Výkonnosť fondov výrazne ovplyvňujú aj náklady

Najlepšie zhodnotenie spomedzi podielových fondov domácich i zahraničných správcov prinášali investorom v posledných rokoch korunové dlhopisové fondy.

Hoci z pohľadu posledných dvanástich mesiacov ešte stále dominujú, keď tie najlepšie sa držia na úrovni 12 až 15 percent, ich zlaté obdobie sa na niekoľko najbližších rokov pravdepodobne končí.

Podľa viacerých domácich i zahraničných odborníkov sa v najbližších rokoch zníži ročná výnosnosť väčšiny fondov na úroveň piatich až siedmich percent.

Nižšia výkonnosť

Podľa šéfa správcovskej spoločnosti Asset Management Slovenskej sporiteľne, správ. spol., a.s., Bratislava Romana Vlčeka stálo za nadštandardnou výkonnosťou korunových peňažných a dlhopisových fondov v minulom roku výrazné zníženie úrokových sadzieb na peňažnom trhu.

V súčasnosti však očakáva trh ďalšie znižovanie úrokovej miery a posilňovanie domácej meny. Pri porovnaní výnosov domácich a dlhopisov z krajín EÚ je podľa neho zrejmé, že pravdepodobnosť dvojciferných výnosov z domácich dlhopisov je v tomto roku nízka. Pokles očakáva najmä v prípade dlhopisov s kratšou splatnosťou.

„Výkonnosť korunových dlhopisových a peňažných fondov bude s vysokou pravdepodobnosťou nižšia ako vlani, ale stále dostatočne atraktívna v porovnaní s inými produktmi s podobnou mierou investičného rizika,“ myslí si R. Vlček.

Portfólioví manažéri budú musieť podľa neho začať veľmi seriózne analyzovať najmä kreditné riziko. Práve to môže byť rozhodujúce pri dosahovaní zaujímavých výnosov v dlhopisových fondoch.

Nákladový koeficient

Pri súčasnej poplatkovej štruktúre sa otvára otázka, či nie je namieste poplatky znížiť. Tie totiž môžu v niektorých prípadoch skresať až polovicu predpokladaného zisku.

Podľa údajov Asociácie správcovských spoločností sa ročné poplatky za správu a depozitára pohybujú v domácich dlhopisových fondoch od 1,1 do 2,3 percenta.

K týmto nákladom však treba ešte pripočítať ďalšie náklady, ktoré fond platí správcovskej spoločnosti alebo ďalším firmám. Týka sa to najmä poplatkov za obchodovanie, nákladov na marketing a reklamu či právne služby.

Vo svete sa preto na porovnávanie fondov používa ukazovateľ Total Expense Ratio (TER), čiže nákladový koeficient fondu. Vypočítava sa z účtovnej závierky ako suma všetkých nákladov vydelený priemernou čistou hodnotou aktív.

Domáce fondy ho bežne zatiaľ nezverejňujú, no pre svojich klientov pre viaceré domáce fondy vypočítava TER spoločnosť Across Investment Services, o.c.p., a.s., Bratislava.

„Môže sa napríklad stať, že aj keď fond deklaruje nízky poplatok za správu, v skutočnosti môže častým obchodovaním platiť vysoké sumy,“ vysvetľuje člen predstavenstva spoločnosti Roman Scherhaufer. Poplatky však sú v kurze fondu zohľadnené. To znamená, že hodnota podielu vyjadruje čisté zhodnotenie fondu.

Napríklad pri udávanom zhodnotení päť percent a TER na úrovni päť dosiahol fond zhodnotenie majetku o desať percent. TER slúži investorom najmä ako porovnanie do budúcnosti – koľko si z hrubého zhodnotenia fond ukrojí, respektíve aké veľké hrubé zhodnotenie fond musí v skutočnosti dosiahnuť, aby klient získal čisté zhodnotenie svojej investície.

Náklady fondov sa líšia podľa ich zamerania. Najvyššie sú v prípade akciových fondov, ktoré najviac obchodujú a menia portfóliá, naopak najnižšie pri peňažných fondoch. Fondy, ktoré sú na trhu krátko, však majú vždy vyššie náklady spojené s ich rozbehom, upozorňuje R. Scherhaufer.

