Čochvíľa sa mladí opäť rozbehnú naplniť mešec do cudziny. Hoci toto leto bude už piatym, čo pocestujú za prácou s „európskym“ pasom, spôsobov, akými sa ich falošné agentúry snažia oblafnúť, neubúda. A situácia ich prinútila stratégie sofistikovať.

Špekulanti si nebudujú dobré meno serióznym prístupom ku klientovi. Chcú iba „vziať prachy a vypadnúť“. Spoty v televízii upozorňujú, aby si klienti overili licenciu agentúry, ktorá im ponúka prácu v zahraničí. Tým však nevyhnutné „podozrievanie“ zďaleka nekončí.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) upozorňuje, že platná licencia sprostredkovacej agentúry je nevyhnutná, ale nie je zárukou, že agentúra bude pracovať v súlade so zákonom, rovnako ako živnostenský list nezaručuje, že živnostník sa drží práva. Hlavný radca ÚPSVaR Marek Brunclík považuje za dôležité referencie klientov, ktorí už služby agentúry využili.

Ústredie práce licencované agentúry kontroluje a prešetruje každú sťažnosť. Ročne zhruba pätnásť podozrení z podvodu registruje aj polícia. „Ľudia sú ešte stále veľmi dôverčiví a len málokto si dôkladne prečíta všetky podmienky zmluvy a dostatočne rozumie tomu, čo podpisuje,“ tvrdí Pavol Adamec z Úradu justičnej a kriminálnej polície. „Podvodníci najčastejšie lákajú ľudí z východného Slovenska, kde je najvyššia nezamestnanosť. Ľudia z oblastí s vyššou zamestnanosťou sú náročnejší, opatrnejší a neakceptujú prvú ponuku.“

„Je predpoklad, že agentúra s licenciou je bezpečnejšia, sme kontrolovaní, sledujú nás, píšeme hlásenia,“ tvrdí aj Šarlota Elková, konateľka agentúry Lotty. „Poznám však seriózne agentúry bez licencie, ale aj licencované, ktoré sa dostali do takých problémov, že som len oči otvárala. Majitelia ju potom zrušia a urobia si druhú.“

Agentúra – áno či nie?

Pracovné agentúry treba zdravo podozrievať

Kto chce pracovať v zahraničí, mal donedávna dve možnosti. Buď sa skontaktoval s agentúrou, zaplatil za vyhľadanie zamestnania a ubytovania, alebo odcestoval na „blind“ a hľadal si prácu sám priamo na mieste.

Názory na agentúry sa medzi skúsenými rôznia. Niektorí sa nazdávajú, že agentúra je pre nesamostatných a neposkytne nič, čo by si nedokázali zaobstarať sami. „Prácu v zahraničí si má hľadať každý sám,“ myslí si aj konateľ agentúry CKM 2000 Michal Bučko. „Nikdy by som to nerobil cez sprostredkovateľskú agentúru.“

Juraj Slovák, ktorý odišiel do Veľkej Británie pár dní po maturite prostredníctvom agentúry, si však myslí, že agentúra má zmysel v prvom kontakte s cudzinou. „Dnes som schopný nájsť si ubytovanie a dobrú prácu so slušnou mzdou aj sám z kontaktov a referencií od predchádzajúcich zamestnávateľov v Anglicku, pretože som sa už dobre zorientoval. Ale pre mladíka, ktorý čerstvo opustil školské lavice, bez výraznejších pracovných, životných a tobôž nie zahraničných skúseností by som mal sám v úvode problém.

S agentúrou som bol spokojný. Našli dobrú prácu a podnájom vedľa pracoviska a mal som istotu, že pri problémoch sa budem mať na koho obrátiť. Zaplatil som síce dvadsaťtisíc korún, dnes viem, že priveľa, ale aj vďaka agentúre som si za prvý polrok zarobil pätnásťkrát toľko.“ Navyše, agentúra môže byť nápomocná aj pri jazykových kurzoch či hľadaní ubytovania.

