• V rokoch 1990 až 1998 som podnikal ako fyzická osoba. Spoločnosti X som dodal v roku 1996 tovar, ktorý mi nezaplatila. V roku 1998 som podnikanie ukončil a z nezaplatenej pohľadávky aj uhradil dlžnú daň z príjmu. V roku 2003 som po vyhranom súdnom spore obdržal dlžnú čiastku spolu s úrokom z omeškania. Už nie som podnikateľ. Ako vyčíslim základ dane v tomto prípade? Kam v daňovom priznaní ho uvediem? Som povinný vôbec túto čiastku zdaňovať, keď som už daň zo základnej sumy zaplatil a vysúdená náhrada škody kryje len moje osobné straty?

V zmysle 38 ods. 2 zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov ( ďalej ZDP ) je daňové priznanie povinný podať každý, kto má celkové ročné príjmy presahujúce 10 000 Sk, ktoré sú predmetom dane z príjmov fyzických osôb, a ak nejde o príjmy od dane oslobodené, o príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36), a len o príjmy vylúčené zo zdanenia.

Nominálnu hodnotu pohľadávky nemusíte už uvádzať v daňovom priznaní, nakoľko ste túto už zdanil pri ukončení podnikania. Úroky z omeškania, ktoré ste zinkasoval naviac z vymáhanej pohľadávky sú ostatné príjmy podľa § 10 ods. 1 písm. a) ZDP. Záleží v akej výške ste úroky z omeškania zinkasoval. Ak suma úrokov z omeškania bola do 10 000,- Sk, tieto sú podľa § 10 ods. 2 písm. a) ZDP od dane oslobodené a do daňového priznania sa neuvádzajú.

V prípade, že výška úrokov bola vyššia ako 10 000,- Sk, musíte ich uviesť v daňovom priznaní typu B1 v tabuľke č. 5, VIII oddiel, kde sa uvádzajú všetky ostatné príjmy v zmysle § 10 zákona o daniach z príjmov.

Autorka je členkou Slovenskej komory daňových poradcov, lic. č. 474/96.