Zamestnávateľ (a v určitých prípadoch aj "takýto zamestnanec") šetrí na odvodoch, nemusí preplácať dovolenku, náhradu v prípade práceneschopnosti, poskytovať gastrolístky, dávať vreckové na služobných cestách či preplácať cestovné náhrady.

Aj po viacerých novelách zákonov ešte stále existuje priestor na optimalizáciu nákladov prostredníctvom zamestnávania na takéto zmluvy.

Príkazná zmluva

Vykonanie určitej činnosti možno dohodnúť v príkaznej zmluve, ktorú upravuje Občiansky zákonník.  Aj príkazná zmluva uzatvorená medzi dvoma podnikateľmi sa riadi Občianskym zákonníkom.

Príkazná zmluva môže mať charakter závislej činnosti, klasickej pracovnej činnosti, z ktorej sa odvádzajú sociálne a zdravotné odvody. Z príjmu sa potom platí daň a človek, ktorý na takúto zmluvu pracuje, je z hľadiska odvodov zamestnanec. Zamestnávateľ musí prácu na príkaznú zmluvu nahlásiť do poisťovní.

Celkové zaťaženie odvodmi závisí od toho, či ide o pravidelný alebo nepravidelný príjem. Pravidelný príjem z príkaznej zmluvy je zaťažený vysokými odvodmi - celkovo odvedie zamestnávateľ pri pravidelnej príkaznej zmluve až 34,15 percenta, pri nepravidelnej je to 31,75 percenta zo základu. Pracovník odvedie na odvodoch pri pravidelnom príjme 13,4 percenta a pri nepravidelnom 11 percent.

Advokátom overené vzory zmlúv v eshope Dobré zmluvy:

Ak by firma uzatvorila príkaznú zmluvu s pracovníkom so živnosťou, ktorý bude v jeho priestoroch, na firemnom počítači vykonávať účtovnícke práce, ide o závislú činnosť. Keďže účtovnícka práca živnostníka je vykonávaná v priestoroch firmy, s jej prostriedkami a podľa pokynov, má táto činnosť charakter závislosti.

Daniari sú nastavení posudzovať príkazné zmluvy ako závislú činnosť. 

Ale nemusí to tak byť vždy a nie všetky príkazné zmluvy sú zamestnaním. O ich charaktere a odvodovom zaťažení totiž rozhoduje obsah zmluvy. Ustrážiť si obsah zmluvy, to je už úloha zamestnávateľa.

Definíciu "závislej práce" presnejšie definovala posledná novela Zákonníka práce.

Ak ktorýkoľvek vzťah medzi partnermi napĺňa znaky závislej práce, ide o závislú prácu a tento vzťah nesmie byť podchytený v zmluve podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka.

Za závislú prácu sa považuje práca: 

  • vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca
  • vykonávaná osobne zamestnancom pre zamestnávateľa
  • podľa pokynov zamestnávateľa
  • v mene zamestnávateľa
  • vykonávaná v pracovnom čase určenom zamestnávateľom
  • za mzdu alebo odmenu

Ak príkazná zmluva nemá charakter závislej činnosti, pôjde podľa zákona o dani z príjmov o ostatný príjem. Na ten sa vzťahuje oslobodenie od dane do výšky 500 eur. To znamená, ak podpíšete zmluvu so zamestnávateľom na jednorazovú prácu na sumu do 500 eur, neplatíte z tohto príjmu daň.

Nad 500 eur sa príjem bude zdaňovať 19 %. Z príjmu napríklad 800 eur sa odpočíta 500 eur a zaplatí daň 57 eur z 300 eur. Z príjmu sa neplatia sociálne odvody, zdravotné áno, na druhej strane ide o neaktívny príjem a daňovník nemá nárok na nezdaniteľnú sumu.

