Založenie a vznik spoločnosti s ručením obmedzeným

Najbežnejším typom obchodnej spoločnosti je spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.). Obchodný register koncom minulého roku evidoval vyše 107-tisíc subjektov, pričom až štyri z piatich boli eseročky. Nebolo to teda málo podnikateľov, ktorých zaujímalo, ako rýchlo a s akými nákladmi ich firmy štát zaregistruje. Kritizovali pritom hlavne zdĺhavosť, s ktorou pri registrácii museli zápasiť. Od podania návrhu po rozhodnutie o zápise totiž nezriedka prešlo niekoľko týždňov či dokonca mesiacov.

Od 1. februára sa veľa zmenilo. O zápise do obchodného registra už nerozhoduje sudca v občianskom súdnom konaní, ale vyšší súdny úradník v rámci takzvanej inej činnosti súdov. Ten posudzuje len formálnu správnosť návrhu a tiež to, či podanie obsahuje všetky potrebné náležitosti. Práve existencia právnej neistoty v tejto oblasti vytvárala ešte v nedávnej minulosti priestor na korupciu na súdoch, ktorá často predražovala štart nových firiem.

NEPREHLIADNITE:

• 34485>Odporúčaná štruktúra dokumentov, možnosť zakúpenia vzorových zmlúv
• 34895>Aktualizovaný prehľad podnikateľských účtov v bankách [k 19. máju 2004]

Právnici o klientov neprídu

TREND hneď v prvý februárový týždeň testoval, ako sa plnia termíny vyplývajúce z nového zákona č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri. Registrové súdy sú povinné v novom režime zapísať spoločnosť do obchodného registra do piatich pracovných dní od podania návrhu. Podľa skúsenosti TRENDU, ktorý pri príprave príslušnej dokumentácie využil aj služby právnika, bola s.r.o. zapísaná v zákonnej lehote.

Aktuálne štatistiky Ministerstva spravodlivosti SR ukazujú, že každý tretí návrh podaný po 1. februári obsahoval nezrovnalosti, pre ktoré musel byť zamietnutý. V praxi najčastejším dôvodom býva skutočnosť, že spoločenská zmluva neobsahuje klauzulu o predpokladaných nákladoch súvisiacich so vznikom spoločnosti. Ďalším dôvodom býva aj to, že v nej chýba ustanovenie, či zakladajúci spoločníci majú nejaké výhody v súvislosti so založením spoločnosti alebo získaním živnostenského oprávnenia.

Po dodatočnom odstránení chýb v návrhoch súdy zapísali až 90 percent subjektov. Za prvé tri mesiace účinnosti nového zákona zaregistrovali približne päťtisíc s.r.o., čo je zhruba toľko, čo v minulosti zvládli za celý rok.

Doteraz pomáhali budúcim podnikateľom prehrýzť sa zložitou administratívou predovšetkým právne kancelárie. Od februára už zakladatelia firiem môžu získať vzor návrhu na zápis s.r.o. do obchodného registra zadarmo, napríklad na webovej stránke rezortu spravodlivosti, kde zároveň nájdu aj pokyny na vyplnenie formulára s konkrétnym príkladom.

Napriek zjednodušeniu registrácie sa právni poradcovia nemusia o prácu obávať. Jej ťažisko sa však bude posúvať k úprave vzťahov medzi spoločníkmi. Keď totiž spoločníci v biznise začínajú, spolupráca býva výborná. Časom však narazia na nejeden problém, v ktorom nezriedka ide o veľké peniaze. Ak si jasné pravidlá dohodnú a aj spíšu vopred, s väčšou pravdepodobnosťou nemusí o ich potenciálnom spore rozhodovať súd.

 

Pri zakladaní s.r.o. je tak základným úkonom spísanie spoločenskej zmluvy, ktorá upravuje vzťahy medzi jednotlivými spoločníkmi. V prípade, že má s.r.o. iba jedného spoločníka, spisuje sa takzvaná zakladateľská listina. Novinkou je, že od februára už nemusí byť vo forme notárskej zápisnice, podnikateľovi ju môže skoncipovať aj advokát.

Koľko úradníkov, toľko názorov

Ešte pred sformulovaním základných dokumentov s.r.o. čaká spoločníkov výber predmetov činnosti, v ktorých mienia podnikať. Inšpiráciu môžu nájsť na webovej stránke obchodného registra, kde nájdu predmety činnosti už zapísaných spoločností. Jednoduché skopírovanie však ešte nezaručuje, že znenia predmetov príslušný úrad uzná.

Preto je vhodné ešte pred spísaním spoločenskej zmluvy vybrané formulácie konzultovať s úradníkmi, ktorí budú novej eseročke odobrovať živnostenské oprávnenie. Ani tento postup však podľa skúsenosti TRENDU nie je úplnou zárukou. Živnostenský zákon totiž neobsahuje záväzný zoznam takzvaných voľných živností. Do sporu s úradníkmi sa tak poľahky dostanú podnikatelia, ktorí chcú pôsobiť v úplne nových a pritom neregulovaných oblastiach.

Okrem predmetov činnosti si budúci podnikatelia posedia aj nad názvom svojej spoločnosti. Pri jeho výbere by si mali na webovej stránke obchodného registra overiť, či pod zvoleným menom už nepodniká iný subjekt. Registrový súd spoločnosť s obchodným menom totožným s obchodným menom iného podnikateľa (bez ohľadu na právnu formu) nezapíše.

V prípade, ak ich niekto predbehne a zaregistruje iný subjekt s rovnakým názvom skôr, budú si musieť založenie spoločnosti zopakovať. Na rad príde dodatok k spoločenskej zmluve, úradný záznam o zmene obchodného mena a oprava pri podaní námietok proti zamietnutiu návrhu na zápis do obchodného registra, v čom sa zrejme neobídu bez právnej rady.

