- Môj obchodný partner nesplnil peňažný záväzok ku mne v dohodnutej lehote. Žiadam preto od neho spolu s dlžnou sumou aj zaplatenie úrokov z omeškania, lenže on sa bráni, že vraj na ne nemám nárok, lebo sme ich v zmluve o pôžičke nemali dohodnuté. Myslím si, že na úroky z omeškania nárok mám, len neviem, v akej výške, keďže zmluvne dohodnuté neboli a v zákone vraj nedávno nastali zmeny v tejto oblasti.
Máte pravdu. Váš dlžník sa mýli, keď tvrdí, že ak úroky z omeškania neboli v zmluve dohodnuté, nemôžete si ich nárokovať. Jeho zodpovednosť je totiž objektívna – ak nesplnil svoj dlh včas, automaticky u neho nastupuje povinnosť platiť úroky z omeškania. Pravda, ak ste tento následok pre prípad omeškania nevylúčili predtým dohodou.
Povinnosti platiť úroky z omeškania by mohlo dlžníka zbaviť len to, keby preukázal, že dlh nemohol splniť včas pre dôvod na strane veriteľa, teda v prípade, ak by ste v omeškaní boli vy ako veriteľ (napríklad by ste neposkytli spolupôsobenie potrebné na riadne a včasné splnenie dlhu dlžníkom).
Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, ak nebola dohodnutá v zmluve, vypočíta sa spôsobom stanoveným v novom § 369 Obchodného zákonníka. Jeho znenie zmenila novela – zákon č. 530/2003 Z.z., účinná od 1. februára tohto roka, ktorá zákonnú úrokovú sadzbu oproti stavu platiacemu do konca januára tohto roka výrazne zvýšila. Predtým totiž zákon stanovoval sadzbu len o jedno percento vyššiu, než boli obvyklé úroky požadované bankami v sídle dlžníka v čase uzavretia zmluvy.
Po novom sa výška zákonných úrokov z omeškania odvodzuje od úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska. Presnejšie, zákon uvádza, že ak je dlžník v omeškaní so zaplatením peňažného záväzku, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o desať percent vyššie, než je zákonná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, v ktorom prišlo k omeškaniu. Táto nová prísnejšia úprava má pôsobiť preventívne a odrádzať dlžníkov od porušovania zmluvných povinností.
Nový je aj druhý odsek § 369, ktorý myslí na prípady, keď nebola určená splatnosť dlhu. Základné pravidlo totiž hovorí, že úroky z omeškania sa stávajú splatnými vtedy, ak dlžník dlh nesplnil včas a riadne, teda márnym uplynutím času plnenia.
Sú však prípady, keď čas splatnosti dlhu určený nie je. Zákon tu počíta so štyrmi situáciami a stanovuje tridsaťdňovú lehotu, ktorej uplynutím sa úroky stanú splatnými.
Po prvé, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom, teda od doručenia napríklad faktúry. Po druhé, splatnosť zákonných úrokov z omeškania nastane rovnako po uplynutí 30-dňovej lehoty od odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu (faktúry) neistý.
Po tretie, to isté platí aj v prípade, ak doklad dlžník dostane skôr ako tovar alebo službu. Teda splatnosť úrokov z omeškania aj tu nastane uplynutím tridsiatich dní od odovzdania tovaru alebo služby.
A po štvrté, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30-dňovej lehoty odo dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby majúcim stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo zmluva a ak k doručeniu dokladu (faktúry) prišlo predo dňom alebo najneskôr v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.
Autorka je právnička.
