• Živnostník registrovaný ako platiteľ DPH prenajíma byt v osobnom vlastníctve, ktorý nie je zahrnutý v podnikateľskom majetku a ani sa v súvislosti s podnikaním nikdy nepoužíval. Je povinný pri prenájme bytu uplatňovať DPH? Ak áno, môže si DPH odpočítať na vstupe (napr. pri kúpe zariadenia bytu, prijaté služby alebo DPH pri kúpe bytu)?

Podľa znenia ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, ekonomickou činnosťou (ďalej len "podnikanie") sa rozumie každá činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť, pričom za podnikanie sa považuje aj využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku.

Podľa znenia ustanovenia § 38 ods. 3, ods. 5 a ods. 6 zákona o DPH, oslobodený od dane je nájom nehnuteľnosti alebo jej časti s výnimkou
a) nájmu v ubytovacích zariadeniach (ubytovacie služby),
b) nájmu priestorov a miest na parkovanie vozidiel,
c) nájmu trvalo inštalovaných zariadení a strojov,
d) nájmu bezpečnostných schránok.

Platiteľ, ktorý prenajíma nehnuteľnosť alebo jej časť inému platiteľovi, sa môže rozhodnúť, že nájom nebude oslobodený od dane, pričom uvedené sa vzťahujú aj na podnájom nehnuteľnosti alebo jej časti. Z citovaných ustanovení zákona o DPH vyplýva, že nájom nehnuteľnosti platiteľom dane je na účely DPH považovaný za aktivitu, ktorá má charakter podnikania a je predmetom dane, pričom ale táto činnosť je vo všeobecnosti od dane oslobodená. Používam pojem vo všeobecnosti, nakoľko zákon dáva platiteľovi možnosť rozhodnúť sa, či prenájom bude alebo nebude od dane oslobodený, avšak len vo vzťahu k inému platiteľovi dane. To znamená, že prenájom nehnuteľnosti voči neplatiteľovi DPH bude vždy od dane oslobodený, pričom pri prenájme nehnuteľnosti inému platiteľovi má prenajímateľ možnosť rozhodnúť sa, či túto poskytovanú službu zdaní, alebo nie.

Skutočnosť, či je nehnuteľnosť prenajímaná neplatiteľovi alebo platiteľovi a samotné rozhodnutie o zdaňovaní, resp. nezdaňovaní prenájmu voči inému platiteľovi je veľmi dôležité vo vzťahu k možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z nakupovaných tovarov alebo služieb. Podľa § 49 ods.3 zákona o DPH totiž platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 41, s výnimkou poisťovacích služieb podľa § 37 a finančných služieb podľa §39. Uvedené znamená, že v prípade prenájmu bytu ako plnenia oslobodeného od DPH, nemôže platiteľ dane odpočítať daň z tovarov a služieb, ktoré použije výlučne pri poskytovaní takéhoto zdaniteľného plnenia, pričom ak obstarané tovary a služby použije aj na poskytovanie služieb, ktoré nie sú od dane oslobodené, resp. pri ktorých môže odpočítať daň, je povinný pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať postupovať podľa § 50 (výpočet dane prostredníctvom koeficientu).

Pre posúdenie možnosti uplatnenia odpočítania dane z obstaraných tovarov a služieb je teda rozhodujúce, na aké účely sú obstarané tovary a služby použité, pričom platiteľ dane je okrem iného povinný viesť na účely odpočítania dane podrobné záznamy v členení na tovary a služby s možnosťou odpočítania dane, bez možnosti odpočítania dane a s možnosťou pomerného odpočítania dane.

Vo Vašom prípade, pre možnosť uplatnenia odpočítania dane z obstaraných tovarov a služieb (zariadenie bytu, služby, ....) bude rozhodujúce, či Vami poskytovaná služba prenájmu bude, alebo nebude od dane oslobodená, pričom ako platiteľ máte právo odpočítať od dane, ktorú ste povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použijete na účely svojho podnikania ako platiteľ za podmienok uvedených v § 49 až 55 zákona o dani z pridanej hodnoty.