Poplatky určuje trh

Niektoré agentúry žiadajú síce vysoké poplatky, ale je to o ponuke a dopyte – kto chce, berie. Sprostredkovanie v serióznych agentúrach stojí od tritisíc do 20-tisíc korún. Pri nižších sumách agentúra robí nábory zväčša hromadne, často posiela aj vyše sto zamestnancov na niekoľko fariem. Pri vyšších poplatkoch sa klient pravdepodobne dostane aj k lepšej práci.

Pribúda aj agentúr, ktoré ponúkajú prácu bezplatne a náklady im refunduje zamestnávateľ. Vo Veľkej Británii môžu pomôcť aj webové stránky úradov práce, takzvané jobcentrá.

Vstupom do Európskej únie pribudla tretia možnosť: európska databáza Eures.sk má pracovné ponuky v celej únii a členské krajiny garantujú ich serióznosť. „Je to bezpečné, bezplatné a klient sa má na koho obrátiť. Každý zo slovenských 46 úradov práce má zamestnanca, ktorý zadarmo pomôže s vyhľadávaním a sprostredkovaním práce cez databázu,“ tvrdí Danica Lehocká z ÚPSVaR.

Ale Š. Elková z agentúry Lotty upozorňuje, že získať prácu cez Eures nemusí byť jednoduché. „Je to databáza pre celú EÚ. Na jednu pozíciu sa prihlási aj 120 ľudí, často na životopis ani neodpovedia,“ vysvetľuje. „Keď som vybavovala povinné registrácie pre slovenských lekárov do Anglicka, pýtala som sa, či už majú vybavenú prácu. Oni odpovedali: ,Pani, poznáte internet? Viete, koľko je ponúk?‘ Ja na to: "Želám veľa úspechov." O rok boli u mňa.“

Ako často Eures prácu naozaj sprostredkuje, nemožno vyčísliť. Poradcovia iba pomáhajú a orientujú klientov, nevedia, ako často si so zamestnávateľom tľapnú. „Nemáme spätnú väzbu,“ povedala Profitu poradkyňa pre Eures z istého úradu práce.

Identifikátor nebezpečenstva

Agentúry treba pred podpisom zmluvy „zdravo podozrievať“ a nedať na prvý dojem. Seriózne vystupovať a nevzbudzovať podozrenie zvládne každý podvodník. „Agentúr inzerujúcich v novinách je veľa a na prvý pohľad ťažko odhadnúť, či je ponuka seriózna, alebo nie,“ tvrdí P. Adamec.

Pracovné agentúry treba zdravo podozrievať

Marek Brunclík: Licencia agengúry je nevyhnutná, ale nie je zárukou, že bude pracovať v súlade so zákonom.

Podozrivé inzeráty sú také, ktoré informujú len čiastočne a stroho, udávajú len kontaktné číslo, prípadne číslo účtu, kam treba poslať peniaze. Podozrivý je inzerát, ktorý uvádza, že ďalšie materiály pošlú až po zaplatení. Ak inzerát tvrdí, že netreba znalosť jazyka, môže ísť o hľadanie „jednoduchších“ ľudí, ktorí ľahko naletia.

Dobré je prečítať si zmluvu pozorne. Ak pri podpise klient v zmluve nájde niečo iné, ako sľubovala webová stránka agentúry, je možné, že mu pod nos ťahajú medové motúzy. Najpodozrivejšie môžu byť najlákavejšie ponuky. Ak za konkrétnu prácu ponúkajú privysokú mzdu, treba si overiť, či napokon nebudú chcieť čosi navyše. Podozrivé je aj to, ak agentúra tají informácie, na ktoré má klient nárok.

„Sprostredkovateľ je povinný uzatvoriť s klientom písomnú dohodu o sprostredkovaní zamestnania, spĺňajúcu všetky zákonné náležitosti. Treba sa zamerať na tú časť dohody, ktorá hovorí o rozsahu zodpovednosti sprostredkovateľa pri nedodržaní podmienky dohody,“ tvrdí M. Brunclík, ktorý odporúča osobnú návštevu agentúry.