Začať treba živnolistom

Podnikať, a teda aj fakturovať za určitý druh činnosti oprávňuje podnikateľa živnostenské oprávnenie (živnostenský list prípadne koncesná listina). To platí bez rozdielu pre fyzickú aj právnickú osobu. Oprávnenie vystaví odbor živnostenského podnikania obvodného úradu miestne príslušného podľa sídla spoločnosti.

 

V tom jednoduchšom prípade – pri ohlasovacích živnostiach stačí k žiadosti o vydanie živnostenského listu kópia spoločenskej zmluvy, negatívny výpis z registra trestov každého budúceho konateľa (nesmie byť starší ako tri mesiace), prípadne, ak to druh živnosti vyžaduje, aj vyhlásenie zodpovedného zástupcu, ktorým sa dokladá spôsobilosť osoby zodpovednej za odborný výkon príslušného predmetu podnikania. Príkladom je priloženie kópie vysokoškolského diplomu alebo výučného listu.

Jedna z posledných noviel Obchodného zákonníka zrušila možnosť definovať ako sídlo spoločnosti poštový priečinok (P.O. Box), a tak kôpku listín smerujúcich do podateľne obvodného úradu dopĺňa napríklad nájomná zmluva. Ak je sídlo eseročky zhodné s adresou trvalého pobytu konateľa, stačí výpis z listu vlastníctva. V tom prípade však treba túto skutočnosť ohlásiť príslušnému mestskému (obecnému) úradu, aby upravil výmer dane z nehnuteľností.

Zakúpiť tisíckorunový kolok je posledná a zrejme aj najjednoduchšia súčasť celej žiadosti o vydanie živnostenského listu, ktorý budúca s.r.o. získa do dvoch týždňov. Podľa skúsenosti TRENDU dokonca v polovičnej lehote. Tým sa splní jedna zo základných podmienok na podanie návrhu na zápis do obchodného registra.

Vznik za týždeň

Spoločenskú zmluvu či zakladateľskú listinu nestačí podpísať. Spoločníci musia tiež splatiť aspoň časť základného imania, ktoré by v prípade s.r.o. malo podľa Obchodného zákonníka dosahovať prinajmenšom 200-tisíc korún.

Vklady musia spoločníci uložiť u správcu vkladu, ktorým môže byť aj jeden zo spoločníkov, ktorý tieto peniaze môže zložiť na predbežnom účte v komerčnej banke. V každom prípade je však nevyhnutnou prílohou k návrhu na zápis do obchodného registra notárom osvedčené vyhlásenie správcu vkladu o rozsahu splatenia vkladov jednotlivými spoločníkmi.

 

Okrem živnostenského oprávnenia a spoločenskej zmluvy (zakladateľskej listiny) nesmú v balíku príloh návrhu na zápis chýbať ani notárom osvedčené podpisové vzory konateľov budúcej eseročky. Na formulár návrhu na zápis s.r.o. do obchodného registra treba nalepiť kolkové známky v celkovej hodnote 10-tisíc korún a žiadať o vydanie potvrdenia o jeho podaní a zaplatení poplatku. To vystaví podateľňa príslušného registrového súdu, ktorý má od okamihu prevzatia pripravenej dokumentácie päť pracovných dní na to, aby rozhodol o zápise spoločnosti do obchodného registra.

V prípade úspešného podania vystaví súd potvrdenie o vykonaní zápisu, ktorý si konatelia môžu vyzdvihnúť osobne alebo im môže byť – spolu z výpisom z registra, ktorý však nie je použiteľný na právne úkony – zaslaný aj poštou.

Celkové náklady na založenie eseročky, ktoré pozostávajú z výdavkov na kolkové známky, notárskych poplatkov a odmeny za právne poradenstvo, tak vystúpia približne na 20-tisíc korún. Vyše polovice tejto sumy pritom pohltia poplatky putujúce do štátnej pokladnice. Posledný výdavok je súdny poplatok vo výške tisíc korún, ktorý spoločnosť zaplatí za uloženie dokumentácie do Zbierky listín a za publikovanie oznámenia v Obchodnom vestníku.

Úradovanie sa vznikom len začína

Administratívne dobrodružstvo sa vydaním potvrdenia o zápise nekončí. Menia sa len jeho účastníci. Novú s.r.o. treba zaregistrovať na daňovom úrade, a to osobitne na každý druh dane (napríklad dane z príjmov právnických osôb či dane z pridanej hodnoty). Ak podnikateľ mieni zamestnávať pracovníkov, bude musieť komunikovať aj so Sociálnou poisťovňou a zdravotnými poisťovňami.

Spoločnosť nemusí využívať 34895>bankové účty. Ak však mieni realizovať bezhotovostné platby, je rozumné požiadať o založenie účtu ešte pred návštevou daňového úradu. Konateľ totiž pri daňovej registrácii musí úradu ohlásiť každý firemný účet. Pracovníci daňového úradu majú 30 dní na to, aby spoločnosti bezplatne vydali osvedčenie o registrácii a pridelili daňové identifikačné číslo (známe DIČ), ktoré by nemalo chýbať na žiadnej faktúre vystavenej novou spoločnosťou.

Po skončení celej procedúry súvisiacej so vznikom eseročky by sa jej spoločníci mali zísť na valnom zhromaždení a okrem iného schváliť celý proces zakladania svojej spoločnosti, výdavky súvisiace s jej vznikom, ale napríklad aj zmluvu o výkone funkcie medzi spoločnosťou a konateľom, ktorú predpokladá § 66 Obchodného zákonníka.

 

 

Ilustračné foto – Miro Nôta