• Chcela by som sa informovať, či ako štátny zamestnanec môžem byť spoločníkom a konateľom v spoločnosti s ručením obmedzeným. Je to zakázané? Ktoré právne prepisy to konkrétne upravujú?

Vykonávanie podnikateľskej a inej zárobkovej činnosti je u štátneho zamestnanca obmedzené priamo v ustanoveniach § 59 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe v platnom znení.

Podľa ustanovení tohto paragrafu nesmie štátny zamestnanec podnikať ani vykonávať inú zárobkovú činnosť, ak zákon o štátnej službe neustanovuje inak. Za inú zárobkovú činnosť sa pritom na účely tohto zákona považuje každá činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem, ktorý podlieha zdaneniu podľa zákona o dani z príjmov.

Zákon o štátnej službe však stanovuje celý rad výnimiek z inak striktného zákazu vykonávania inej zárobkovej činnosti štátnym zamestnancom. Tieto obmedzenia totiž neplatia napríklad pri výkone vedeckej, pedagogickej, lektorskej, prednášateľskej, prekladateľskej, publicistickej, literárnej, umeleckej, znaleckej, či tlmočníckej činnosti.

Neplatia ani pri správe vlastného majetku a majetku maloletých detí, na činnosť štátneho zamestnanca v poradnom orgáne vlády a funkciu člena volebnej a referendovej komisie, na činnosť člena v rozkladovej komisii, na vykonávanie funkcie člena orgánu Úradu pre finančný trh alebo Fondu ochrany vkladov.

Príjem z týchto činností, ktorý v uplynulom roku presiahol limit 50 000 Sk, je štátny zamestnanec povinný písomne oznámiť svojmu zamestnávateľovi do 31. marca nasledujúceho roka.

Podľa zákona o štátnej službe štátny zamestnanec nesmie byť ani členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť. Teda ani vy popri svojom štátnozamestnaneckom pomere nemôžete zároveň vykonávať funkciu konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným alebo napríklad zastávať post člena dozornej rady akciovej spoločnosti.

Výnimkou je prípad, ak by štátneho zamestnanca do takého orgánu vyslala vláda alebo služobný úrad. Ani vtedy však štátny zamestnanec na rozdiel od minulosti v súvislosti so svojím členstvom v týchto orgánoch právnických osôb nemôže od príslušnej právnickej osoby poberať odmenu.

Porušenie obmedzení o výkone podnikateľskej a inej zárobkovej činnosti štátnym zamestnancom sa považuje za závažné služobné previnenie. Podľa § 61 ods. 2 zákona o štátnej službe možno za závažné služobné previnenie uložiť štátnemu zamestnancovi napríklad disciplinárne opatrenie v podobe zníženia funkčného platu o 30 % najviac na tri mesiace alebo dokonca prepustenie zo štátnej služby.

Zaujímavá je aj klauzula zákona, podľa ktorej štátny zamestnanec sa nesmie počas jedného roka od skončenia štátnej služby zamestnať v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu u osôb, ktorým jeho rozhodnutím bola poskytnutá štátna pomoc, podpora, výhoda alebo odpustenie povinností vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov.

Ak je teda niekto riaditeľom daňového úradu a jeho rozhodnutím bola daňovému dlžníkovi povolená úľava v podobe odpustenia sankčného úroku vo výške jeden milión korún, do jedného roka, odkedy sa vzdal alebo bol odvolaný z funkcie, sa exriaditeľ daňového úradu nemôže zamestnať u tohto daňového dlžníka.

Dá sa to ľahko obísť tak, že exriaditeľ sa v tejto firme nezamestná, ale sa stane jej konateľom alebo spoločníkom.