V mladosti chcel byť spisovateľ. Všetko je nakoniec inak. Asi nikto z jeho súčasných podriadených by ho neoznačil za zasneného literárneho tvorcu. Generálny riaditeľ VÚB banky má povesť manažéra, ktorý vládne tvrdou rukou. Ako sám hovorí, rozhodujúca je pre neho efektivita, výsledky.
O súčasnom pôsobisku vyhlasuje, že nikdy doteraz nepracoval toľko a s takým nasadením. „VÚB banka pre mňa osobne znamená, povedané trochu romanticky, prvú loď, na ktorej som kapitánom. V porovnaní s tým boli predchádzajúce miesta len bárky,“ myslí si. Ako šéf najviac na svojich „námorníkov“ kričí vtedy, keď zavládne pocit, že je všetko v najlepšom poriadku. „V časoch uspokojenia, keď tempo poľavilo a ľudia sa namiesto natierania trupu lode opaľujú, vtedy treba zakročiť. V období krízy je naopak dobré zachovávať pokoj,“ glosuje svoje manažérske metódy.
Zámorská časť
Jeho profesionálnu kariéru pravdepodobne najviac ovplyvnilo rozhodnutie, ktoré urobil štyri dni po maturite. „Vtedy som mal cieľ stať sa spisovateľom. No na škole mi nedali vhodný kádrový posudok. Preto som sa rozhodol opustiť vtedajšie Československo,“ hovorí. Pri uvažovaní o tom, čo robiť ďalej v zámorí, kam sa dostal, prišlo na rad racionálne rozhodnutie.
Jediné, čím ho socialistické školstvo dobre vybavilo, boli počty. Tak sa v zahraničí dal na účtovníctvo, dane a financie. Jeho mentor vtedy hovoril, že keď bude mať certifikáciu ako daňový poradca, je úplne jedno, či je ekonomika v raste alebo v recesii.
Prvý veľký džob získal prostredníctvom svojho profesora na Newyorskej univerzite. Začal pracovať v banke. „Veľmi sa mi do toho nechcelo. No nakoniec sa ukázalo, že to bola najväčšia práca, ktorú som kedy mal – z hľadiska pocitu akéhosi rešpektu. To bola ohromná výzva,“ opisuje svoje profesionálne začiatky.
Späť na kontinent
To, že sa nakoniec v polovici 90. rokov minulého storočia vrátil do Európy, bolo dôsledkom kombinácie profesionálnej šance a osobných dôvodov.
Keď sa po postgraduáli na Kolumbijskej univerzite dostal k možnosti uchádzať sa o prácu v banke alebo v poradenskej spoločnosti, skúsil druhú možnosť, hoci s poradcami v predchádzajúcich zamestnaniach neprišiel do styku. A podarilo sa mu získať miesto vo firme McKinsey & Company.
O niekoľko týždňov mu zavolali dvaja partneri tejto spoločnosti. Zakladali stredoeurópsku pobočku s hlavným stanom v Prahe. Vtedy ľudia z McKinsey robili poradcov napríklad aj pre VSŽ, až kým ich neovládol Alexander Rezeš. Ponuku prijal: „Mal som pocit, že to bude pre mňa zaujímavá zmena.“
- NEPREHLIADNITE:
- 56395>Všetko o projekte Manažér roka 2005, systém hlasovania a profily všetkých 10 nominovaných
Skutočnú manažérsku kariéru tak začal až na domácom kontinente. Jej smerovanie a štýl riadenia sú však jednoznačne poznačené štúdiom v zahraničí. V zámorí robil skôr na odborných, nie manažérskych pozíciách. Venoval sa modelovaniu, treasury, risk manažmentu. „Aj vtedy som mal štyroch-piatich ľudí v tíme, ktorých som manažoval, ale bol to veľmi odlišný typ práce v porovnaní s tým súčasným,“ spomína T. Spurny na obdobie, keď – ako sám hovorí – menej vytváral a viac sa snažil koordinovať ľudí okolo seba.
Amerika verzus Európa
Jeho ďalšie pôsobenie sa neobmedzilo iba na Českú republiku, postupne prešiel miestami v Moskve, v Budapešti a vo Varšave. V Česku žil v tom období relatívne málo. Aj preto hovorí, že ho takmer nikto nepovažoval za amerického manažéra hovoriaceho po česky. „Nerozmýšľal som o sebe, či som americký alebo český. Keby som sa mal takto klasifikovať, asi by som povedal, že som česko-slovenský so skúsenosťami odinakiaľ,“ hovorí.
Za amerického manažéra ho však považovali ľudia z francúzskej banky Société Générale, ktorá sprivatizovala českú Komerčnú banku. V nej T. Spurny pôsobil ako člen predstavenstva zodpovedný za oblasť financií a riadenia rizík. V predstavenstve zostal aj po príchode nového vlastníka. Ako hovorí, francúzska manažérska kultúra je predsa len odlišná od toho, čo učia v zámorí. Odlišný je pohľad na hodnoty, na spôsob riadenia ľudí a „z toho vyplývali aj občasné nedorozumenia medzi nami“.
Efektivita má prednosť pred čímkoľvek iným. Tak T. Spurny charakterizuje americký spôsob riadenia, ktorý mu je blízky. A ďalší faktor, ktorý považuje za významný, je tímová práca. „Hlavná mantra či svätý grál úspechu je to, akú hodnotu vytvoríte pre akcionárov. A zohľadňujete málo ostatných faktorov, čo v Európe nebýva pravidlom,“ vysvetľuje.
