Firma Nutricia, ktorá dováža výrobky detskej výživy z Holandska, vyplní každý rok pre štátne inštitúcie vyše sto hlásení a formulárov. Len nad papiermi pre daňový a štatistický úrad strávia jej zamestnanci približne 120 hodín ročne. Firmu s tridsiatimi zamestnancami to na mzdách stojí desiatky tisíc korún.
Nutricia nie je jediná firma, ktorá sa sťažuje na prílišnú byrokraciu slovenských úradov. Povinnou jazdou pre spoločnosti, ktoré sú platiteľmi DPH, sú mesačné a štvrťročné hlásenia o dani z pridanej hodnoty pre daňový úrad. S podobnou periodicitou podávajú hlásenia o dani z príjmov závislých osôb a priznania výšky príjmov. K tomu ročné zúčtovanie dane pre zamestnancov.
Spoločnosť, ktorá podniká na Slovensku a udržuje čulý obchodný styk s krajinami Európskej únie, musí dvanásťkrát ročne hlásiť pohyb tovaru v rámci systému Intrastat. Obchod s krajinami mimo únie treba reportovať osobitne Colnému riaditeľstvu. Národnú banku Slovenska zaujímajú rovnako často platby pre zahraničné subjekty a tiež tie, ktoré slovenské podniky prijali od nich. Okrem toho si pýta mesačné a štvrťročné hlásenia o zahraničných pasívach a aktívach.
Osobitnou kapitolou je Štatistický úrad SR, ktorý vyžaduje aby firmy vypĺňali rôzne mesačné, štvrťročné a ročné výkazy. Tie sa týkajú produkcie, zamestnancov, miezd, práce, pohybu majetku, cien výrobkov, informačných technológií, výskumu a vývoja a iných vecí v závislosti od činností, ktoré daná firma vykonáva. Okrem toho robia svoje vlastné štatistiky aj ministerstvá a iné organizácie štátnej správy.
Čo za to
Jana Spálová z finančného oddelenia spoločnosti Zentiva tvrdí, že ručné vypĺňanie kolónok pri ročných výkazoch zaberie jeden celý deň. Kompletne zistiť a vypočítať všetky údaje môže podľa jej odhadu zabrať celý mesiac. Ak zamestnanec s hodinovou cenou práce 330 korún strávi nad výkazmi a formulármi štyri týždne, stojí to firmu vyše 50-tisíc korún.
Navyše, J. Spálovú rozčuľujú otázky na veci, ktoré firma neeviduje ani nemá ako zistiť, ale úrady ich napriek tomu tvrdohlavo požadujú. Napríklad vyčíslenie množstva peňazí, ktoré zamestnanci minuli na pracovných cestách za stravu. Dá sa to odhadnúť, ak však ide o mesačný výkaz, údaje musia sedieť so štvrťročným. Ak to tak nie je, inštitúcia žiada vysvetlenie.
Vypĺňanie formulárov sotva zvýši konkurencieschopnosť či zlepší fungovanie podniku. A frustrácia podnikateľov narastá, keď vidia, že odovzdané údaje zaujímajú aj iný úrad. Ten si ich nepýta od inštitúcie, ktorá ich už má, radšej pridá kolónky do vlastného formulára.
Štatistické zisťovania sa nemusia týkať všetkých firiem. Niektoré prieskumy nie sú celoplošné, ide len o výberové zisťovanie. Či je firma zahrnutá do vzorky, sa dozvie od krajskej správy. Tá vie o vzniku novej firmy z obchodného registra. Spravodajská povinnosť sa zvyčajne týka väčších spoločností, pretože majú v slovenskej ekonomike väčšiu váhu ako malé firmy.
Komunikácia viazne
Niektoré tlačivá po vyplnení údajov slúžia na vyhodnotenie vývoja ekonomiky, iné považujú podnikatelia za obšírne a zbytočné. Podľa riaditeľa cestovnej kancelárie Koala Tours Olivera Klucha vyžadujú úrady rovnaké informácie opakovane preto, lebo aj keď ich majú, nevedia si ich vyhľadať a vzájomne vymieňať. Preto radšej volia ľahšiu cestu a žiadajú ich od firiem znovu v ďalšom výkaze.
