• Som externá študentka, pracujem na dohodu o vykonaní práce (nie som zamestnanec ani samostatne zárobkovo činná osoba na účely zdravotného poistenia). Prosím, vysvetlite mi, či je zákonom stanovené, aby som platila zdravotné odvody. Tiež ma zaujíma, aký je postup, ak pôjde o študenta dennej formy štúdia. A čo v prípade, ak je zamestnanec v pracovnom pomere, kde si platí zdravotné poistenie, a naskytne sa mu práca, ktorú vykonáva na dohodu o vykonaní práce? Je povinný aj z tohto príjmu platiť zdravotné poistenie? Ak tomu dobre rozumiem, príjem na dohody nesmie presiahnuť 13-tisíc korún s tým, že toto poistné za dôchodcov a študentov platí v uvedenom prípade štát, a oni sa nemusia prihlasovať v zdravotnej poisťovni. Ako sa postupuje u ostatných?

Pri vašej prvej otázke možno vychádzať z toho, že povinne verejne zdravotne poistená je v podstate každá fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území SR, s výnimkami uvedenými v § 3 ods. 2 a 3 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení (napríklad ak je zamestnaná v cudzine, kde je zdravotne poistená). Ďalej je ustanovené, ktoré osoby nemajúce trvalý pobyt na našom území musia platiť v SR zdravotné poistenie.

Predpokladáme, že máte na území SR trvalý pobyt. Keďže nie ste, ako píšete v otázke, na účely zdravotného poistenia považovaná za zamestnanca a ani za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO), ako za študentku by za vás platil pri splnení ustanovených podmienok poistné štát.

Museli by ste však byť v zmysle uvedeného zákona považovaná za nezaopatrené dieťa. Za takúto osobu sa nepovažuje fyzická osoba, ktorá študuje na vysokej škole externou formou štúdia. To znamená, že za vás štát poistné platiť nemôže.

Na vás sa vzťahuje § 11 ods. 2, podľa ktorého ste povinná predmetné poistné platiť (pretože nie ste zamestnanec, SZČO a ani osoba, za ktorú platí poistné štát).

Podľa § 13 ods. 7 zákona je vymeriavacím základom v tomto prípade príjem, ktorý podlieha dani z príjmov dosiahnutý v rozhodujúcom období (kalendárny rok). Spadajú sem príjmy zo závislej činnosti, ktoré plynú aj z dohody o vykonaní práce a príjmov z podnikania či inej samostatnej zárobkovej činnosti.

Netýka sa to príjmov z prenájmu a príjmov, z ktorých sa daň vyberá zrážkou (napríklad úroky z úsporných vkladov). Ak poistenec takýto príjem nemá, je vymeriavacím základom ním určená suma.

Podľa § 16 ods. 2 písm. d ste povinná platiť preddavky na poistné mesačne. Keďže ide o zložitý výpočet a problematiku vôbec, odporúčame obrátiť sa na príslušnú zdravotnú poisťovňu a dohodnúť výšku platieb.

Teraz k vašej druhej otázke. Ak ide o študenta dennej formy štúdia, postupuje sa odlišne, pretože v zmysle zákona ide o nezaopatrené dieťa.

Od 1. septembra tohto roka platí, že ak do konca roka 2005 takýto študent nedosiahne príjem na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov vyšší ako 13-tisíc korún, verejné zdravotné poistenie za neho platí štát.

Na jeden mesiac pripadá priemerne polovica mesačnej minimálnej mzdy platná k 1. januáru 2005, t.j. 3 250 korún (3 250 x 4 = 13 000). Za rok 2006 sa bude počítať so sumou, ktorú môže študent zarobiť a neplatiť predmetné poistné, vo výške 41 400 korún [(6 900 : 2 ) x 12].

K vašej tretej otázke. Keďže si zamestnanec (a aj zamestnávateľ za neho) z príjmu na základe pracovného pomeru platí poistné na verejné zdravotné poistenie alebo preddavky naň, z dohôd o vykonaní práce sa už neplatia.

Vychádza sa z § 11 (platitelia poistného) zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, v znení jeho poslednej novely (zákon č. 352/2005 Z.z.). Ide o to, že medzi zamestnancami na účely zdravotného poistenia nie sú uvedené osoby majúce príjem na základy dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov, a nejde o osoby, ktoré nie sú zamestnancami ani SZČO.

Pokiaľ ide o uvedenú hranicu príjmov (13-tisíc korún), na zamestnanca v pracovnom pomere sa nevzťahuje. Týka sa napríklad dôchodcov a študentov (nie externých), majúcich príjmy napríklad na základe dohody podľa Zákonníka práce.

Štát však za nich platí predmetné poistné v prípade, ak ich zdaniteľný príjem nedosahuje ročne polovicu úhrnu minimálnych miezd (§ 11 ods. 9 písm. c zákona). Keďže novela zákona platí od 1. septembra 2005, pomerne táto suma na rok 2005 (rozhodujúce obdobie) vychádza na 13-tisíc korún [(6 500 : 2) x 4].

Ak by však študent alebo dôchodca bol zamestnancom (na účely zdravotného poistenia) majúcim napríklad príjem na základe pracovného pomeru alebo ako spoločník s.r.o. či člen štatutárneho orgánu právnickej osoby, štát rovnako platí za neho poistné za podmienky, že vymeriavací základ nedosiahne uvedenú výšku.

Ak by bol niektorý z týchto subjektov (študent, dôchodca) len SZČO (na účely zdravotného poistenia), štát platí poistné za nich v prípade, ak pomerná časť vymeriavacieho základu týchto osôb nedosiahne uvedenú hranicu.

Bližšie je potrebné pozrieť si najmä § 11 a ďalšie ustanovenia cit. zákona, kde sa počíta aj s ďalšími možnými situáciami, alebo obrátiť sa na konkrétnu zdravotnú poisťovňu.

Autorka je spolupracovníčka TRENDU.