Zamestnanec predložil doklad o neprítomnosti v práci, v ktorom je uvedené, že zamestnanec sprevádzal pacienta na celodennom vyšetrení. Meno pacienta je úplne iné. Zamestnanec tvrdí, že je to jeho nevlastný otec. Môžme mu tento doklad uznať? Môžme od neho žiadať doklad o tom, že pacient je naozaj jeho nevlastný otec?
Zákonník práce č. 311/2001 Z.z. v platnom znení upravuje v § 141 dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca. Podľa § 141 ods. 2 písm. c) bod 1 zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie; pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času. Ide o prekážku v práci na strane zamestnanca, za ktorú zamestnancovi patrí náhrada mzdy. Ak je táto prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Inak je zamestnanec povinný upovedomiť zamestnávateľa o prekážke v práci a o jej trvaní bez zbytočného odkladu. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať dokladom o existencii prekážky v práci a o jej trvaní, ktorý zamestnancovi potvrdí príslušné zdravotnícke zariadenie. V tomto prípade si zamestnanec túto povinnosť splnil a predložil doklad o dôvode jeho neprítomnosti v práci.
Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu rodinný príslušník Zákonník práce v § 40 ods. 5 taxatívne vypočítava okruh osôb, ktoré sa pre účely zákona považujú za rodinných príslušníkov. Rodinným príslušníkom je manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení, rodič zamestnanca, súrodenec zamestnanca, manžel súrodenca zamestnanca, rodič manžela, súrodenec manžela, prarodič zamestnanca, prarodič jeho manžela, vnuk zamestnanca a iná osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti. Právna úprava nerozlišuje medzi osobami, ktoré sú vo vzťahu k zamestnancovi pokrvnými alebo nepokrvnými príbuznými. Z uvedeného vyplýva, že zamestnanec môže sprevádzať na vyšetrenie alebo ošetrenie do zdravotníckeho zariadenia aj nevlastného otca a v tom prípade sa dokonca ani nevyžaduje, aby so zamestnancom žil spoločne v domácnosti. V opačnom prípade, ak by nešlo o osobu v príbuzenskom vzťahu k zamestnancovi je nutné, aby takáto osoba žila so zamestnancom spoločne v domácnosti, čo možno preukázať podľa adresy trvalého pobytu zamestnanca a osoby, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti. V tomto prípade však zamestnanec spĺňa podmienku sprevádzania na vyšetrenie alebo ošetrenie do zdravotníckeho zariadenia rodinného príslušníka, lebo ide o nevlastného otca zamestnanca, hoci nie je jeho pokrvným príbuzným.
Pokiaľ ide o preukázanie, či osoba, ktorú zamestnanec sprevádzal na vyšetrení je skutočne jeho nevlastným otcom, takýto doklad zamestnávateľ nemá právo od zamestnanca dokonca ani žiadať podľa platnej legislatívy. Zamestnávateľ totiž nesmie od fyzickej osoby vyžadovať informácie o tehotenstve, o rodinných pomeroch, o politickej alebo náboženskej príslušnosti. Vyplýva to z § 41 ods. 6 Zákonníka práce. Právna úprava je zameraná hlavne na ochranu slabšieho partnera pracovno-právneho vzťahu –zamestnanca. Zamestnanec si v riešenom prípade splnil svoje povinnosti vo vzťahu k preukázaniu dôvodu neprítomnosti v práci, preto je potrebné, aby zamestnávateľ akceptoval doklad predložený zamestnancom a poskytol zamestnancovi pracovné voľno za čas jeho neprítomnosti v práci.
Autor pracuje v advokátskej kancelárii BENČÍK & PARTNERS.
Autorka odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
Ilustračné foto na titulke - Miro Nôta
