• Ako sa dá vyriešiť vzdanie sa nároku dieťaťa na dedičstvo v prípade úmrtia otca? Môže sa matka maloletého dieťaťa vzdať v jeho mene nároku na dedičstvo po otcovi ako aj akýchkoľvek iných nárokov? Podotýkam, že matka a otec nie sú manželia. Existuje nejaká forma dohody? Má matka dieťaťa tiež nejaký nárok na dedičstvo?

Potomok poručiteľa má pri dedení zákonom chránené postavenie. Pri dedení zo zákona sú deti poručiteľa zaradené spolu s manželom/manželkou do prvej dedičskej skupiny. Manželské aj nemanželské deti majú pri dedení rovnaké postavenie. Potomkovia poručiteľa a manžel poručiteľa dedia v prvej dedičskej skupine každý rovným dielom.

Potomok poručiteľa je privilegovaný aj pri dedení zo závetu. Pokiaľ nie je potomok platne vydedený platí, že pri dedení zo závetu sa maloletému potomkovi musí dostať aspoň toľko, koľko tvorí jeho zákonný dedičský podiel a plnoletý potomok musí zdediť aspoň polovicu jeho zákonného dedičského podielu.

Matka nemanželského dieťaťa nemá nárok na dedičstvo po jeho otcovi. Dedila by iba v prípade, ak by s otcom dieťaťa žila aspoň po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti. Navyše táto možnosť prichádza do úvahy len za podmienky, že by nededil žiadny z poručiteľových potomkov. Podľa § 474 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že ak nededia poručiteľovi potomkovia, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred smrťou v spoločnej domácnosti, a ktorí sa starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. V druhej dedičskej skupine dedí každý z dedičov rovným dielom, manžel vždy najmenej polovicu dedičstva.

Matka v pozícii zákonného zástupcu zastupuje maloleté dieťa pri všetkých právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé. Ako rodič má zároveň povinnosť spravovať jeho majetok. V zmysle ustanovenia § 28 Občianskeho zákonníka ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu. Keďže maloleté dieťa nemá plnú spôsobilosť na právne úkony, pri odmietnutí dedičstva koná za neho zákonný zástupca, v tomto prípade matka. Vyhlásením o odmietnutí dedičstva sa maloleté dieťa vlastne zbavuje majetku, ktorý získalo už poručiteľovou smrťou, keďže dedičstvo sa nadobúda ku dňu smrti poručiteľa. Takúto dispozíciu s majetkom maloletého nemožno považovať za bežnú vec, preto sa na jej platnosť vyžaduje súhlas súdu. V opačnom prípade ak zákonný zástupca dedičstvo neodmieta, ale v mene maloletého dieťaťa ho prijíma, nevyžaduje sa k tomuto právnemu úkonu schválenie súdu.

Matka ako zákonný zástupca môže za maloleté dieťa urobiť vyhlásenie o odmietnutí dedičstva, následne musí požiadať súd o schválenie. Návrh na schválenie vyhlásenia o odmietnutí dedičstva urobeného zákonným zástupcom za maloletého treba podať na súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko. Súd tento úkon schváli, ak je to v záujme maloletého dieťaťa. Napríklad vtedy, ak je dedičstvo predĺžené.

Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva sa musí urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. Odmietnutie dedičstva musí byť bezvýhradné a bezpodmienečné. Odmietnuť možno len dedičstvo ako celok, nie iba jeho časť. Nemožno odmietnuť len poručiteľove dlhy a ostatný majetok prijať. Dedič, prípadne jeho zákonný zástupca môže dedičstvo odmietnuť iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď bol súdom alebo notárom ako súdnym komisárom upovedomený o možnosti odmietnuť dedičstvo a o jeho následkoch.

Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno neskôr odvolať. V prípade, že odmietnutie dedičstva je viazané na schválenie súdu, možno vyhlásenie odvolať do rozhodnutia súdu. Vyhlásením o odmietnutí dedičstva sa dedič vylučuje nielen z dedenia majetku, ktorý je aktuálne predmetom dedičského konania, ale aj z účasti na dedičstve, ktoré môže byť objavené dodatočne v budúcnosti po skončení dedičského konania.