podnikaním. „Ak daňovník nemá podnikateľský účet, pri daňovej kontrole predloží výpisy zo súkromného,“ vysvetľuje hovorkyňa Daňového riaditeľstva SR Gabriela Dianová.
Len dva bankové domy na slovenskom trhu – OTP Banka a Volksbank – by pritom podnikateľke umožnili otvoriť si na firemné účely konto, ktoré ponúkajú súkromnej klientele.
V Tatra banke aj UniCredit Bank by živnostníčke síce ponúkli biznis účet, no ak by si zriadila balík pre súkromnú osobu, banka by nekontrolovala, či ho využíva aj na riadenie firemných financií. Ak si však klient otvára účet resp. balík služieb na súkromné účely v UniCredit Bank, už podpisom zmluvy o účte sa zaväzuje, že tento účet nebude využívať na podnikateľské účely.
Ostatné banky trvajú na tom, že podnikateľ u nich musí mať podnikateľský účet. Zákaz využívať súkromné konto na firemné financie zväčša vyplýva z obchodných podmienok, s ktorými klient podpisom zmluvy s bankou súhlasí.
Banky presviedčajú
Hlavným argumentom finančníkov, prečo oddeliť súkromné peniaze od tých na podnikanie, je lepšia prehľadnosť. Tú by však klient získal aj v prípade, že by mal dva súkromné účty. Špeciálny podnikateľský na to nepotrebuje. Ani strašenie daňovou kontrolou, ktorá by v prípade miešania financií na jednom konte získala prehľad aj o súkromných výdavkoch podnikateľa, neuspeje. Tiež stačí firemné peniaze spravovať na inom súkromnom účte a jeho číslo nahlásiť daňovému úradu.
Majiteľ podnikateľského účtu môže podľa bánk ušetriť na dani, keďže výdavky spojené s kontom si môže odrátať z daňového základu. Lacnejšie by ho tiež mohlo vyjsť účtovníctvo.
„Ak ho zverí firme alebo externému účtovníkovi, tí si často služby účtujú podľa počtu zaúčtovaných dokladov. Každá položka na výpise z účtu je doklad, takže tie súkromné v prípade jedného konta účtovníctvo predražujú,“ konštatuje hovorkyňa VÚB Alena Walterová.
- Porovnanie poplatkov za bankové služby pre podnikateľov a bežných klientov si môžete pozrieť
v tabuľke.
Banky tiež tvrdia, že firemné balíky šijú na potreby podnikateľov. Počítajú napríklad s väčším počtom hotovostných operácií v pobočkách, ponúkajú elektronické bankovníctvo schopné komunikovať s účtovníctvom, dve platobné karty či lepší prístup k úverovým linkám. V takýchto prípadoch už môže byť pre podnikateľa zaujímavé zvážiť i platenie drahšieho účtu.
Drahší základ
Hoci viaceré finančné domy tvrdia, že poplatky za jednotlivé transakcie sú pri živnostníkoch porovnateľné s bežnou klientelou, zvyčajne viac inkasujú v základnom poplatku. Či už za podnikateľský balíček alebo holý účet. „Rozdiel v poplatku za vedenie účtu je pre vyššiu náročnosť administrácie podnikateľských účtov,“ argumentuje Volksbank. Banky totiž pri podnikateľskom segmente musia zo zákona spolupracovať so štátnymi orgánmi a napríklad hlásiť otvorenie účtu daňovým úradom.
Kým pri súkromných osobách ponúkajú takmer všetky banky možnosť znížiť si mesačný poplatok za balík, podnikateľom takto vychádza v ústrety len trojica ČSOB, Tatra banka a UniCredit Bank. Na nulu sa pritom dá dostať len v prvej spomínanej.
Podmienky sú pritom pre živnostníkov neporovnateľne náročnejšie. V banke musia mať odložené tisícky eur, prípadne im musí na účet niekoľkotisícová suma prísť a zostať. Obyčajným klientom často stačí aktívne využívať platobnú kartu alebo si nechať na vybraný balík pravidelne posielať od zamestnávateľa výplatu.
Aj v tomto segmente, rovnako ako pri nepodnikateľoch, platí, že zabalené služby vychádzajú pre aktívnejších klientov lacnejšie ako zriadenie holého účtu a platenie za každú transakciu zvlášť. Balíky pre podnikateľov chýbajú v ponuke z kamenných bánk už len v Poštovej banke a Oberbank.
Samostatnou kapitolou sú internetové finančné domy. Tradične bezplatný účet pre podnikajúcich občanov sa dá získať v mBank a Fio banke. Okrem vedenia účtu zadarmo ponúkajú väčšinu elektronických transakcií zadarmo, v porovnaní s konkurenciou s rozsiahlou sieťou pobočiek tak vychádzajú násobne lacnejšie. Ich ceny sa dostávajú v modelovom príklade medzi päť až šesť eur za mesiac.
Cena najobľúbenejších balíkov pre podnikateľov sa hýbe okolo štyroch až piatich eur za mesiac, čo je porovnateľné s cenami nepodnikateľských balíčkov. Kým bežnej klientele v nich banky zabalia základné služby v neobmedzenom množstve, podnikatelia majú väčšinou počet transakcií obmedzený.
