Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) je jediným typom bezpodielového spoluvlastníctva v slovenskom právnom poriadku. Môže vzniknúť len medzi manželmi. Iné osoby môžu mať vec len v podielovom spoluvlastníctve, v ktorom každý vlastní na veci len určitý presne vyčíslený podiel. Ak napríklad vlastnia určitú nehnuteľnosť štyria spoluvlastníci, pričom ju vlastnia v rovnakom pomere, každý zo spoluvlastníkov má na veci 25-percentný podiel. Nikto však nevlastní konkrétnu štvrtinu z tejto veci.

Veci v BSM manželia, naopak, nevlastnia v určitom podiele. Obidvaja majú tie isté práva a povinnosti ako individuálny vlastník. Musia ich však v zásade vykonávať spoločne. Ak teda predávajú dom, musia na to dať súhlas obaja manželia. Ak by predával podielový spoluvlastník jednu polovicu z pozemku, nepotrebuje na to súhlas druhého spoluvlastníka. Mal by mu však tento podiel ponúknuť prednostne na predaj, kým ho predá niekomu inému. Druhý vlastník naň totiž má predkupné právo.

V BSM sa ocitne všetok majetok, ktorý môže byť predmetom vlastníctva a ktorý nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Výnimkou sú veci, ktoré jeden z manželov získal dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia na osobnú potrebu alebo výkon povolania len jedného z manželov. Do režimu BSM rovnako nespadajú veci vydané v rámci reštitučných predpisov jednému z manželov.

Jeden z manželov podniká

V manželstve môžu vznikať trenice, ak jeden z manželov podniká a pri tom používa majetok, ktorý patrí do BSM. Alebo manžel podnikateľ má dlhy a chce spoločný majetok uchrániť pred exekútormi. Alebo je, naopak, úspešný, manželstvo však nie je harmonické a podnikajúci manžel nechce, aby manželka mala nárok na polovicu zisku z jeho podnikateľských aktivít. Vtedy sa podnikatelia začínajú spytovať, či sa BSM dá zrušiť alebo aspoň obmedziť.

Riešením je v takom prípade kompromis v podobe zúženia majetku v BSM alebo dokonca zrušenie celého bezpodielového spoluvlastníctva podľa § 143a alebo § 148a Občianskeho zákonníka (OZ) v platnom znení. Manželia totiž môžu, ale nemusia dohodou zúžiť alebo rozšíriť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva.

Na použitie majetku v BSM potrebuje manžel, ktorý sa vydal na podnikateľskú dráhu, súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním však už jeho požehnanie nepotrebuje. Zákon však chráni manžela, ktorý nepodniká tým, že môže podať na súd návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v prípade, ak jeho partner začal podnikať. Ak by začali podnikať obaja, či už spoločne, alebo samostatne, návrh môže podať ktokoľvek z nich.

Z daňového hľadiska existuje k tejto problematike metodické usmernenie Ministerstva financií SR č. 10174/1997-6 k problematike zdanenia vyporiadania, rozšírenia a zúženia bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa zákona č. 318/1992 Zb. o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností v znení neskorších predpisov.

Rozšírenie BSM

Po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa má vykonať jeho vyrovnanie, a to dohodou alebo súdnym rozhodnutím. Prednosť dostáva prvá alternatíva. Pri vyrovnaní BSM za života manželov nedochádza k odplatnému alebo bezodplatnému prevodu ani prechodu majetku manželských partnerov. Tento majetok už vlastnili a vyrovnaním sa iba upravuje ich podielové spoluvlastníctvo. Preto toto vyrovnanie nie je predmetom dane z darovania ani dane z prevodu a prechodu nehnuteľností.

Platné znenie zákona umožňuje, aby si manželia vzájomné majetkové práva upravili odlišne od štandardu stanoveného zákonom. Ustanovenie § 143a OZ umožňuje dohodou modifikovať zákonné BSM, ale iba pokiaľ ide o jeho rozsah, časový moment vzniku a správu spoločného majetku. Zákon na platnosť dohôd vyžaduje formu notárskej zápisnice.

Rozšírenie BSM sa v praxi vyskytuje zriedkavejšie ako jeho zúženie. Pri rozšírení zákonom určeného rozsahu BSM dohodou sa doň bezodplatne môžu zahrnúť veci, ktoré by inak patrili do výlučného vlastníctva jedného z manželov. Ide napríklad o veci získané dedičstvom, darom alebo reštitúciou. Z pohľadu tzv. zákona o trojdani sa tento úkon posudzuje v režime dane z darovania.

Dohoda o rozšírení BSM sa môže vzťahovať na majetok nadobudnutý v budúcnosti alebo v minulosti. V prvom prípade táto dohoda nezakladá pri jej spísaní vznik daňovej povinnosti podľa § 19 zákona o trojdani. Daňová povinnosť vznikne až v budúcnosti.

Zúženie BSM

V druhom prípade rozšírenia bezpodielového spoluvlastníctva sa jeden z manželov na základe dohody bude podieľať na vlastníctve majetku, ktorý patril len jednému z manželov, ktorý ho nadobudol ešte pred začiatkom manželstva alebo išlo o majetok, ktorý vôbec nespadal do režimu BSM. Bezodplatné rozšírenie zákonného rozsahu BSM je predmetom dane z darovania podľa § 6 ods. 1 zákona o trojdani. Pri zisťovaní základu dane sa vychádza zo zásady vymenovanej v § 150 OZ, totiž že podiely oboch manželov sú rovnaké. Z toho vyplýva, že sa zdaní 50 % hodnoty veci, o ktorú sa rozširuje BSM. Daňovníkom je ten z manželov, v ktorého prospech dohoda vyznieva.

Ako príklad zúženia rozsahu BSM dohodou možno uviesť situáciu, keď manželovi, ktorý podniká, zostanú len hnuteľné veci, kým jeho manželka sa stane výlučnou vlastníčkou všetkých nehnuteľností, ktoré dosiaľ spoločne vlastnili. Ide o poistku pred veriteľmi a ich exekútormi. Pri zistení základu dane sa vychádza opäť zo zásady, že podiely oboch manželov sú rovnaké, čiže sa zdaní 50 % hodnoty veci, o ktorú sa zužuje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Daňovníkom majetkovej dane je znovu ten z manželov, v ktorého prospech dohoda smeruje.

Dohoda o správe spoločného majetku

Dohody manželov o správe spoločného majetku a o časovom momente vzniku BSM umožňuje ustanovenie § 143a OZ. Manželia si môžu na základe dohody upraviť odlišne od právnej úpravy podľa Občianskeho zákonníka aj otázku správy spoločného majetku. Alebo sa môžu dohodnúť, že si vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva až ku dňu zániku manželstva.

Čo to vlastne znamená? V takom prípade sa až okamihom zániku manželstva všetky veci, ktoré by patrili do BSM podľa § 143 OZ, stávajú vecami v bezpodielovom spoluvlastníctve a až potom sa vykoná jeho vyrovnanie. Takéto dohody v čase spísania ešte nezakladajú vznik daňovej povinnosti podľa § 19 zákona o dani z dedičstva, dani z darovania a dani z prevodu a prechodu nehnuteľností.

Autor je spolupracovníkom TRENDU.