Daňová kontrola niekedy vyrubí podnikateľovi vysoký nedoplatok a ten ho nemá z čoho zaplatiť. Povedzme, že daňový úrad mu vyrubil nedoplatok dvestotisíc korún.

Podnikateľ však nie je schopný dlh okamžite vyrovnať. Napríklad preto, že sa nedávno zúčastnil na investične náročnej akcii. Daňovú kontrolu pritom nemá každoročne a ani tento rok ju nečakal.

Preto si na prípadný dorubok ani nešetril. Vec je o to vážnejšia, že je fyzická osoba, ktorá ručí za svoje záväzky celým svojím majetkom. Aké má v takom prípade možnosti, aby sa vyhol exekúcii na celý svoj majetok?

Podnikateľ sa musí so štátom dohodnúť. Ten má, pochopiteľne, záujem, aby od neho dlžnú daň dostal späť. No ak by to chcel od neho jednorazovo, je možné, že by nedostal nič alebo len veľmi málo a spôsobil by ekonomický zánik podnikateľského subjektu.

Na tieto prípady pamätá zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v platnom znení. Podnikateľ totiž môže požiadať daňový úrad o odklad platenia dane alebo o jej zaplatenie v splátkach. Konkrétne podmienky stanovuje § 59 zákona.

Preddavkov sa odklad netýka

Na žiadosť daňového subjektu správca dane môže, ale nemusí povoliť odklad platenia dane alebo jej zaplatenie v splátkach. Závisí to od toho, či daňový subjekt svoju žiadosť dostatočne a kvalifikovane odôvodní a či predloží na daňový úrad závažné argumenty.

Odklad platenia dane alebo splátkový kalendár správca dane povolí len vtedy, ak by bolo neodkladné zaplatenie spojené s vážnou ujmou daňového subjektu. Daňový úrad však nemôže zo zákona povoliť odklad preddavkov na daň alebo ich zaplatenie v splátkach.

Základným východiskom tohto inštitútu je, že daňový úrad odklad alebo splátkový kalendár môže, ale nemusí povoliť. Kladná odpoveď na žiadosť podnikateľa závisí výlučne od postoja daňových úradníkov.

Ak správca dane žiadosti vyhovie, diktuje si podmienky, na ktoré musí podnikateľ pristúpiť. Daňový nedoplatok musí byť totiž podľa zákona o správe daní a poplatkov zabezpečený niektorým zo spôsobov zabezpečenia záväzkov podľa tohto právneho predpisu alebo podľa § 544 až § 587 Občianskeho zákonníka.

V praxi pôjde o zabezpečenie najmä daňovým záložným právom alebo napríklad ručením. Ak žiada daňový dlžník povoliť odklad alebo splátkový kalendár na dlžnej dani z príjmov, dani z pridanej hodnoty alebo spotrebných daniach, musí správcovi dane predložiť analýzu svojej finančnej a ekonomickej situácie.

Na vypracovanie tejto analýzy však dosiaľ neexistuje v daňovej správe žiadny metodologický vzor. Preto možno odporučiť vychádzať pri jej koncipovaní z výkazov účtovnej závierky.

Daňový úrad môže odklad alebo zaplatenie dane v splátkach povoliť najdlhšie na jeden rok odo dňa jej splatnosti alebo vyrubenia. Vyplýva to zo zákona o správe daní a poplatkov.

Penále sa neplatia, úrok áno

Pri využití tohto inštitútu neplatí daňový subjekt penále, ak dodrží pravidlá hry. Platí však úrok z odloženej sumy vo výške 140 % diskontnej úrokovej sadzby Národnej banky Slovenska platnej v prvý deň štvrťroka.

Diskontná sadzba centrálnej banky je v súčasnosti šesť a pol percenta za rok. Úrok, ktorý si bude účtovať daňový úrad, je tak 9,1 % za rok. Tento úrok musí podnikateľ zaplatiť do ôsmich dní odo dňa doručenia rozhodnutia daňového úradu.

Proti rozhodnutiu o odklade platenia dane alebo povolení splátok sa nemožno odvolať. Návrh splátkového kalendára predkladá daňový subjekt.

Možno očakávať, že daňový úrad vykoná v predloženom splátkovom kalendári určité korekcie, či už vo výške jednotlivých splátok alebo v čase dĺžky splátkového kalendára tak, aby bolo zaplatené čo najviac a čo najskôr.
Autorka je spolupracovníčka TRENDU.