Podľa zákona o dani z príjmov je od dane oslobodený príjem z príležitostných činností, ak suma týchto príjmov nepresiahne v zdaňovacom období 500 eur. Ak teda vaša výplata z príležitostného zárobku presiahne 500 eur, do základu dane dáte len to, čo ste zarobili navyše. Zárobok do 500 eur nemusíte pritom uvádzať v daňovom priznaní.

Toto platí vtedy, ak si daňovník neuplatní oslobodenie pri príjmoch z prenájmu nehnuteľností. Ak by ste mali napríklad aj príjmy z prevodu opcií, cenných papierov alebo príjmy z prevodu podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, komanditnej spoločnosti či z prevodu členských práv družstva, tak potom si môžete uplatniť oslobodenie od dane najviac 500 eur.

Príležitostný príjem: Čo to je?

Na prvý problém narazíte už vtedy, keď rozmýšľate nad tým, aký zárobok môžete zaradiť medzi príležitostné príjmy. Okrem príjmov z príležitostnej poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva a z príležitostného prenájmu hnuteľných vecí sem patria aj iné zárobky. V daňovom priznaní typu B potom tieto príjmy zapisujete do VIII. oddielu na riadok 1 (príležitostný príjem).

Ak by ste sa snažili niekde v zákone o dani z príjmov vypátrať, čo sú to vlastne príjmy z príležitostných činností, bola by to strata času. V zákone definíciu príležitostných príjmov nenájdete. Podľa daňových odborníkov by však malo ísť o náhodnú a jednorazovú činnosť, ktorú ste urobili raz alebo len niekoľko krát za rok.

Finančná správa tvrdí, že „rozhodujúce je posúdenie, či ide o zmluvne dohodnutý príjem.“ Podľa tohto výkladu, ak fyzickej osobe plynie príjem z jej činnosti, ktorú vykonáva na základe zmluvne dohodnutých podmienok, či už podľa Zákonníka práce, Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, treba v prvom rade určiť konkrétny druh tohto príjmu.

V tomto prípade môže ísť o príjmy zo závislej činnosti, z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z vytvorenia alebo použitia umeleckého diela alebo výkonu alebo príjmy z kapitálového majetku.

Zmluva znamená zdanenie

Ak zmluvne dohodnutý príjem daňovníka nie je príjmom zo závislej činnosti, z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z vytvorenia alebo použitia umeleckého diela alebo výkonu, a nie je ani kapitálovým príjmom, zaradí sa tento príjem medzi iné príjmy. Tu ale už nemáte nárok na zníženie zárobku o 500 eur, čo je od dane oslobodená suma.

„Príjem dosiahnutý na základe zmluvného vzťahu nespĺňa definíciu príležitostného príjmu v zákone o dani z príjmov. Podľa výkladu Finančnej správy všetky príjmy fyzických osôb, ktoré tieto dosiahli na základe napríklad zmluvy o spolupráci podľa Občianskeho zákonníka (na základe ktorých si samozrejme tieto služby uviedli vyplácatelia-podnikatelia do daňových nákladov) nie sú oslobodené a ich príjemcovia by ich mali zdaniť v daňovom priznaní,“ upozorňuje odborník na dane Peter Furmaník

V praxi to znamená zaplatiť z nich daň 19 % a aj 14 % zdravotné poistenie. „Ak tak neurobili – čo v praxi samozrejme veľakrát určite neurobili, keďže všeobecný výklad v praxi je iný – čakajú ich pokuty za prípadné nepodanie daňového priznania alebo nezdanenie tohto príjmu,“

Finančná správa teda tvrdí, že len v prípade, ak fyzickej osobe plynie príjem bez zmluvne dohodnutých podmienok a nejde o príjmy zo závislej činnosti, z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z vytvorenia alebo z použitia umeleckého diela (výkonu), a nejde ani o kapitálový príjem, je možné takýto príjem zaradiť medzi príjem z príležitostnej činnosti.

V ľudskej reči povedané to znamená, že zárobok patrí medzi príležitostný príjem len vtedy, ak nepodpíšete zmluvu a sám sa rozhodnete určitú činnosť vykonať. Ak teda zmluvu podpíšete, nejde o príležitostný príjem ale o iný príjem (riadok 13 v Béčku) a vy si už nemôžete uplatniť 500 eur.

Zákon je nemý

Ak si chcete tento výklad Finančnej správy overiť, v zákone o dani z príjmov nenájdete nič, čo by toto tvrdenie daniarov potvrdzovalo.

„Žiadna definícia príležitostného príjmu – na účely oslobodenia respektíve na akékoľvek iné účely – sa v zákone nenachádza. A podnikatelia jednoducho často vyplácajú malé sumy občanom za napríklad poskladanie nábytku, vymaľovanie kancelárie či napríklad skompletizovanie agendy, no aby si takéto drobné výdavky za služby uviedli do daňových, potrebujú doklad,“ upozorňuje P. Furmaník.

„Tým je najčastejšie zmluva (a k nej doklad o úhrade zmluvnej odmeny). Uvedené tvrdenie metodikov z Finančnej správy teda vôbec nie je v súlade so zákonom, navyše je nelogické a nespravodlivé,“ myslí si P. Furmaník.

Podľa neho Finančná správa takto účelovo ohýba zákon s jediným cieľom – zoškrtať podnikateľské výdavky za príležitostné práce občanom, zdaniť aj drobné zárobky občanov a vybrať tak celkovo viac.

Daňoví odborníci odporúčajú pri príležitostných prácach uzatvoriť s brigádnikom zmluvu podľa Občianskeho zákonníka. Ideálny je typ nepomenovanej zmluvy, ktorý umožní podnikateľovi dať si do nákladov odmenu za príležitostnú prácu. 

Dokladom o vyplatení odmeny môže byť pokladničný doklad alebo výpis z účtu. Ak však uzavriete ako podnikateľ s niekým zmluvu na malú, príležitostnú prácu, oberiete tohoto človeka o sumu oslobodenú od dane vo výške 500 eur.

Ak máte príležitostný príjem, do 500 eur ho do daňového priznania nedávate. Ak ste zamestnaný, svojmu zamestnávateľovi takýto príležitostný príjem nenahlasujete. Ak však zarobíte viac ako 500 eur, musíte si podať daňové priznanie sám. V priznaní typu B si započítate príjmy zo zamestnania a do príležitostných príjmov uvediete zárobok znížený o 500 eur.

Študenti, penzisti alebo nezamestnaní sú pri zdaňovaní príležitostných príjmov vo výhode. Ak by študent mal príležitostný príjem (napríklad z úpravy webovej stránky....) 2 400 eur, od tohoto príjmu si odpočíta 500 eur.

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2016 je povinný podať každý študent, ak v priebehu roka 2016 dosiahol celkové zdaniteľné príjmy presahujúce sumu 1 901,67 eura. To znamená, že študent v tomto prípade daňové priznanie nepodáva.