Zahraničné spoločnosti etablované na slovenskom trhu väčšinou vykazujú svoje hospodárske výsledky za takzvaný hospodársky rok. Ten je však len málokedy zhodný s kalendárnym rokom podľa slovenských účtovných štandardov.

O náročnosti účtovníckej profesie by teda vedeli do dôsledkov rozprávať účtovníci, ktorí pracovali či pracujú v zahraničných firmách. Paralelne totiž musia viesť dva účtovné systémy.

Jeden sa spravidla aplikuje na potreby skupinového riadenia a rozhodovania, druhý na štatutárne účely podľa platného Obchodného zákonníka a zákona o účtovníctve.

Niektoré spoločnosti vyriešili tento duplicitný problém prevodovým mostíkom medzi oboma systémami, iné však pokračujú v paralelnom systéme. Žiaden z nich pritom nemožno „zanedbávať“, potrebné je teda venovať sa rovnako obom.

Najhoršie sú spravidla duplicitné obdobia mesačných a hlavne ročných účtovných uzávierok, keď sa uzatvárajú účtovné knihy, vyhlasuje sa výsledok hospodárenia a napokon aj jeho schválenie príslušnými orgánmi spoločnosti. V niektorých prípadoch sa dokonca ani mesačné obdobia nezhodujú so slovenským kalendárnym mesiacom, čo situáciu komplikuje ešte viac.

Účtovníctvo po novom

Od januára tohto roka nadobudol účinnosť nový zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve. Jeho modernejšie ustanovenia výrazne približujú slovenské účtovné štandardy medzinárodným. Zavedenie nových termínov do praxe, napríklad odložená daňová pohľadávka, odložený daňový záväzok, či nové chápanie rezerv by malo zobjektivizovať hospodárske výsledky spoločností.

Pokiaľ nešlo o začatie, prípadne o ukončenie podnikateľskej činnosti, dosiaľ bol účtovným obdobím vždy kalendárny rok. Novým znením paragrafu 3 odsek 4 bol do zákona o účtovníctve zavedený aj nový termín – hospodársky rok. Odseky 4 až 7 tohto paragrafu, ktoré upravujú podmienky uplatňovania hospodárskeho roka, však nadobudnú účinnosť až od začiatku budúceho roka.

    Výhodou jedna uzávierka a jeden audit

    V súvislosti s možnosť výberu, ktorú ponúka nový zákon o účtovníctve, TREND oslovil viacero spoločností so zahraničnou majetkovou účasťou s otázkou, či uvažujú od začiatku budúceho roka o zmene účtovného obdobia.

    Podľa hovorcu U.S. Steelu Košice Jána Baču bude aj v budúcnosti účtovným obdobím spoločnosti kalendárny rok. Je to v súlade s postupom materskej spoločnosti U.S. Steel, ktorá vykazuje hospodárske výsledky podľa kalendárneho roka.

    Pri účtovaní v rámci kalendárneho roka ostáva aj spoločnosť Whirlpool Slovakia. Finančný riaditeľ Ladislav Bacovský uviedol, že neuvažujú o zmene na hospodársky rok vzhľadom na to, že sú súčasťou veľkého amerického koncernu, ktorého účtovné obdobie začína januárom a končí decembrom príslušného roka. Rovnaký prístup potvrdil aj vedúci účtovného oddelenia spoločnosti Holcim Slovensko Marcel Mlynček.

    Na zmenu sa však pripravuje napríklad Pivovar Šariš. Podľa finančnej manažérky Kvetoslavy Karnišovej požiada spoločnosť počas januára budúceho roka daňový úrad o zmenu účtovného obdobia z kalendárneho na hospodársky rok.

    „Novým hospodárskym rokom od 1. apríla 2004 bude pre našu spoločnosť 12-mesačné obdobie od apríla do marca,“ vysvetľuje. Pretože je Pivovar Šariš súčasťou konsolidovaného celku skupiny SABMiller, ktorej účtovným obdobím je rok od apríla do marca, túto zmenu zákona o účtovníctve privítali.