Podľa finančnej riaditeľky Nutricie Miroslavy Stodolicovej môže štatistický úrad vyčítať všetky informácie, ktoré potrebuje do svojho hlásenia, napríklad z priznania k DPH. To isté platí pre Intrastat a NBS. Prečo sú potom firmy nútené míňať čas a peniaze na prácne vypĺňanie údajov, ktoré už raz zozbierali pre iný úrad?
Hovorkyne Iveta Adamíková z daňového riaditeľstva aj Eva Kelemenová zo štatistického úradu akúkoľvek duplicitu informácií popierajú. Jednotlivé administratívne zdroje – teda úrady, ktoré si robia vlastné štatistické zisťovanie informácií, podľa nich medzi sebou komunikujú a snažia sa orientovať na klienta.
E. Kelemenová dodáva, že údaje z daňového priznania nebudú nikdy stačiť, pretože sa odovzdávajú raz ročne. Štatistika sa robí za každý mesiac a štvrťrok, inak by zvyšok roka štát nemal tušenie, ako to s ekonomikou vyzerá.
Pri údajoch o tržbách, ktoré treba vyplniť aj v pravidelných hláseniach o DPH pre daňový úrad a mesačných výkazoch produkčných odvetví, je problémom časový nesúlad. Jeden sa odovzdáva do konca mesiaca, druhý do dvanásteho dňa toho nasledujúceho.
Diskdžokeji
Hoci na Daňovom riaditeľstve SR ani v Štatistickom úrade SR nevidia význam vzájomného využívania informácií, určité údaje si predsa vymieňajú. V čase internetu to robia na externých médiách, napríklad cédečkách.
Nie preto, lebo by chceli podnikateľov odbremeniť, ale kvôli krížovej kontrole. „Ide o informácie z jednej oblasti, ktoré súvisia, nejde o duplicitu,“ tvrdí hovorkyňa I. Adamíková.
Najďalej, kam štatistický úrad v elektronickej komunikácii s firmami zašiel, sú formuláre vyvesené na webovej stránke. Podiel elektronicky podaných výkazov na ich celkovom počte však úrad špecifikovať nevie.
Elektronická komunikácia medzi úradmi ani smerom k občanom sa nerozbehne, kým nebude bežne používaný zaručený elektronický podpis alebo kým sa nenájde iné riešenie. Elektronický podpis je zatiaľ príliš komplikovaný a drahý, navyše papierovú komunikáciu nemusí odbúrať úplne. Chýba aj prepojenie informačných systémov jednotlivých úradov.
Neustále zmeny
Aby vypĺňanie formulárov nebolo priveľmi jednoduché, stále sa menia. Podnikatelia si preto nemôžu povinnosti zjednodušiť tým, že niektoré časti prevezmú z minulých výkazov. Okrem toho ich obťažujú obšírne formulované otázky. „Často sú výkazy natoľko nezrozumiteľné, že ani pracovníci inštitúcií, ktoré nám ich zasielajú, nevedia poradiť, čo máme v niektorých moduloch vypĺňať,“ opisuje vlastné skúsenosti riaditeľ spoločnosti Palma Ivan Beblavý.
J. Spálovej zo Zentivy by uľahčilo prácu, keby nemusela vypisovať údaje do kolónok ručne, keďže ide niekedy aj o desaťmiestne čísla. Pravda je, že elektronický systém vypĺňania tlačív na stránke štatistického úradu sa rozbehol minulý rok, aj keď s nedostatkami. „Sme si vedomí technických problémov, ktoré sa občas vyskytnú, no vo všeobecnosti systém elektronického podávania výkazov funguje,“ hovorí E. Kelemenová.
Bezplatne stiahnutý program treba nainštalovať, zaregistrovať sa a po vyplnení výkaz odoslať e-mailom. Stránka úradu ponúka aj ďalšie spôsoby doručenia – vytlačený poštou alebo nahraný na diskete. V čase, keď sa disketové jednotky do nových počítačov už roky štandardne nemontujú.
Ideálne pre podnikateľov aj pre úradníkov by bolo, keby sa formuláre výkazov zjednotili a firmy by ich vypĺňali na internete. Systém by údaje z jednotlivých kolónok automaticky vyhodnocoval. Unifikáciu výkazov, čo je základný predpoklad tejto vízie, však štatistický úrad považuje za nemožnú. Štatistika je živá veda a nedá sa vylúčiť, že požadované informácie nebudú pribúdať alebo z výkazov miznúť, argumentuje.