TER pre peňažné fondy sa vo svete pohybuje v desatinách percent, akciové fondy sa v optimálnom prípade pohybujú okolo hodnoty dva. No napríklad v prípade luxemburských fondov WIOF European Equity a WIOF Global Equity sa tento ukazovateľ za vlaňajšok nachádzal nad hranicou 6,5.

Rôzne stratégie

Investori okrem toho môžu platiť aj poplatky pri kúpe podielových listov, ale aj pri ich vrátení. Tieto poplatky sú dôležité najmä v prípade peňažných fondov.

Tie sa v súčasnosti čoraz viacej používajú ako alternatíva na ukladanie voľných peňazí s horizontom do jedného roka. Preto sa môže stať, že zisky investora sa môžu po zaplatení vstupných i výstupných poplatkov úplne rozplynúť.

Z devätnástich peňažných fondov, ktoré sa na Slovensku distribuujú, sa však výstupné poplatky platia jedine pri troch rakúskych fondoch spoločnosti Capital Invest. V prípade týchto fondov sa platia aj najvyššie vstupné poplatky, a to pol percenta.

To je však kompenzované najnižšími poplatkami za správu. V súčasnosti však dosahuje výkonnosť fondu za posledných 12 mesiacov v eurách len 3,4 percenta. Drobný investor, ktorý by tohto fondu investoval na rok určitú sumu peňazí, by tak stratil zhruba polovicu z výnosu len na poplatkoch a zarobil by len o málo viac ako jedno percento.

Iná je však situácia v prípade korunových peňažných fondov. Tie stále dosahujú 12-mesačnú výkonnosť nad hranicou šiestich až siedmich percent. A navyše sú aj poplatky v priemere nižšie ako u zahraničnej konkurencie.

Najvýhodnejšia alternatíva

V prípade dlhopisových fondov sú poplatky rapídne vyššie. To sa týka najmä výstupných poplatkov. Ich škála je veľmi široká, od pol percenta českého Obligačného fondu Živnobanky až po štyri percentá viacerých zahraničných fondov.

K tým sa blíži aj domáci Príjmový dlhopisový fond spoločnosti Amslico AIF Funds. Domáce fondy vyberajú v porovnaní so zahraničnou konkurenciou výrazne vyššie administratívne poplatky za správu a depozitára. To súvisí najmä s veľkosťou fondov a zázemím správcovských spoločností.

„Domnievam sa, že aj pri súčasnej hladine poplatkov ešte stále môžu byť investície do domácich dlhopisových a peňažných fondov zaujímavé a len ťažko budeme hľadať na trhu výhodnejšiu alternatívu. Z toho vyplýva, že správcovské poplatky sa v týchto typoch fondov neznížia skôr ako budúci rok,“ tvrdí R. Vlček.

Pokus Tatra Assetu

Vo svete, ale aj v susednom Česku, sa už objavili fondy, v ktorých sú správcovské poplatky závislé od výkonnosti fondu. Takýto prípad je pre investora ideálny. Iné spoločnosti zasa skúšajú experimenty.

Napríklad najväčšia domáca správcovská spoločnosť Tatra Asset Management stanovila len maximálne vstupné a výstupné poplatky. Ich prípadné znižovanie ponechala v kompetencii distribútorov.

Ak teda klienti nie sú spokojní s ponúkanými poplatkami napríklad v Tatra banke, môžu sa skúsiť obrátiť na distribučné siete. Spoločnosť tak výšku týchto poplatkov necháva na pôsobení trhu. Poplatky za správu sa však v najbližšom období znižovať nechystá.

Proti znižovaniu poplatkov hovorí v prípade domácich správcov aj rastúci dopyt pi investovaní do fondov a výrazný rast ich popularity. Najmä drobní klienti začínajú svoje úspory presmerovávať z bánk do fondov a tento trend sa bude podľa všetkých odborníkov ešte zvýrazňovať.

FOTO - Miro Nôta