Ideálne je splniť dlh riadne a včas. Zodpovedá tomu aj text Občianskeho zákonníka, ktorý si spomedzi dôvodov zániku záväzkov dáva splnenie dlhu na prvé miesto. Hoci pojem splátkového kalendára Občiansky a Obchodný zákonník vôbec nepoznajú, v obchodnej praxi je využívaný hojne.

Dohoda o splátkach

Nesplatením dlhu riadne a včas sa dlžník dostáva do omeškania. Inak je to iba vtedy, ak s ním veriteľ uzavrie dohodu podľa paragrafu 521 Občianskeho zákonníka, a povolí mu dlh splácať. Tým, že mu povolí splátkový kalendár po tom, čo pôvodný dlh už nadobudol splatnosť, prichádza k zmene jeho splatnosti a dlžník prestáva byť v omeškaní.

Zbavuje sa tým povinností, ktoré sa viažu na omeškanie s plnením peňažného dlhu, teda platenia úrokov z omeškania, prípadne poplatkov z omeškania. Ak však veriteľ chce, aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí sa to výslovne dohodnúť.

Veriteľ sa teda môže rozhodnúť, či bude požadovať zaplatenie aj úrokov z omeškania alebo len istiny. V dohode o zaplatení pohľadávky v splátkach je, samozrejme, potrebné dohodnúť aj výšku jednotlivých splátok a podmienky ich splatnosti.

Rozsudok o splátkach

Povoliť plnenie dlhu v splátkach môže dlžníkovi nielen jeho veriteľ, ale aj súd. Hoci Občiansky súdny poriadok stanovuje všeobecnú – trojdňovú lehotu na plnenie (od právoplatnosti rozsudku), súd môže aj „vydať“ splátkový kalendár, v ktorom určí výšku splátok a ďalšie podmienky.

Súd musí vo svojom rozhodovaní, či povolí splátkové plnenie alebo nie, mať na zreteli výšku plnenia v kontexte platobnej schopnosti dlžníka, jeho záujem prejavený v konaní o plnenie záväzku, ako aj skutočnosť, či v prípade nedodržania splátok nenastane na strane žalobcu – prihliadnuc na jeho osobné pomery – „ťaživá situácia“.

Takýto rozsudok na plnenie v splátkach sa môže v budúcnosti zmeniť. Ak sa okolnosti rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie splátok podstatne zmenili a napríklad veriteľ alebo dlžník to navrhnú.

Tri podmienky Ak aj prišlo k dohode o splátkach alebo o nich rozhodol súd, môže veriteľ za určitých okolností žiadať od dlžníka zaplatenie celej pohľadávky. Musia byť však splnené tri podmienky: prvá - dlžník nesplní niektorú zo splátok v deň jej zročnosti.

Veriteľ potom musí oznámiť dlžníkovi, že trvá na zaplatení celej pohľadávky, alebo uplatniť celú pohľadávku na súde. Musí tak však urobiť najneskôr dovtedy, kým dlžník nezaplatí najbližšiu splátku riadne a včas.

Po riadnom a včasnom zaplatení nasledujúcej pohľadávky už veriteľ nemôže žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Môže už vymáhať len tú splátku, ktorá nebola nezaplatená. Na právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky by si musel počkať na prípadné opätovné porušenie dlžníkovej povinnosti.

Treťou nevyhnutnou podmienkou je, že táto možnosť straty výhody splátok bola výslovne v dohode medzi veriteľom a dlžníkom dohodnutá alebo v súdnom rozhodnutí určená.

Svojvoľne, ale predčasne

Pri absencii dohody o tom, že dlžník musí splniť celý dlh naraz, a ak táto skutočnosť neodporuje ani povahe pohľadávky, môže dlžník ponúknuť aj čiastočné plnenie vopred a veriteľ je povinný ho prijať.

Navyše, veriteľ vtedy musí dlžníkovi vydať na požiadanie písomné potvrdenie o tom, že dlh bol čiastočne splnený. Takéto čiastočné plnenie sa líši od plnenia v splátkach tým, že pri splátkovom plnení sú výška jednotlivých splátok, ako aj lehoty ich splatnosti určené vopred.

Veriteľ musí dôverovať

Podľa L. Senčákovej treba dohodu o splátkovom kalendári chápať ako ústretový krok veriteľa, ktorý má splatnú pohľadávku voči dlžníkovi a dôveruje mu, že ak bude splátkový kalendár dohodnutý, bude ho dlžník aj dodržiavať. Veriteľ má totiž nárok vymáhať svoju pohľadávku priamo súdnou cestou, pretože dlžník si dlh nesplnil včas a riadne, avšak zvolil ústretovejší krok a akceptoval dohodu – splátkový kalendár.

