V praxi robia platitelia DPH niektoré často sa opakujúce chyby. Platiteľ dane v období do 1. januára 2000 nevysporiadal daň zo zdaniteľných plnení uskutočnených formou núteného predaja. V období do 1. januára minulého roka si platiteľ uplatňoval nárok na odpočet z vecí nadobudnutých pri nútenom predaji napriek tomu, že nesplnil podmienky vymedzené § 20 zákona o DPH. Ďalšou chybou je, ak platiteľ, ktorého veci právnická alebo fyzická osoba predala formou núteného predaja po 1. januári 2000, neuvedie toto plnenie v daňovom priznaní a neupraví svoj výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu za príslušné zdaňovacie obdobie.

Jedným z donucovacích prostriedkov, ktoré slúžia na zabezpečenie splnenia záväzkov, je nútený predaj vecí na dražbe, prípadne iným spôsobom. Postup pri realizácii núteného predaja upravuje zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov, Obchodný zákonník č. 513/1991 Zb. v znení zmien a doplnkov (§ 299), Občiansky súdny poriadok č. 99/1963 Zb. v platnom znení a napokon zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (§ 73 až § 93). Treba sa pozrieť, ako sa tieto situácie majú v praxi správne riešiť. Namieste je najskôr rozobrať stav do 31. decembra 1999 a potom stav po tomto dátume.

Stav do 31. decembra 1999

Napriek tomu, že sa táto oblasť uplatňovania zákona o DPH v období do 31. decembra 1999 samostatne neriešila, podľa zákona aj takáto forma predaja vecí platiteľa podliehala dani. Do tohto obdobia boli v zákone iba dve ustanovenia týkajúce sa predaja veci platiteľa na dražbe. Podľa § 7 ods. 9 platiteľ postupoval pri stanovení základu dane v prípade predaja vecí na dražbe podľa zákona o DPH a podľa § 11 ods. 4 vypočítal daň. V tomto období zákon adresne neurčoval, kto, akým spôsobom a z čoho má vysporiadať daň z pridanej hodnoty v prípadoch, keď dochádza k nútenému predaju vecí platiteľa.

Napriek tomu, že zákon do 1. januára 2000 nemal osobitné riešenie pre formu núteného predaja, platiteľ, ktorého veci sa týmto spôsobom predajú, bol povinný vysporiadať DPH. To, že k zdaniteľnému plneniu neprišlo na základe rozhodnutia platiteľa, nemalo vplyv na splnenie tejto povinnosti. Dôležitým hľadiskom v prípade núteného predaja bolo pre platiteľa určenie, či v danom prípade ide o zdaniteľné plnenie, ktoré podlieha dani na výstupe, zdaniteľné plnenie, ktoré je oslobodené od dane, prípadne či ide o plnenie, ktoré sa podľa tohto zákona nepovažuje za zdaniteľné plnenie alebo napokon o plnenie, pri ktorom platiteľ nemá povinnosť odviesť daň.

Ak išlo o klasický predaj vecí podliehajúci dani, vydražená cena sa podľa § 7 ods. 9 zákona o DPH považovala za cenu s daňou. Pri výpočte dane platiteľ aplikoval § 11 ods. 4 a daň vypočítal ako podiel, v ktorého čitateli bola vydražená cena vynásobená príslušnou výškou sadzby dane a v menovateli súčet čísla sto a príslušnej výšky sadzby dane. Rovnako sa na tohto platiteľa vzťahovala aj povinnosť vyhotoviť daňový doklad podľa § 15 a následne uviesť uskutočnené zdaniteľné plnenie v daňovom priznaní a vysporiadať daň voči štátnemu rozpočtu.

Nesprávne v tomto období postupovali aj platitelia, ktorí touto formou veci od platiteľa dane obstarali. Pretože zákon osobitne neriešil, kto má odviesť daň, vyhotoviť daňový doklad, prípadne komu má byť daň zaplatená, platiteľ pri takejto forme nadobudnutia vecí platiteľa nemal nárok na odpočet, pretože nesplnil podmienky podľa § 20 zákona o DPH. Vo väčšine prípadov platiteľ, ktorého veci sa formou núteného predaja predali, daňový doklad podľa § 15, ktorý by pre kupujúceho zakladal nárok na odpočet dane, nevystavil. V praxi sa potom stávali prípady, keď daňový doklad vystavil exekútor, ktorý nútený predaj formou dražby realizoval. Taký doklad však nebol podľa zákona o dani z pridanej hodnoty daňovým dokladom, pretože ho nevystavil platiteľ dane, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie.

Platiteľ, ktorý touto formou veci obstaral, nemal nárok na odpočet, pretože svoj nárok nevedel doložiť daňovým dokladom podľa § 20 ods. 2 písm. d zákona o DPH. Za predpokladu, že platiteľ, ktorého veci sa dražili, predsa len vyhotovil daňový doklad, nesplnil platiteľ - kupujúci podmienku zaplatenia dane platiteľovi, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie. V týchto prípadoch bola daň zaplatená exekútorovi. V praxi to znamenalo, že podľa zákona v znení platnom do 31. decembra 1999 pri veciach nadobudnutých formou núteného predaja, napríklad na dražbe, neexistovala reálna možnosť uplatnenia nároku na odpočet dane.

Stav od 1. januára 2000

Zákon č. 342/1999 Z.z. priniesol do zákona o DPH nové ustanovenie § 46a, ktoré upravuje postup pri nútenom predaji vecí platiteľa. Pokiaľ ide o povinnosti osôb, ktoré predávajú majetok platiteľa, treba si uvedomiť, že tieto povinnosti sa vzťahujú na právnickú alebo fyzickú osobu, ktorá nútený predaj realizuje, bez ohľadu na to, či je alebo nie je platiteľom dane. Rozhodujúca je skutočnosť, že sa predávajú veci platiteľa DPH.

Fyzická alebo právnická osoba, ktorá nútený predaj vecí platiteľa realizuje, je povinná do 15 dní od konca kalendárneho mesiaca, v ktorom vec predala, oznámiť túto skutočnosť miestne príslušnému správcovi dane platiteľa, ktorého vec sa týmto spôsobom predala. Ďalej musí v tejto lehote zaplatiť DPH a napokon je povinná vyhotoviť daňový doklad, ktorý musí mať všetky náležitosti podľa § 15 zákona o DPH doplnené o obchodné meno a sídlo fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá vykonáva nútený predaj a právny dôvod núteného predaja. Kópiu vyhotoveného dokladu je táto osoba povinná odovzdať platiteľovi, ktorého vec sa dražila.

Platiteľ, ktorého vec sa formou núteného predaja predala, je povinný uviesť toto zdaniteľné plnenie do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo a vlastnú daňovú povinnosť alebo nadmerný odpočet upraviť o sumu dane, ktorú bola povinná odviesť osoba, ktorá vec predala. Platiteľ DPH, teda osoba, ktorá v rámci núteného predaja veci kúpi, má potom nárok na odpočet dane.

Vybraté zo súboru SEPI - Praktik (Systém ekonomických a právnych informácií) Register daňových a účtovných chýb a omylov. Príspevok bol upravený redakciou TRENDU. Súbor si možno objednať na adrese: SEPI, s.r.o., Národná 18, 010 01 Žilina, tel. 041/7053 444, fax 041/7053 426.