120229>

Nosí sa čierna

Zabudnite na zlato a platinu. Kto chce byť „in“, siaha po čiernej. Reč nie je o komoditách či módnych trendoch. Ide o karty.

Americkí boháči považujú za creme de la creme medzi kreditnými kartami Centurion od kartovej spoločnosti American Express. Na druhej priečke rebríčka prestíže boduje rovnaká spoločnosť, tentoraz s jej platinovou kartou. Trojkou je karta MasterCard World Elite.

Toľko júnová správa amerického Inštitútu luxusu, ktorý sa pýtal piatich stoviek spotrebiteľov disponujúcich bohatstvom minimálne päť miliónov dolárov a ročným príjmom presahujúcim 200-tisíc dolárov. „Priemerný“ respondent mal na účte 14,4 milióna dolárov a ročne zarábal 775-tisíc dolárov.

Áno, luxus má v Amerike nielen početnú základňu, ale aj mapujúcu inštitúciu. Tá vyskúmala, že zámožní ľudia oceňujú na kartách predovšetkým spoľahlivosť, bezchybné služby, nadpriemerné benefity a prestíž.

Len pre pozvaných

Centurion, známy aj ako black card, je v USA populárny až tak, že sa stal synonymom bohatstva a stredobodom mnohých legendárnych historiek. Dostal sa do filmov, televíznych seriálov i hudobných textov.

Jednoducho, kto má čiernu kartu, je za vodou. Mimochodom, od ostatných „bežných“ kariet sa odlišuje i materiálom, z ktorého je vyhotovený. Plast nahradili titánom.

Aj o tom, ako sa k takejto karte dá dostať, kolujú legendy. V skutočnosti je určená len pre klientov, ktorých si kartová spoločnosť vyberie. A vyberá si ich, keď vidí, že ročné nákupy klientov prefinancované cez nižšiu verziu (aj keď hovoriť o platinovej karte ako „nižšej“ je trúfalé) sa pohybujú v šesťciferných číslach. V dolárovom vyjadrení.

Server cnnmoney.com napísal, že za pozývacie minimum ročných nákupov sa považuje 250- -tisíc dolárov. Pri tých potom vyzerá ročný poplatok za kartu vydanú v USA tvoriaci stotinu tejto sumy zanedbateľne. Ak je pozvaný boháč z inej krajiny, má šancu na menšie ročné výdavky. V Nemecku vydávané karty stoja ročne tisícku eur.

Koľko je na svete držiteľov takejto stelesnenej kartovej prestíže? To spoločnosť American Express, prirodzene, nezverejňuje. Podľa odhadov v správe cnnmoney.com je to približne 17-tisíc ľudí.

Nejde len o prestíž. Poplatky za kartu sú vyvážené mimoriadnymi službami. Od už bežných zvýhodnení pri leteckej doprave, špeciálnom prístupe vo vybraných špičkových hoteloch až po osobného privátneho bankára.

Existujú teda limity, ktoré by obmedzovali výdavky držiteľov takejto karty? Áno a nie. Údajne nie sú fixne stanovené, ale ten, kto v predchádzajúcom roku minul prostredníctvom karty spomínaných štvrť milióna dolárov, bude mať iné hranice ako ten, kto si dovolil utratiť desaťnásobok.

Slovenské reálie

Aj pre slovenských kartových používateľov by mohla byť v niečom poučná spomínaná správa z Inštitútu luxusu. Mali by si všimnúť to, čo na nadštandardných kartách oceňujú majetní Američania. A tí popri prestíži vyzdvihujú predovšetkým služby a benefity pribalené ku kartám. Lebo práve to robí tieto karty výnimočné, nie ich zafarbenie.

V ponuke slovenských bánk tak treba filtrovať, keď sa hovorí o prestíži a osobitosti napríklad v súvislosti so zlatými verziami plastov rôznych kartových spoločností. A všímať si predovšetkým to, čím môže karta pomôcť. Z tunajších bánk je jednotkou v kartovom biznise Tatra banka, hlavne pri pohľade na štatistiky vydaných kreditných kariet.

V tomto roku priniesla na trh novinku v podobe platinovej verzie Visa – tiež v čiernom vyhotovení. Ako inak, ponúka „jedinečnosť a nadštandardné služby”. V segmente klasických kreditiek vystupuje z priemeru vysokým úverovým limitom (od 400-tisíc korún až do vyše milióna) a netradične i úrokovou sadzbou. Jej menej ako desať percent je v slovenských podmienkach výnimka. Ostatné banky sa dostali zatiaľ po zlaté kreditné karty.

Charge možnosti

Viaceré banky ponúkajú tiež sprostredkovanie charge kariet od American Express či Diners Clubu. V prípade tohto typu splatí zákazník vyčerpanú sumu v celom objeme naraz v stanovenom termíne. Vtedy neplatí ani úrok za použité prostriedky.

Obe spoločnosti mu k tomu za ročné poplatky, ktoré však bývajú vyššie než v prípade klasických kreditných kariet, ponúkajú tiež cestovné poistenie či ďalšie extra služby. Diners Club napríklad prístup do letiskových salónikov na vybraných letiskách. Amex má svoj program Membership Rewards, kde držiteľ karty zbiera body za jej používanie a vymeniť ich môže za rôzne produkty či služby.

Ak sa záujemca o tieto karty rozhodne požiadať o jednu z charge kariet priamo v nie­ktorej zo spolupracujúcich slovenských bánk, stále musí počítať so založením bežného účtu v banke (čo pri kreditkách neplatí) a s vinkuláciou prostriedkov.

Napríklad pri charge karte American Express Gold banky vyžadujú, aby klient vinkuloval na termínovanom vkladovom účte 10-tisíc dolárov či eur (alebo ekvivalent v inej mene). V prípade platinovej karty Amex musí na účte zaparkovať až 35-tisíc dolárov či eur.

Pri karte Diners Club sa vyžaduje vinkulácia sumy vo výške 150 percent schváleného mesačného úverového rámca. A vedenie bežného účtu v banke so zadefinovaným inkasom. Povinnosť vinkulovať prostriedky odpadá, ak o kartu klient požiada – a uspeje – priamo vo vydavateľskej spoločnosti.

Spomínaný Centurion card od American Express má v ponuke VÚB banka za rovnú tisícku dolárov ročne. V cenníku Tatra banky je v kolónke Centurion suma 2 800 dolárov. Šéfka kartového odboru VÚB Eva Muroňová hovorí, že jedným z kritérií na pozvanie do elitného klubu je mať na účte v banke za uplynulých minimálne šesť mesiacov priemerný zostatok 5 miliónov korún.

VÚB zatiaľ vydanie takejto karty nesprostredkovala. Koho nepozvú a musí sa uspokojiť so zlatom či platinou, stačí mu ročne 300, respektíve 550 dolárov.

Nosí sa čierna