V decembri som sa so zamestnávateľom dohodol na skončení pracovného pomeru. Zamestnávateľ mi začiatkom decembra odinštaloval z môjho PC program nevyhnutný k výkonu práce. Oznámil mi mailom, že môj pracovný pomer trvá do konca roka, avšak celý mesiac nemusím robit nič, že i on bude robiť len nejaké dva týždne. Súhlasil som a zároveň som si nahlásil zostatok mojej dovolenky na určité dni v decembri.
V januári som dostal výplatnú pásku so mzdou cca 40 eur, a pri tom som zistil, že mi zamestnávateľ za celý december dal neospravedlnenú absenciu, pričom 6 dní dovolenky krátil na 3, ktoré mi preplatil. Tým pádom neplatil za mňa ani sociálne odvody.
Nijaké upozornenie o porušení pracovnej disciplíny neprišlo, ani mi písomne neoznámil nové pokyny k práci. Svojvoľne sa rozhodol, že mi nechce zaplatiť mzdu, tak si vymyslel neospravedlnenú absenciu. Čo s tým robiť?
V tomto prípade zamestnávateľ postupoval v rozpore so Zákonníkom práce. Zamestnávateľ je podľa § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce povinný utvárať zamestnancovi podmienky na plnenie pracovných úloh. Akonáhle zamestnávateľ zamestnancovi odinštaloval k výkonu jeho práce potrebný softvér, zamestnanec nemôže ďalej plniť svoje pracovné úlohy. Zároveň zamestnávateľ dal zamestnancovi prostredníctvom emailu pokyn, v ktorom ho vyzval, aby ďalej prácu nevykonával. Takéto konanie sa dá posudzovať ako iná prekážka v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce a zamestnancovi v takomto prípade patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Z uvedeného teda vyplýva, že od uvedeného okamihu išlo o ospravedlnenú absenciu zamestnanca v práci z dôvodov pokynov a prekážky na strane zamestnávateľa, počas ktorej má zamestnanec nárok na náhradu mzdy vo výške jeho priemernej mzdy.
Situáciu nám ďalej komplikuje nárok zamestnanca na dovolenku. Čerpanie dovolenky v zmysle § 111 ods. 1 Zákonníka práce určuje zamestnávateľ. Zamestnanec uvádza, že oznámil čerpanie dovolenky, ak však zamestnávateľ čerpanie neschválil, zamestnancovi zostal nárok na dovolenku nezmenený, teda vo výške 6 dní. Krátiť dovolenku je v zmysle § 109 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ oprávnený len v prípade neospravedlnenej absencie v práci, a to o jeden až dva dni za každú neospravedlnene zameškanú zmenu. Keďže ako uvádzame vyššie zamestnanec prácu nevykonával na základe pokynu zamestnávateľa a z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa, ide o ospravedlnenú absenciu v práci. Zamestnancov nárok na dovolenku by mal zostať preto nedotknutý.
V súvislosti so skutočnosťou, že ide o ospravedlnenú absenciu v práci, je zamestnávateľ povinný riadne za zamestnanca odviesť príslušné odvody do sociálnej poisťovne.
Nároky zamestnanca sú teda po skončení jeho pracovného pomeru nasledovné: (i) nárok na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku za čas odkedy prácu nevykonával na základe pokynu resp. prekážok v práci na strane zamestnávateľa, (ii) nárok na náhradu mzdy za zvyšok nevyčerpanej nekrátenej dovolenky a (iii) nárok na doplatenie odvodov do sociálnej poisťovne.
Čo však v takejto situácii robiť? Konanie zamestnávateľa, resp. prospech, ktorý takýmto konaním zamestnávateľ získal, je možné kvalifikovať v zmysle § 222 Zákonníka práce ako bezdôvodné obohatenie, konkrétne ako majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Zamestnanec má v tomto prípade nárok na vydanie takéhoto bezdôvodného obohatenia. Odporúčame zamestnancovi písomne vyzvať zamestnávateľa, aby plnenia v stanovenej lehote doplatil. Ak zamestnávateľ dobrovoľne svoje povinnosti nesplní, zamestnanec sa bude musieť obrátiť na súd so žalobou. Ďalej je v tejto súvislosti možné zvážiť po dôkladnom preskúmaní skutkového stavu podanie trestného oznámenia, nevyplatenie mzdy môže byť totiž v zmysle § 214 Trestného zákona považované v niektorých prípadoch za trestný čin s trestnou sadzbou odňatia slobody až do výšky troch rokov.
Autorka pôsobí ako advokátka v advokátskej kancelárii bnt.