„Ak sprostredkovateľ nie je jednoznačne identifikovateľný a nie je zrejmé, komu sa platí sprostredkovné, pôsobí to nedôveryhodne. Aj keď žiada platby za služby, o ktoré klient nemá záujem, alebo sa odvoláva na ďalšie kontaktné osoby,“ myslí si M. Brunclík.

Znaky serióznosti

Seriózna agentúra zvyčajne donekonečna nevysvetľuje, že ponúka nebeský zážitok, snaží sa čo najlepšie pripraviť na realitu a okrem výhod spomenie vopred aj problémy, ktoré môžu nastať. Podľa majiteľa Student agency Radima Jančuru serióznu agentúru možno spoznať aj podľa toho, akú ponúka alternatívu v prípade neštandardných udalostí. „Kvalitná zmluva by mala obsahovať i to, čo potom, ak klient prácu stratí, čo nie je neobvyklé,“ odporúča.

Neserióznosti sa netreba obávať od veľkých a známych agentúr. Keďže pod pôvodným názvom neprežije žiadna agentúra, pokiaľ nemá spokojných klientov, zárukou serióznosti je dĺžka jej pôsobenia na trhu.

Pri referenciách na menšie agentúry veľmi pomôže webová stránka Londyn.sk, kde uvádza skúsenosti z Veľkej Británie široká slovenská komunita. Referencie hľadajú aj ľudia, ktorým neznáma agentúra ponúkla prácu. Odpovede o skúsenostiach s viacerými konkrétnymi agentúrami nie sú často veľmi povzbudzujúce.

Naivné predstavy

Špekulanti predstavujú dve skupiny. Jedni chcú len dostať peniaze a už sa neukážu. Ďalší sa síce na klienta „nevykašlú“, ale začnú ho využívať namieste.

Nespokojnosť a sťažnosti môžu mať však iné príčiny. Š. Elková sprostredkovala prácu mladíkovi a jeho mama sa zakrátko sťažovala, že pýta peniaze, hoci zarába. Neskôr prišiel dokonca aj podnet z ÚPSVaR.

Pracovné agentúry treba zdravo podozrievať

Šarlota Elková: Bez ružových okuliarov by bolo menej sklamaní. Keď poviete realitu, ste „zlý“.

„Kontaktný partner mi však oznámil, že mladý muž, inak milý nekonfliktný typ, si prvý deň kúpil marihuanu, tri práce odmietol a mama mu pravidelne posiela peniaze. To sme oznámili na ÚPSVaR a podnet bol vyriešený,“ spomína si.

Upozorňuje, že mnohí mladí odchádzajú s naivnými predstavami. „Ak by prácu v zahraničí brali ako cennú skúsenosť a išli bez ružových okuliarov, neboli by sklamaní. Ale oni idú zarábať na domy a autá a od agentúry chcú iba počuť, aké je to krásne, ružové a kvetinkové. Keď im to poviete reálne, myslia si, že ste zlý. Tvrdia, že inde ponúkajú lepšie a ja môžem iba odpovedať, aby šli za ponukou,“ hovorí o svojich skúsenostiach Š. Elková. „Najväčšou cenou zo zahraničia je skúsenosť. Mám úspešné deti, dcéra má tri vysoké školy, ale nebola by tam, kde je, keby v osemnástich nezačínala ako aupairka.“

Kde číha podvod

„V minulosti záujemcovia o prácu mali prísť na isté miesto k autobusu, ktorý ich mal odviezť za prácou do zahraničia. Ale autobus neprišiel a číslo na kontaktnú osobu už nefungovalo,“ vie o tom svoje P. Adamec. Dopadli však oveľa lepšie ako tí, ktorých do zahraničia odviezli, nemali však prácu ani ubytovanie.