„Splátkový kalendár však vo všeobecnosti nezvyšuje pravdepodobnosť splatenia dlhu dlžníkom,“ upozorňuje L. Senčáková a odporúča preto pri koncipovaní zmlúv o splátkových kalendároch využiť pre prípad omeškania dlžníka zabezpečenie záväzku niektorým z inštitútov, ktoré ponúkajú Občiansky zákonník a Obchodný zákonník.

Veriteľ v omeškaní

Meškať môže nielen dlžník, ale aj veriteľ. A to vtedy, ak „včas a riadne“ ponúknuté plnenie od dlžníka neprijme. Občiansky zákonník v paragrafe 522 to opisuje ako neposkytnutie súčinnosti potrebnej na splnenie dlhu. Napríklad ak sa veriteľ a dlžník dohodnú na platení na bankový účet a ten veriteľ nevytvorí. V omeškaní sa veriteľ ocitne aj v prípade, ak dlžníkovi odmietne vydať potvrdenie o tom, že dlh bol splnený. Veriteľ je totiž podľa paragrafu 569 Občianskeho zákonníka povinný na dlžníkove požiadanie vydať mu písomné potvrdenie o úplnom alebo čiastočnom splnení dlhu. Ak veriteľ odmietne vydať zároveň potvrdenie, dlžník je oprávnený plnenie odoprieť a týmto okamihom je veriteľ v omeškaní. Ak sa dlh plní v splátkach, veriteľ je povinný vydať dlžníkovi potvrdenie o zaplatení každej splátky. Vo všetkých týchto prípadoch dlžník v omeškaní nie je a nevzniká mu povinnosť platiť úroky z omeškania a ani úroky, ktoré s veriteľom dohodol. Dlžník sa môže v takomto prípade rozhodnúť pre uloženie dlžnej sumy do úschovy na súde a splniť tak svoj záväzok, ktorý má voči veriteľovi. Záväzok tým zanikne.

Splátky v obchode

Dohodu o splátkach podnikatelia uzatvárajú zvyčajne podľa Obchodného zákonníka. „V zásade je potrebné považovať dohodu o splátkach dlhu – splátkový kalendár - za klasický zmluvný vzťah. V zmluve je teda možné dohodnúť čokoľvek, čo neodporuje účelu či obsahu zákona alebo ho neobchádza,“ vysvetľuje právnička Lenka Senčáková.

Bolo by teda možné dohodnúť povedzme aj to, že splátkový kalendár zanikne, ak cena ropy za barel vystúpi na 40 amerických dolárov za barel. „Išlo by o prípad, keď prichádza k zániku zmluvného vzťahu – splnením rozväzovacej podmienky v zmluve,“ vysvetľuje L. Senčáková a dodáva, že pri formulácii textu dohody by bolo potrebné uviesť, že „v prípade, ak dôjde k zániku dohody, má veriteľ nárok na zaplatenie celého dlhu napríklad do troch dní a na jeho účet“. Ak by potom k zaplateniu neprišlo, dlžník by sa, samozrejme, dostal do omeškania a veriteľ by mal nárok na vymáhanie dlhu súdnou cestou.

Splátkový kalendár v zmiešanej dohode

Dohoda o splátkach môže byť aj súčasťou inej dohody. Napríklad v zmluve o vzdaní sa práva sa veriteľ môže s dlžníkom dohodnúť, že ten mu bude splácať iba istinu a že úrokov z omeškania sa veriteľ vzdáva. Rovnako sa môže dohodnúť splácanie záväzku v dohode o prevzatí dlhu. Splátkový kalendár teda bude plniť iný dlžník namiesto pôvodného.

Zmluvu o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka nemožno zamieňať so zmluvou o úvere upravenej v Obchodnom zákonníku. Zmluva o pôžičke môže byť bezúročná, teda úroky môžu, ale nemusia byť dohodnuté, zatiaľ čo zmluva o úvere bezodplatná nemôže byť.

Právne vzťahy zo zmluvy o úvere sa spravujú vždy Obchodným zákonníkom, a to bez ohľadu na povahu účastníkov vzťahu. Zmluva o úvere totiž patrí medzi absolútne obchody, a teda účastníkom právneho vzťahu zo zmluvy o úvere môže byť aj nepodnikateľ.

Najviac dvojnásobok diskontnej sadzby

Obchodný zákonník ďalej hovorí, že ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky viac než tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu aj s úrokmi.

Opierajúc sa o tieto ustanovenia zákona by však veriteľ od zmluvy nemohol odstúpiť pre sústavné porušovanie zmluvy o úvere tým, ak by dlžník – povedzme – sústavne meškal s platením jednej splátky menej než tri mesiace.

