- Aké sú najdôležitejšie metódy transferového oceňovania používané v Európskej únii? Sú už zapracované do slovenskej daňovej legislatívy a ako fungujú v praxi?
Medzinárodné spoločnosti podnikajúce v rámci globálnej ekonomiky tvoria až 60 % svetového obchodného obratu. Dominantným faktorom pri tvorbe obchodnej politiky transferového oceňovania v týchto obchodných spoločnostiach je minimalizácia rizika dvojitého zdanenia.
K tomu smerujú aj úlohy daňovej správy príslušnej krajiny, v ktorých sú tieto závislé spoločnosti alokované. Hlavnou úlohou je kontrolovať spravodlivú alokáciu daňových základov jednotlivých firiem do príslušných daňových jurisdikcií.
Obe strany, tak firmy, ako aj daňové správy, sa pri napĺňaní svojich cieľov opierajú o Smernicu OECD o transferovom oceňovaní. Časti tejto smernice boli implementované aj na Slovensku a to do zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov.
Konkrétne ide o § 23 ods. 6 a § 23a, v ktorom sú opísané závislé osoby a základné transakčné metódy.
Medzi tradičné transferové metódy, ktoré vychádzajú z porovnania ceny, patrí:
Tieto metódy vychádzajú z porovnania transferovej ceny produktov alebo služieb s podobnou, za ktorú svoje obchody realizujú nezávislé osoby. Samozrejme, ak sú rozdiely medzi dvoma porovnávanými cenami, treba brať do úvahy, či tieto rozdiely môžu ovplyvniť sledované transakcie.
Veľkou nevýhodou tradičných transakčných metód je nájsť skutočne porovnateľné údaje, ktoré by bolo vhodné porovnať s preverovanou cenou.
Ak sa aj nájdu porovnateľné transakcie medzi nezávislými osobami, treba upraviť tieto transferové ceny z viacerých aspektov. Napríklad podľa toho, kto znáša riziko, akú sú vplyvy prostredia, obchodnej politiky atď.
Slovenská daňová správa si uvedomuje riziká transferového oceňovania, preto sa jej špecialisti na ďalší predpokladaný nárast takýchto daňových prípadov pripravujú aj získavaním know-how v zahraničí.
Autor je námestník generálnej riaditeľky Daňového riaditeľstva SR.
