Tak isto musíte do 3. apríla tieto príjmy priznať v daňovom priznaní.

Daňovník, ktorý nemá virtuálnu menu zaradenú do obchodného majetku, príjem z jej predaja zaradí do ostatných (iných) príjmov podľa § 8 zákona o dani z príjmov v tlačive typu B.

Ak ste na zdanenie obchodu s kryptomenami zabudli a príjmy ste nezahrnuli do daňového priznania, môžete do 3. apríla podať opravné daňové priznanie. Ak ste priznanie ešte nepodávali, môžete oznámiť odklad termínu. Finančná správa už vydala k tomu osobitné tlačivo.

Odborníci však upozorňujú na to, že kryptomeny sú z väčšej časti anonymná záležitosť, a teda bude veľmi ťažké (až nemožné) kontrolovanie toho, či ste príjem z kryptomeny zdanili.

Daňový poradca Miroslav Marcinčin zo Slovenskej komory upozorňuje, že povinnosť zdaniť príjmy môžu mať aj osoby, ktoré prijali virtuálnu menu ako formu odmeny.

„Je to pre nich zdaniteľný príjem rovnako, ako keby dostali za svoju činnosť alebo nakladanie s majetkom odmenu v eurách. Napríklad nájomné platené v bitcoinoch.“

Ministerstvo financií vydalo k tomu usmernenie. Podľa neho je príjem z predaja virtuálnej meny považovaný za zdaniteľný príjem. Rovnako si pri zdaňovaní príjmu z obchodov s virtuálnou menou môžete započítať výdavky. Do straty však ísť nemôžete. Sadzba dane je rovnaká ako pri iných príjmoch.

„Príjem z kryptomien sa pri fyzických osobách zdaňuje sadzbou 19 percent alebo 25 percent, v závislosti od výšky základu dane daňovníka,“ povedal Peter Pašek zo Slovenskej komory daňových poradcov.

Nákup a predaj kryptomien v Európe nepodlieha DPH. Ani usmernenie ministerstva financií o DPH nehovorí.

„Na druhej strane treba upresniť, že pri platbe kryptomenou za tovary a služby už treba brať do úvahy aj DPH. Dodanie tovarov alebo služieb v kryptomene podlieha DPH rovnako, ako by podliehalo, ak by sa predávalo za eurá,“ pripomína M. Marcinčin zo Slovenskej komory daňových poradcov.

Zdaňovanie príjmu bitcoinov má ešte jednu záludnosť. Z tohto druhu príjmov budete musieť zaplatiť zdravotné poistenie. Vaše daňové priznanie posunú daniari zdravotnej poisťovni a tá vám do konca septembra príjmy zúčtuje a vypočíta zdravotné poistenie 14 percent.

P. Pašek upozornil, že na rozdiel od našich susedov v Česku je virtuálna mena u nás zdanená oveľa viac. V Česku platia z nej iba 15 percent a tento príjem nie je zaťažený zdravotnými odvodmi. V mnohých krajinách, napríklad v Slovinsku, v Švajčiarsku či Bielorusku, sa tieto príjmy nezdaňujú. V Nemecku sú kryptomeny oslobodené od daní v prípade, ak ich vlastníte dlhšie ako rok.

Kryptomeny v účtovníctve

Z pohľadu účtovníctva sa virtuálne meny považujú za majetok, keďže ide o aktíva, ktoré sú výsledkom minulých udalostí, a je takmer isté, že zvýšia ekonomické úžitky účtovnej jednotky a vo svojej podstate sa dajú spoľahlivo oceniť.

Virtuálne meny sa považujú za krátkodobý finančný majetok iný ako peňažné prostriedky. V prípade jeho predaja nie je možné dosiahnuť daňovú stratu. Tým sa v podstate docielilo rovnaké daňové zaobchádzanie, tak u fyzických osôb, nepodnikateľov, ako aj u podnikateľov a bez ohľadu na to, akým spôsobom vediete účtovníctvo.

P. Pašek zdôrazňuje ďalší aspekt účtovania kryptomeny. Upozorňuje na to, že o príjme z predaja virtuálnej meny by sa nemalo účtovať iba v momente predaja či výmeny za hlavnú menu krajiny, ale aj pri výmene za inú virtuálnu menu, obstaranie služby, tovaru alebo majetku.

„Je otázkou, v akom momente účtovať o výnose či príjme účtovnej jednotky. Máme zato, že v prípade predaja virtuálnej meny by to mal byť moment faktického nakladania s virtuálnou menou druhou stranou, teda v momente potvrdenia transakcie v blockchaine. V prípade výmeny jednej virtuálnej meny za inú alebo za tovar alebo za službu by sa o výnose malo účtovať v okamihu, kedy dôjde k obom prevodom.“

V prípade výmeny jednej virtuálnej meny za inú vzniká problém, ako danú transakciu oceniť.

„Zastávame názor, že v súlade so zákonom o účtovníctve by sa mala použiť reálna cena, napríklad trhová cena virtuálnej meny na príslušnej burze,“ myslí si P. Pašek.

V prípade ťažby virtuálnej meny by daňoví odborníci skôr odporučili vykazovať virtuálne meny u minera (ťažiara) až pred jej predajom za hlavnú menu, výmenou za inú virtuálnu menu, respektíve jej použitím na nákup tovarov, služieb a majetku.

V prípade ak účtovná jednotka obstarala virtuálne meny v rôznom čase, a teda disponuje aj odlišnými obstarávacími cenami, na účely ich vyradenia by mala aplikovať metódu váženého aritmetického priemeru, respektíve metódu FIFO.

Čo sa týka precenenia virtuálnych mien na konci účtovného obdobia cez „aktuálnu“ trhovú cenu, túto povinnosť zákon o účtovníctve neupravuje, čiže o kurzových rozdieloch by sa účtovať nemalo.