Niet úniku
Vypĺňanie tlačív podniky nemajú rady, ale vyhýbať sa byrokracii nemá význam. Môže sa stať, že výzva spolu s výkazmi príde bežnou poštou ako nedoporučená zásielka a tá úmyselne alebo omylom skončí v odpadkovom koši. No vypĺňania kolónok sa tým firma nezbaví, iba túto nepopulárnu činnosť oddiali.
Pracovníci úradu – podľa skúseností firiem väčšinou trpezlivé a príjemné panie – bývajú neoblomní a zvyčajne odovzdanie výkazov telefonicky urgujú. Zriedkakedy sa stane, že úrad využije aj možnosť uloženia pokuty stotisíc korún, ktorá ignorantom hrozí.
Za neposkytnutie dôverných informácií je to polovica, ak firma vyplní údaje nepravdivo alebo neúplne, môže ju to stáť 20-tisíc korún. „Našou filozofiou je, že z pokuty štatistiku neurobíme, preto sa snažíme čo najviac vychádzať firmám v ústrety, poskytujeme aj konzultácie na našich krajských správach. Niekedy sme nútení pokutu uložiť, nie je však v našom záujme firmy šikanovať,“ uzatvára E. Kelemenová.
- Čísla, čísla, čísla
Úradníci v centrálnej banke majú radi čísla. Najlepšie, keď ich je veľa, v prehľadných tabuľkách a vždy čerstvé. Aby si zabezpečili ich prísun, žiadajú ich denne od finančných inštitúcií. Veď v nich je čísel nadostač. Najviac to postihuje banky. Slovenská sporiteľňa to spočítala. Ročne musí poslať regulátorom v Národnej banke Slovenska (NBS) vyše päťsto rôznych strán výkazov. Niektoré denne, iné stačia raz ročne. Za celý rok tak z banky odíde v papierovej alebo elektronickej forme vyše 4 300 strán.
A to nepočíta povinné odovzdávanie ročnej správy, polročnej správy, výročnej správy, polročných a koncoročných individuálnych a konsolidovaných účtových závierok a priebežných účtovných závierok. Podobne vyzerá situácia vo všetkých veľkých bankách. Tie menšie, ak napríklad neposkytujú hypotekárne úvery, môžu mať situáciu o málo ľahšiu.
NBS hovorí, že banky sa majú možnosť k návrhom pripravovaných predpisov vyjadriť prostredníctvom Slovenskej bankovej asociácie. V rámci toho môžu voči obsahu a počtu navrhovaných vzorov výkazov a hlásení namietať. „Tento proces je bežný,“ píše v stanovisku centrálna banka. Tá v súčasnosti reviduje platné vzory hlásení a výkazov. Snahou je aj ich redukcia. No počet a obsah vždy bude vyplývať zo zákonom stanovených úloh pre NBS, argumentuje centrálna banka.
Prirodzene, centrálna banka mnohé údaje od bánk potrebuje. Vďaka nim si vie urobiť obraz o tom, ako je na tom celý sektor, v ktorých oblastiach rastie, či sa dohliadané inštitúcie vyvíjajú zdravo alebo niektorá z nich nie je na pokraji krachu. Niektoré dáta, ktoré potom NBS publikuje na webe, majú pomôcť aj verejnosti. Napríklad od polovice minulého roka centrálna banka povinne zhromažďuje údaje o poplatkoch, ktoré jednotlivé bankové domy požadujú od individuálnych klientov za bežné vkladové a úverové produkty.
Zverejnené dáta majú síce chyby – neobsahujú napríklad údaje za najbežnejšie balíky služieb a ťažko sa v nich vyznať –, no pri sústredenom čítaní môžu klientovi pomôcť v orientácii v ponuke.
Bankári sa však sťažujú, že mnohé dáta musia posielať duplicitne. A o časti údajov panujú pochybnosti, či ich v centrálnej banke vôbec využijú, či ich nepýtajú len zo zvyku. (tl)
FOTO – PROFIMEDIA.CZ