Dohodnuté úroky z omeškania v prípade zmluvy o pôžičke nemôžu presiahnuť dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Pri zmluve o úvere podľa Obchodného zákonníka, ako aj pri iných peňažných záväzkoch platí, že ak nebola dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené zmluvou medzi veriteľom a dlžníkom, inak o jedno percento vyššie ako úroky požadované za poskytnuté úvery bankami v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy.

Po vyhlásení konkurzu

Výnimočnou situáciou, ktorá dramaticky mení vzťahy veriteľa a dlžníka, je konkurz. Jedným z účinkov vyhlásenia konkurzu totiž je aj to, že nesplatné pohľadávky a záväzky týkajúce sa konkurzu sa stávajú splatnými.

Teda všetky pohľadávky a záväzky vzťahujúce sa na konkurznú podstatu krachujúcej firmy, aj tie, pri ktorých bolo plnenie dohodnuté na splátky, sa dňom vyhlásenia konkurzu stávajú splatnými. Je to totiž nevyhnutné na získanie obrazu o majetku, ktorý spadá do konkurznej podstaty.

Výnimku zákon udeľuje len banke v pozícii úpadcu. Tá pokračuje v prevádzke aj po vyhlásení konkurzu a splatnými sa stávajú len jej záväzky. Jej pohľadávky sa stávajú splatnými najneskôr skončením prevádzkovania podniku na základe rozhodnutia súdu. Podľa dôvodovej správy sa tým sleduje zmiernenie následkov vyhlásenia konkurzu tak pre banku, ako aj pre dlžníkov.

Exekúcia

„V prípade exekúcie treba mať na zreteli, že ide o výkon práva priznaný na základe exekučného titulu súdom, podľa Exekučného poriadku,“ hovorí L. Senčáková a ďalej vysvetľuje, že ide o nepochybné právo a dôvod splácania dlhu inému veriteľovi v splátkach plnením splátkového kalendára nie je dôvodom, ktorý by exekútorovi znemožňoval siahnuť na prostriedky, ktorými dlžník jednotlivé splátky spláca. „Exekučný zákon vymedzuje, ktoré veci nepodliehajú exekúcii. Iné môže exekútor použiť na uhradenie vymáhanej pohľadávky,“ uzatvára L. Senčáková.

Teda to, že dlžník mal s niekým uzavretú zmluvu, činnosť exekútora nijako neovplyvňuje. Pre veriteľa to znamená, že pri exekučnom konaní nemá veriteľ so splátkovým kalendárom žiadnu prednosť a exekútor môže siahnuť aj na prostriedky, ktoré „boli určené na platenie v splátkovom kalendári“.

Po troch rokoch je dlh premlčaný

Všeobecná premlčacia doba je trojročná. Plynie odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť po prvý raz. V prípade veriteľa ide o deň splatnosti pohľadávky. Po uplynutí premlčacej doby nezaniká veriteľovo právo domáhať sa plnenia na súde, len sa oslabuje jeho súdna vymožiteľnosť. Znamená to, že ak dlžník pred súdom použije námietku premlčania, súd nemôže právo veriteľovi priznať. Ak by však dlžník dobrovoľne plnil aj po uplynutí premlčacej doby, nešlo by na strane veriteľa o bezdôvodné obohatenie. Jeho právo nezaniklo, len sa premlčalo.
Ak bolo plnenie dohodnuté v splátkach, trojročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa splatnosti každej jednotlivej splátky. Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo splátok stane splatným celý dlh, začne plynúť trojročná premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Po troch rokoch sa teda premlčujú jednotlivé splátky, na ktoré bolo plnenie dohodou účastníkov rozložené. Avšak v prípade, že o plnení dlhu v splátkach rozhodol rozsudkom súd, premlčacia doba je desaťročná. To isté platí, ak dlžník uznal svoj dlh zodpovedajúci premlčanému právu čo do dôvodu a výšky. Premlčacia doba – v tomto prípade desaťročná – platí pre každú z jednotlivých splátok, na ktoré bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené a začína plynúť odo dňa zročnosti týchto jednotlivých splátok.
Na rozdiel od Občianskeho zákonníka Obchodný zákonník pozná – ako všeobecnú – štvorročnú premlčaciu dobu. Tá sa uplatní v prípadoch, keď zákon nestanovuje jej osobitnú dĺžku. Obchodný zákonník dokonca umožňuje premlčaciu dobu predlžovať. Môže tak jednostranne urobiť len ten, voči komu sa právo premlčuje, a to aj opakovane. Celkovo však premlčacia doba nemôže prekročiť desať rokov.