- Pracovný pomer u môjho predchádzajúceho zamestnávateľa som z organizačných dôvodov skončil 30. novembra 2006. Zamestnávateľ mi dovolenku nepreplatil. Má právo takto postupovať? Aký mám nárok na dovolenku? Čo v prípade, ak som bol počas roka skoro mesiac a pol práceneschopný? Má to vplyv na počet dní dovolenky, na ktorú mi vznikol nárok?
V súlade s § 116 Zákonníka práce možno náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku zamestnancovi poskytnúť len vtedy, keď si ju nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Za dovolenku alebo jej časť, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
Sledujúc dosiahnutie účelu dovolenky, ktorým je regenerácia pracovných síl zamestnanca, súčasný Zákonník práce umožňuje preplatenie dovolenky len v prípade skončenia pracovného pomeru. Podľa predchádzajúceho zákonníka bol zamestnávateľ povinný vyplatiť zamestnancovi náhradu mzdy v prípade nevyčerpanej dovolenky v štyroch prípadoch.
Ak si zamestnanec nemohol vyčerpať dovolenku ani do konca budúceho kalendárneho roka z dôvodu, že zamestnávateľ neurčil dobu čerpania dovolenky, alebo určil nesprávnu dĺžku dovolenky, pre prekážky v práci na strane zamestnanca alebo z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
Z vašej otázky nie je zrejmé, či ste u daného zamestnávateľa nepretržite pracovali od začiatku roka 2006, respektíve koľko rokov už pracujete po 18 roku veku, teda či vám vzniká vyššia výmera dovolenky. Presný nárok a dovolenku vám teda vypočítať nemôžem, lebo nemám dostatok vstupných údajov.
Vo všeobecnosti však môžem konštatovať, že zamestnávateľ je v súlade s § 111 ods. 1 Zákonníka práce povinný určiť čerpanie dovolenky. Je povinný tak urobiť po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka.
Pri určovaní dovolenky zamestnávateľ prihliada na svoje úlohy a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zákonník práce v § 113 ods. 2 zároveň stanovuje povinnosť zamestnávateľa určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok a ak určeniu dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca. Ak má zamestnanec nárok na 5 týždňov dovolenky, termín čerpania jedného týždňa dovolenky by si mal určiť sám, pričom by mu zamestnávateľ mal vyhovieť.
V konečnom dôsledku je nariadenie čerpania dovolenky povinnosťou zamestnávateľa. V prípade, ak vám zamestnávateľ neurčil čerpanie dovolenky alebo ste si ju nevyčerpali z iných dôvodov, je v prípade skončenia pracovného pomeru povinný preplatiť vám nevyčerpanú dovolenku.
Za nevyčerpanú dovolenku vám zákon priznáva náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku. Ten zamestnávateľ zisťuje zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.
Na zistenie náhrady mzdy za dovolenku je rozhodujúcim obdobím kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom zamestnanec čerpal dovolenku. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období.
Čo sa týka počtu dní dovolenky, na ktorú vám vzniká nárok, ako aj vplyvu práceneschopnosti na počet dní dovolenky za daný kalendárny rok, rieši sa to nasledujúcim spôsobom. Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite po dobu celého kalendárneho roka.
Za odpracovaný sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Teda za odpracovaný deň sa nepovažuje deň, keď bol zamestnanec práceneschopný.
Ak sa vám pracovný pomer skončil 30. novembra 2006 a odpracovali ste aspoň 60 dní, máte za predpokladu, že ste pracovali u svojho bývalého zamestnávateľa od 1. januára 2006 nárok na 11/12 dovolenky z vášho nároku na dovolenku za celý kalendárny rok. Nárok na dovolenku za celý kalendárny rok je v prípade základnej výmery dovolenky štyri týždne a v prípade vyššej výmery päť alebo viac týždňov.
Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože odpracoval v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa menej ako 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke 1/12 dovolenky za kalendárny rok za každých 22 odpracovaných dní.
Práceneschopnosť zamestnanca má vplyv na počet dní dovolenky len v prípade, ak je práceneschopnosť dlhšia ako sto takto zameškaných pracovných dní. Zamestnávateľ je v tomto prípade povinný v súlade s § 109 ods. 1 Zákonníka práce krátiť dovolenku za prvých sto takto zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 22 dní rovnako o jednu dvanástinu.
Vaša práceneschopnosť však netrvala dlhšie ako sto pracovných dní. Zamestnávateľ sa preto pri určovaní počtu dní dovolenky, na ktoré vám vzniká nárok, musí na čas vašej práceneschopnosti pozerať ako na odpracovaný čas a dovolenku vám nekráti.
Foto – Milan Illík