Mandátna zmluva

Spoločník v eseročke má živnosť a podpíše so spoločnosťou, v ktorej je spoločníkom, mandátnu zmluvu. Obsahom  zmluvy je riadenie zamestnancov v spoločnosti a kontrola úloh. Spoločník pracuje v kancelárii spoločnosti a využíva služobné motorové vozidlo.

Hoci nejde o klasický pracovnoprávny vzťah, spoločníka bude pravdepodobne daňový úrad pokladať za zamestnanca. Odmena za mandátnu zmluvu je príjmom zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov. Spoločnosť musí spoločníka prihlásiť v Sociálnej poisťovni a bude platiť odvody a príjem mu zdaní.

Odvody pri pravidelnom mesačnom príjme z mandátnej alebo príkaznej zmluvy
Poistenie Zamestnávateľ Zamestnanec Spolu
Zdravotné 10 % 4 % 14 %
Nemocenské 1,4 % 1,4 % 2,8 %
Starobné 14 % 4 % 18 %
Invalidné 3 % 3 % 6 %
V nezamestnanosti 1% 1% 2 %
Rezervný fond 4,75 % 4,75%
Spolu 34,15 % 13,4 % 47,55%
Odvody pri nepravidelnom príjme z mandátnej alebo príkaznej zmluvy
Poistenie Zamestnávateľ Zamestnanec Spolu
Zdravotné 10 % 4 % 14 %
Starobné 14 % 4 % 18 %
Invalidné 3 % 3 % 6 %
Rezervný fond 4,75 % 4,75 %
Spolu 31,75 % 11 % 42,75 %

Zmluva o dielo

Môže byť uzatvorená podľa Obchodného zákonníka,  Občianskeho zákonníka a aj podľa autorského zákona. Podľa toho o akú zmluvu ide, kto ju uzatvára, je príjem zdaňovaný a zaťažený odvodmi. Zmluvu podľa Obchodného zákonníka uzatvárajú dva podnikateľské subjekty a tie aj v rámci príjmov z podnikania započítajú náklady, zdania príjem a zaplatia z nej aj odvody.

Zmluva o dielo môže byť uzatvorená aj podľa Občianskeho zákonníka. Ak je zhotoviteľ diela nepodnikateľ (nie je to závislá práca),  ide tu o ostatný príjem. Zhotoviteľ si odmenu musí zdaniť sám. Príjmy si môže znížiť o 500 eur oslobodených od dane. Keďže ide o príležitostný, pasívny príjem, nárok na nezdaniteľnú sumu nemá. Zo sumy však neplatí sociálne odvody. Zdravotným (14 percent) sa však nevyhne. Po daňovom priznaní urobí zúčtovanie zdravotného poisťovňa.

Príjem zo zmluvy o dielo podľa autorského zákona sa zdaňuje ako príjem z podnikania. Autor sa ocitá v pozícii SZČO a ide o aktívny príjem. Ak mal vlani príjem z autorskej zmluvy vyšší ako 4 830 eur, od júla tohto roku už musí povinne platiť sociálne odvody. Môže si uplatniť nezdaniteľnú sumu.

Môže však ísť aj o pasívny príjem, kedy objednávateľ autorovi vypláca poplatky, tantiémy za použitie už vytvoreného diela. Z takéhoto príjmu sa neodvádzajú odvody.

Dobrá rada

Zákony umožňujú využívať príkaznú, mandátnu či autorskú zmluvu. Zamestnávateľ sa však musí v zmluve vyhnúť všetkému, čo by malo znaky závislej práce. Zmluva by nemala obsahovať rysy osobnej a prípadne i hospodárskej závislosti, ktorá je typická pre fyzickú osobu v postavení zamestnanca a nie v postavení podnikateľa. Ak si ustráži obsah zmluvy, nejde o závislú činnosť. Daňový úradník potom nemôže prekvalifikovať takúto zmluvu na závislú prácu.

V nasledujúcich vydaniach seriálu Ako ušetriť na dani (všetky vydania a RSS) si prečítate:

Daňové opravné položky

Rezervy