V roku 1999 sme požičali nášmu známemu peniaze, ktoré použil na podnikanie ako fyzická osoba. Podpísali sme zmluvu o pôžičke, v ktorej sme sa dohodli na termínoch a výške splátok. Dlh mal byť splatený do konca marca minulého roku. Všetky splátky okrem poslednej sme v poriadku dostali. Dlžníka sme opakovane žiadali o zaplatenie poslednej splátky. Pretože má finančné problémy, požiadal nás, aby sme súhlasili s predĺžením lehoty splatnosti o rok. S navrhnutou lehotou nesúhlasíme, máme obavy, že ani túto lehotu dlžník nedodrží a príde k premlčaniu dlhu. Ako máme postupovať, aby sme sa vyhli súdnemu sporu?
V zmluve o pôžičke uzavretej podľa Občianskeho zákonníka ste sa s dlžníkom dohodli, že vám požičané peniaze vráti postupne vo forme presne určených splátok. Keďže ste doteraz prijali všetky okrem poslednej, na posúdenie plynutia premlčacej doby je rozhodujúce ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka.
Z neho vyplýva, že ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa, ktorý je v zmluve o pôžičke dohodnutý ako deň splatenia poslednej splátky. Teda nie odo dňa uzavretia zmluvy, ako nesprávne predpokladáte.
Na vzniknutú situáciu, keď zmluva o pôžičke a s ňou aj termín poslednej splátky zostali nezmenené, ste neodkladne reagovali. Ak by ste predsa len boli ochotní predĺžiť dlžníkovi lehotu na vrátenie poslednej dohodnutej splátky, odporúčame uskutočniť spoločné stretnutie a na ňom sa dohodnúť na zmene zmluvy o pôžičke. Výsledkom stretnutia by malo byť podpísanie písomného dodatku k zmluve, v ktorom sa zmení jej ustanovenie o termíne úhrady poslednej splátky.
Je len vecou vašej vzájomnej dohody, či výšku poslednej splátky ponecháte a zmeníte iba deň jej splatnosti alebo či túto jednu splátku rozložíte na niekoľko ďalších a určíte pre každú z nich odlišnú výšku sumy a deň splatnosti, prípadne či sa dohodnete na inom postupe. Počas stretnutia môžete od dlžníka žiadať, aby svoj záväzok uhradiť dosiaľ nesplatenú časť požičanej sumy písomne uznal čo do dôvodu a výšky v súlade s ustanovením § 558 Občianskeho zákonníka. V prípade uznania dlhu platí potom desaťročná premlčacia doba.