„Mnohí museli telefonovať príbuzným, aby poslali peniaze na cestu domov. Veľa ich príde aj o ďalšie peniaze za cestovné, ubytovanie, zriadenie účtu v banke a iné poplatky, ktoré si vymyslia falošní sprostredkovatelia práce.“

Polícia v ostatnom čase zaznamenáva najmä takéto prípady. „Stále ich držali v napätí a sľuboch, že na druhý deň práca bude. Často tam naši občania zotrvali dlhšie, kým konečne pochopili, že ide o podvod. Prišli aj o päťdesiattisíc korún.“

Domáce agentúry spolupracujú s agentúrou v zahraničí, ktorá komunikuje so zamestnávateľom. Práve tento partner môže byť kameňom úrazu neskúsených slovenských agentúr, ktoré nemusia mať zlé úmysly, no dostanú sa do problémov. Treba si preto overiť nielen domácu, ale aj partnerskú agentúru. Veľké stavajú na serióznych partneroch.

„Partnerov máme z dlhoročných skúseností. Neposkytujeme klientom ich overenie, garantujeme ich my. Ak sú problémy, riešime ich tiež my,“ tvrdí Ivana Kašická, riaditeľka Student agency na Slovensku.

Dobrý partner je dôležitý aj podľa Š. Elkovej, ktorá v tomto biznise pláva už štrnásť rokov. „Za ten čas ľahko rozoznám dobrého partnera z dôslednej komunikácie. Kladiem veľa otázok a žiadam množstvo potrebných vecí. Zahraniční partneri chodia za mnou často aj osobne.“

Hrozba pre dievčatá

Zvláštnu pozornosť treba venovať pri ponukách práce hostesiek, modeliek či spoločníčok. Môže byť za nimi väčšia hrozba ako pri zbere jahôd či práci čašníka. Dievča vidí šancu na pekný zárobok, prácu relatívne v pohode bez klasickej „makačky“ a sníva, že práve „jej“ sa otvoria dvere veľkých modelingových mól.

„Hrozí, že ich proti vôli zneužijú na prostitúciu,“ upozorňuje P. Adamec. „Hneď po príchode na miesto určenia im vezmú pas či iný doklad totožnosti a sťažia tak návrat späť na Slovensko.“ Netreba však za všetkým vidieť hrozbu. Stačí dôverovať len dôveryhodnému a pri ponukách pre „atraktívne dievčatá“ neveriť strohým novinovým inzerátom. Zväčša ide totiž o veľmi dobré a slušné práce, hoci na prvý pohľad môžu pre našinca vyzerať bizarne.

Práca spoločníčky napríklad znamená, že bude večer sprevádzať klientov po meste či v reštaurácii, prípadne dolievať víno. Bohatí páni majú radi spoločnosť pekných mladých dám, väčšinou však vedia, kde sú hranice. „Stal sa prípad, že jeden Japonec začal dievča ochytávať. Začala kričať a on kľakol na kolená a žiadal o odpustenie,“ tvrdí očitý svedok.

Istota hostesky

ILucia Hušeková, headbookerka z Elite Bratislava, radí, aby si mladé dievčatá agentúru overili a informovali sa na výsledky. Ak idú do zahraničia, mali by už doma pracovať na angličtine a byť obozretné. „Ako súčasť celosvetovej siete Elite máme pre naše dievčatá v zahraničí zaručenú bezpečnosť. Majú šoféra a sprievod, lebo viaceré ešte nevedia po anglicky. Kontroluje ich domáca agentúra, denne im voláme. Máme pre ne zmluvy s právnikmi, ktorí poznajú legislatívu konkrétnych krajín.“

S tým, že sprostredkovať prácu pre hostesky v zahraničí je nebezpečnejšie ako pri iných prácach, súhlasí aj Jozef Majzlan, riaditeľ hostessingovej agentúry Esperanza. Preto sa radšej zameriava na domáci trh.

„Mali sme zahraničné ponuky, ale klienti boli ťažko overiteľní. Nemáme istotu špeciálne v Japonsku. Poznám však aj dievčatá, ktoré mali dobré skúsenosti.

