Na ropnom hokeji sa dá aj zarobiť

Počas aktuálnej ropnej horúčky, ktorá v auguste vyhnala ceny ropy na newyorskej burze nad 49 dolárov za barel, sa hovorilo najmä o negatívnom vplyve extrémneho cenového vývoja na globálny rast.

Menej sa už v médiách uvažovalo o možnostiach, ako sa dá na tom aj zarobiť. Kúpa ropného poľa je biznis pre veľkých hráčov, tým menším budú vyhovovať investície do akcií ropných koncernov a podielových fondov, ktoré vlastnia ich účastiny.

Milovníkom rizika dokážu obchodníci sprostredkovať špekulácie s ropnými derivátmi. Na tie nemusí byť klient milionár, zahrať si môže s vkladom za niekoľko desiatok tisíc korún. Získať sa pritom dá i na cenovom poklese. Všetko je len o fantázii investora a ponuke obchodníkov. A vycítení trendu, keďže minulý týždeň sa americké októbrové kontrakty zosunuli už pod 44 dolárov.

Ropné fondy...

Najjednoduchšou alternatívou je investícia do fondov zameraných na akcie firiem, ktoré ťažia alebo spracúvajú ropu. Takto orientované sektorové fondy manažujú renomovaní zahraniční správcovia. Ich portfóliá sú diverzifikované po celom svete. Fondy mávajú v názvoch spojenia ako Global Resources alebo World Resources, čo v preklade znamená svetové zdroje.

Ich konkrétne zameranie môže byť široké, čo sťažuje vzájomné porovnávanie. Okrem účastín ropných koncernov totiž často vlastnia aj iné, s ropou priamo nesúvisiace akcie, napríklad firiem z drevospracujúceho priemyslu alebo ťažby zlata.

Obchodník s cennými papiermi Across Finance Services, a.s., ponúka domácej investorskej verejnosti holandský fond ABN Global Resources Fund alebo rakúsky Capital Invest Energy Stock.

Ten zhruba tretinu peňazí investuje do akcií spoločností, ktoré využívajú obnoviteľné zdroje energií. Sektorové ropné fondy ponúka tiež ČSOB. Fond KBC Equity Fund Oil má v portfóliu najmä akcie veľkých ropných hráčov, ktoré dopĺňajú menšie spoločnosti.

Cena americkej ropy WTI, ropný akciový a benchmarkový akciový index
(denné zatváracie hodnoty)

PRAMEŇ: Moneyline Telerate

UniBanka predáva fond sesterského správcu Pioneer Investments – Global Energy Funds, ktorý sa okrem ropy a zemného plynu orientuje aj na akcie elektrárenských koncernov. Vo svete existujú stovky takýchto fondov, časom sa ich ponuka aj pre slovenského investora ešte rozšíri.

... alebo ropné akcie

Pre investorov, ktorí sú pripravení znášať vyššie riziko, sa otvára možnosť nakupovať akcie ropných spoločností priamo. Slovenská burza však veľa možností neponúka. Voľných akcií domácich emitentov, ktorí sa okolo ropného biznisu pohybujú, je málo. Ich kúpa je skôr vecou náhody než správneho investičného rozhodnutia. Jediná slovenská ťažobná spoločnosť Nafta Gbely sa preorientúva na skladovanie plynu.

Ťažba sa postupne utlmuje, podobne ako obchodovanie s jej akciami na bratislavskej burze, kde ich cena osciluje okolo 1 100 Sk. Vyššie ceny ropy zvyšujú marže spracovateľov ropy, z čoho ťaží aj slovenská rafinérska jednotka Slovnaft. Tá zaznamenala v prvom polroku enormný nárast zisku, čo vytlačilo ceny jej akcií už na 1 300 Sk.

Viac investičných príležitostí nájdu investori, prirodzene, v zahraničí. Na svetových burzách sa obchoduje s účastinami známych gigantov, ako je Shell, Chevron či Exxon.

„Kúpiť sa dá skoro všetko, treba len odmerať svoje možnosti a rizikový profil,“ vysvetľuje podpredseda predstavenstva spoločnosti Across Roman Scherhaufer. Kúpiť sa dajú aj akcie európskych velikánov ako Total, British Petroleum či Eni, ale aj poľského PKN Orlen či maďarského MOL.

Väčšie riziko sa spája s akciami ruského ťažiara Lukoil. R. Scherhaufer do pozornosti odporúča aj akcie stredných a menších ropných podnikov, ako napríklad Devon Energy či Amerada Hess. Cena účastín druhého z nich sa za uplynulých 12 mesiacov zdvojnásobila.

Sektor však už svoje tohtoročné maximá možno dosiahol. Dokumentuje to vývoj hlavného odvetvového indexu Amex Oil & Gas. Ten od polovice júla, keď kulminoval na dlhodobom maxime, postupne klesá.

„Za pol druha mesiaca stratil zhruba päť percent, čo je výsledkom vyberania ziskov z ropných titulov najvýznamnejších trhových hráčov,“ komentuje akciový analytik TREND Analyses Jaroslav Kukučka.

Napríklad fondy známeho finančníka Georgea Sorosa sa priznali, že nahradili ropné pozície významnými technologickými titulmi. Predaj akcií Chevron Texaco znamenal nákup účastín napríklad Microsoftu.

Trocha exotiky

V ponuke obchodníkov sa nachádzajú aj netradičné investičné nástroje, napríklad tzv. ETF (Exchange Traded Funds) alebo indexové certifikáty. ETF predstavujú uzavreté podielové fondy, ktoré vlastnia akcie ropných spoločností. Na rozdiel od otvorených fondov nie je ich emitent povinný zabezpečiť spätný odkup, ale likviditu investície udržiava prostredníctvom burzy.

Tento typ nástrojov vydávajú renomované banky a obchoduje sa s nimi na významných trhoch, ako napríklad na amerických burzách NYSE či Amex. Sú známe aj ako e-shares alebo holders. Na ropný trh sa orientuje napríklad Oil Service Holders.

Indexové certifikáty, ktoré predávajú klientom banky alebo obchodníci priamo, mimo burzy, kopírujú sektorové indexy, v tomto prípade zamerané na ropný priemysel. Index Amex Oil & Gas US Equity obsahuje dvanásť amerických akciových titulov, ku ktorému vydala certifikát napríklad holandská banka ABN Amro.

Sud v byte

Investori môžu ísť až k prameňu. Na Slovensku sprostredkúva investície priamo do ropy iba jeden licencovaný obchodník Fimex Capital, a.s. Pri týchto obchodoch nejde o fyzickú kúpu ropy ale o obchodovanie s finančnými nástrojmi odvodenými od jej cien.

Podľa komoditného obchodníka Fimexu Mareka Horvátha sa väčšina obchodov s ropou uskutoční bez dodávky suroviny. Klasická špekulácia stavia na pohyb ceny ropy želaným smerom. Pri stávke na rast, ale aj na pokles ceny pritom možno zarobiť desiatky percent v priebehu jedného dňa.

Na derivátových burzách sa dá staviť aj na pokles. Predaj takzvaných futures kontraktov „na krátko“ sa uskutočňuje tak, že investor najprv takýto kontrakt predá. Neskôr pozíciu uzatvorí spätným nákupom. Pri predaji futures kontraktu investor nemusí podkladové aktívum fyzicky vlastniť, pretože špekuluje iba na rozdiel medzi cenami.

„Vďaka pákovému efektu potrebuje na to len päť až desať percent hodnoty obchodu,“ vysvetľuje M. Horváth. Po poklese ceny si nakúpi lacnejší kontrakt, ktorý predtým predal.