Napriek jeho náklonnosti k zaoceánskemu manažmentu zostáva však pracovať na starom kontinente. Najviac by totiž ľutoval, keby žil v profesijnom či spoločenskom systéme, ktorému chýba zmena. „Možno aj preto som zostal v strednej Európe a nevrátil sa do USA. Tá zmena je tu fundamentálna a veľmi rýchla,“ vysvetľuje.
- Tomas Spurny (40) sa narodil v Prahe. Po maturite emigroval do USA, kde v rokoch 1986 až 1991 študoval na Stern School of Business, ktorá je súčasťou New York University. Titul MBA v odbore financie získal v roku 1994 na Columbia University v New Yorku. V zámorí začal pracovať v poradenskej spoločnosti McKinsey & Company, pre ktorú potom pôsobil aj v Európe. Neskôr šéfoval nebankovému vydavateľovi platobných kariet CCS Česká spoločnosť pre platobné karty. Od mája 2000 pôsobil v českej Komerčnej banke. O dva roky neskôr sa stal predsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom Všeobecnej úverovej banky.
Výrazné rozdiely vidí nielen pri posudzovaní amerického a kontinentálneho štýlu riadenia, ale aj v tom, ako sa manažéri zmenili za desať rokov, počas ktorých tu pôsobí. Keď prišiel do Európy, riešili sa hlavne štrukturálno-operačné záležitosti. Ako nastaviť procesy, aby firma fungovala. V posledných rokoch je už riadenie oveľa sofistikovanejšie. Trh je omnoho vyvinutejší a šéfovia riešia strategické otázky, kam spoločnosť doviesť nielen za jeden či tri roky, ale v horizonte piatich či siedmich rokov.
Radosť zo zmien
Súčasťou jeho práce v Komerčnej banke i vo VÚB bola reštrukturalizácia týchto lokálnych kolosov. A T. Spurny sa vníma ako typ človeka, ktorý veľmi rád prináša zmenu. Nevyhnutnou súčasťou výbavy, aby ju bolo možné dosiahnuť, je podľa neho mať diagnostické schopnosti a kreativitu zmeniť to, čo vyplýva z diagnózy. Druhou podstatnou časťou sú ľudia – mať okolo seba tím, ktorý je schopný veci pochopiť, zlepšiť, implementovať, dotiahnuť do konca. A tretia vec – mať podporu akcionárov, ktorí poskytnú čas a zdroje potrebné na presadenie zmien.
Ako by reagoval na ponuku viesť „štandardnú“ banku napríklad v západnej Európe, ktorá nepotrebuje prejsť zásadnou reštrukturalizáciou? „Pristupoval by som k tomu rovnako. Nič iné neviem, len sa snažiť o tú zmenu,“ odpovedá. Manažérska práca je podľa neho z osemdesiatich percent snahou o zmenu toho, čo vám niekto zveril. Aby to bolo efektívnejšie, lepšie, s nižšími nákladmi a viac uspokojovalo potreby klientov.
Malé sklamania
Aké sklamania zažíva šéf VÚB banky? Na otázku odpovedá stručne. Je sklamaný hlavne z malých každodenných vecí. „Nie som nikdy spokojný. Lebo keď sa dostanete do takého štádia, je čas ísť robiť niečo iné.“ Rýchlo však prechádza na oblasti, s ktorými je spokojný. Mieru zmeny, ktorá sa podarila presadiť vrcholovému manažmentu, hodnotí ako uspokojivú. Je hrdý na to, ako postavili robustný penzijný fond, akvirovali skupinu Triangel. Lebo to sú základy na ďalší rast banky. A je pyšný na inovácie, ktoré v banke urobili. „Tri roky nie sú veľa a konkurenčnú rovnicu na trhu sme v mnohých oblastiach zmenili vo svoj prospech. A občas by sme za to mohli dostať trochu viac kreditu, než dostávame,“ poznamenáva.
Niekedy preto premýšľa, či existujú iné, menej stresujúce kariéry. No vzápätí dodáva, že nič neľutuje. „Geneticky asi nemám v sebe zakódované, že by som veľa rozmýšľal o minulých rozhodnutiach. Skôr urobím rozhodnutie, a ak vidím, že to bolo zlé, nemám problém sa k tomu vrátiť a korigovať ho,“ opäť sa vracia k dôležitosti zmien v jeho živote.
Welch, Stalin
Najväčším manažérskym vzorom T. Spurneho je legendárny Jack Welch [šéf spoločnosti General Electric – GE]. Mal možnosť stretnúť ho ešte na univerzite, kde mal J. Welch prednášku. Bol to prvý človek, ktorého veľmi obdivoval, lebo otvorene hovoril napríklad o korupcii pri prideľovaní kontraktov a o tom, prečo GE nie je úspešný na niektorých trhoch.
Inšpiráciu však čerpá nielen zo západu, ale aj opačnej svetovej strany. Ako „ohromný konzument“ historickej literatúry a životopisov odporúča aj iným manažérom veľmi poučnú knihu o Stalinovi Na dvore červeného cára. Vzápätí však s úsmevom zdôrazňuje, že Stalin jeho vzor nie je.
A čo spisovateľský sen z mladosti? Raz by predsa len chcel napísať knihu. O tom, ako fungujú veľké organizácie. „Pravda, nebude to vážna kniha. Bude to zábavné čítanie,“ naznačuje.
Foto - Miro Nôta