V Nemecku ide o nalievanie vína pre zákazníkov baru a plat je od toho, koľko vína sa vypije. V Japonsku a Taliansku majú vytvoriť atmosféru hosťom, ktorí si ich zaplatia. Nie sú to však erotické služby, ale stretávanie v spoločných priestoroch.“

Poplatky pri podpise

Podľa nového zákona agentúry nemôžu vyberať poplatky predtým, než klient nastúpi do zamestnania. Používajú však spôsoby, ako si nechať za sprostredkovanie zaplatiť aj v medziach zákona. Inak by neprežili. „Keby už boli vonku, neuvideli by sme ani korunu. Ak by sme nevyberali pri podpise zmluvy, agentúru zavriem,“ tvrdí Š. Elková. Potvrdzuje to i R. Jančura: „Kým sa nebudeme venovať IT špecialistom s dokonalou angličtinou, sprostredkovateľský biznis zadarmo fungovať nebude.“

Agentúry preto vytvárajú „balíčky“, v ktorých nie je len vyhľadanie zamestnania, ale aj rôzne iné služby, napríklad podnájom či jazykové kurzy. Alebo v programoch Work and Travel aj cestovanie. Nepredávajú už teda prácu, ale program.

Podľa M. Brunclíka zákazník môže po obojstrannej dohode platiť za rôzne služby nad rámec sprostredkovania práce. Napríklad takzvané registračné poplatky, poradenské služby, manipulačné poplatky a podobne. Poplatky za sprostredkovanie práce sa de facto skrývajú práve tam.

Masový servis

Ústredie práce vlani zaznamenal vyše 17-tisíc sprostredkovaní práce v zahraničí prostredníctvom 678 registrovaných agentúr. Sťažností bolo len sedemnásť. V ústredí predpokladajú, že obrovská väčšina je spokojná. „Je to ako s pokazeným mäsom, všetci sa naň posťažujú, ale od spokojných klientov spätnú väzbu nedostaneme,“ tvrdí D. Lehocká.

Od roku 2005 však devätnásť agentúr po opodstatnených sťažnostiach o licenciu prišlo. Ich častým nedostatkom bola absencia povinných údajov v dohode o sprostredkovaní zamestnania. Znížiť riziko nespokojnosti by sa dalo zabezpečiť dôkladným preštudovaním a porozumením náležitostí v dohode. Ľudia často podpisujú i zjavne nevýhodné zmluvy, alebo bez konkretizovaných práv a povinností.

„Mali by si prečítať ponuku na webe a dôsledne dávať otázky. Oni však prídu za mnou, aby som im povedala viac. Viem, že na mojej stránke je všetko. Oni to však nečítali,“ dodáva Š. Elková.

    Praktické rady

    AKO SA NEPOPÁLIŤ

  • Overte si platnosť licencie agentúry
  • Hľadajte jej referencie
  • Informujte sa o svojich právach
  • Overte si, či zmluva obsahuje všetky náležitosti
  • Pred vycestovaním si zistite kontakty na ambasádu i na dôveryhodné osoby v mieste či v okolí, kde budete bývať. Tie môžu pri problémoch pomôcť


  • ČO MUSÍ BYŤ V ZMLUVE

  • Názov, adresa, identifikačné číslo zahraničného zamestnávateľa a druh jeho ekonomickej činnosti
  • Dĺžka zamestnania
  • Druh práce, mzda a ďalšie pracovné podmienky
  • Spôsob a podmienky zdravotného a sociálneho poistenia
  • Rozsah zodpovednosti sprostredkovateľa za nedodržanie podmienok dohody Výšku úhrady za sprostredkovanie


  • ĎALŠIE BODY SERIÓZNEJ ZMLUVY

  • Storno poplatky, ktoré musíte zaplatiť, ak prácu napokon odmietnete, respektíve podmienky, za akých sa odstupuje od zmluvy
  • Zodpovednosť sprostredkovateľa, ak nesplní podmienky
  • Nonstop kontakt na niekoho, kto pomôže v prípade problémov

Foto - Maňo Štrauch