    Výhody sú podľa K. Karnišovej jasné – spoločnosť bude robiť len jednu účtovnú uzávierku namiesto dvoch – slovenskej v decembri a SABMillera v marci. Navyše potrebný bude len jeden audit, ktorý v rámci jedného obdobia overí uzávierku slovenskej spoločnosti i celej skupiny SABMiller. (zf)

Rozdiel medzi v súčasnosti platným účtovným obdobím v podobe kalendárneho roka a účtovným obdobím, ktorým je hospodársky rok, je v tom, že hospodársky rok sa vzťahuje na obdobie nepretržite po sebe idúcich 12 kalendárnych mesiacov, ktoré nie je zhodné s kalendárnym rokom. To znamená, že účtovné obdobie sa môže začať v ktoromkoľvek mesiaci roka s tým, že musí trvať 12 nasledujúcich mesiacov.

K zmene účtovného obdobia môže prísť len k prvému dňu kalendárneho mesiaca. Pri zmene účtovného obdobia možno účtovať aj v kratšom účtovnom období, ako je 12 mesiacov – tak ako to umožňuje paragraf 3 odsek 5 zákona.

Ide totiž o obdobie od skončenia predchádzajúceho účtovného obdobia do začatia iného účtovného obdobia. Obdobne to platí aj pri vzniku alebo zániku účtovnej jednotky.

Nie kedykoľvek ani ktokoľvek

Zmenu účtovného obdobia možno dosiahnuť písomným povolením miestne príslušného daňového úradu, vydaným na základe písomnej žiadosti podnikateľa. O túto zmenu však nemôže požiadať ktorákoľvek účtovná jednotka, ale iba podnikateľ podľa paragrafu 2 odsek 2 Obchodného zákonníka.

Nemôžu tak urobiť rozpočtové a príspevkové organizácie napojené na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo vyššieho územného celku a nemôže tak urobiť ani obec alebo vyšší územný celok.

Lehotu na podanie žiadosti zákon neurčuje. Pravdepodobne by sa žiadosť mala podať ešte pre ukončením účtovného obdobia, po ktorom spoločnosť mieni zaviesť hospodársky rok. Správca dane tak bude mať dostatočný časový priestor na vydanie rozhodnutia o zmene účtovného obdobia v zákonnej lehote, a najmä do začatia nového účtovného obdobia.

    Kto áno, kto nie

    Účtovné obdobie, ktorým je hospodársky rok, môže uplatniť podnikateľ (podľa paragrafu 2 odsek 2 Obchodného zákonníka) len s písomným súhlasom daňového úradu.

    Iná účtovná jednotka ako podnikateľ môže dosiahnuť zmenu účtovného obdobia len na základe písomného povolenia Ministerstva financií SR.

    Podľa paragrafu 3 odsek 6 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve nemôže o zmenu účtovného obdobia z kalendárneho roka na hospodársky rok požiadať:

  • rozpočtová a príspevková organizáciu napojená na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo vyššieho územného celku,

  • obec

  • vyšší územný celok.

O zmenu možno požiadať len v odôvodnených prípadoch. Dôvodom môže byť špeciálny charakter činnosti účtovnej jednotky, alebo ak je účtovná jednotka ovládanou osobou podľa paragrafu 66 Obchodného zákonníka a ovládajúca osoba používa iné účtovné obdobie.

Pri rozhodovaní o žiadosti účtovnej jednotky postupuje daňový úrad podľa zákona č. 511/1992 o správe daní a poplatkov. Pokiaľ môže rozhodnúť na základe predložených podkladov, je povinný vydať rozhodnutie bezodkladne. V ostatných prípadoch je správca dane povinný rozhodnúť do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti účtovnej jednotky, prípadne do 60 dní, ak ide o osobitne zložitý prípad.

Autorka je spolupracovníčka TRENDU.