Takmer každý, kto je majiteľom e-mailovej schránky, sa s tým už stretol – lukratívna obchodná ponuku z Nigérie alebo inej západoafrickej krajiny. Možno písala vdova po bývalom prezidentovi alebo člen vplyvnej rodiny, prenasledovanej súčasným diktátorom, ktorá musela emigrovať do Európy (najčastejšie do Amsterdamu).
Ilegálne pritom previezla majetok v hodnote niekoľko desiatok či stoviek miliónov dolárov. Teraz potrebuje občana európskeho štátu, aby použil svoje meno na založenie účtu, na ktorý by sa peniaze mohli uložiť, a rodina by mohla spokojne začať podnikať v slobodnej krajine. Za túto službu ponúka 10, 20 či dokonca 30 percent z celkovej sumy.
Variantov na tento mail existuje niekoľko stoviek, môže ísť aj o oznámenie o výhre v lotérii alebo o seriózne pôsobiacu ponuku od banky či finančnej inštitúcie. Kto na takýto e-mail odpovie, pravdepodobne sadol na lep niektorej z organizovaných podvodníckych skupín z Afriky. Tie sa v minulosti kontaktovali so svojimi obeťami prostredníctvom klasickej pošty alebo telefonicky.
Internet im umožnil rozbehnúť svoju činnosť s nižšími nákladmi a vo väčšom rozsahu. A hoci sa o tomto druhu podvodov hovorí už niekoľko rokov a často, nekalý biznis funguje v stovkách svojich mutácií ďalej.
Rafinované postupy
Podvodníci využívajú softvérové nástroje, ktoré im umožňujú automaticky prehľadávať internet a z rôznych verejne dostupných zoznamov získavať e-mailové adresy. Na tie potom hromadne rozosielajú svoje ponuky.
Denne tak môžu zaslať tisícky e-mailov, čím okrem iného spolu s vírusmi a spamami (nevyžiadanou reklamou) preťažujú internetovú sieť. Vo veľkom oslovujú adresátov z Európy, USA, Japonska, Austrálie či Nového Zélandu. Ich „lukratívne ponuky“ pravidelne dostávajú aj adresáti na Slovensku.
Pokiaľ adresát na e-mail odpovie, druhá strana ho spravidla požiada o meno, adresu, číslo pasu či číslo účtu. Tieto osobné údaje sú samy osebe zneužiteľné, konečným cieľom podvodníkov je dostať z obete peniaze.
Po zaslaní údajov spravidla vyslovia požiadavku na zaplatenie určitej sumy potrebnej na úhradu poplatkov, spojených s ponúkanou finančnou transakciou. Sumy sa rôznia, rádovo však ide o tisíce až desaťtisíce eur či dolárov.
Ďalší scenár sa môže uberať dvoma smermi. Obeť môže byť požiadaná, aby spomínanú sumu zaslala poštou či bankovým prevodom. Pokiaľ tak urobí, podvodníci od nej začnú pod rôznymi zámienkami ťahať ďalšie peniaze na pokrytie „nevyhnutných nákladov“. Pokračujú, až kým si obeť neuvedomí, že sa stala obeťou, a neprestane platiť.
V druhom prípade vylákajú obeť do niektorej africkej alebo európskej krajiny. Častými miestami stretnutia sú Madrid a Amsterdam.
Predtým obeť väčšinou požiadajú, aby so sebou priniesla peniaze v hotovosti. Pri stretnutí peniaze prevezmú a už sa neukážu.
Pokiaľ obeť začne tušiť nekalosť a na stretnutie sa nedostaví, môžu vykradnúť hotelovú izbu v jej neprítomnosti alebo ju prepadnúť a okradnúť rovno na ulici. V ojedinelých prípadoch ju zavraždia.
Africké podvodnícke gangy sú väčšinou prepojené na skutočný organizovaný zločin, z peňazí, ktoré takýmto spôsobom zarobia, sa financuje nelegálny obchod s drogami či so zbraňami. Nigérijské, americké či holandské policajné orgány preto varujú už pred zasielaním svojej osobnej adresy a mena týmto nebezpečným ľuďom.
Kde nestačí polícia...
Nigérijské najvyššie orgány medzitým začínajú pripisovať boju proti internetovým podvodníkom najvyššiu priroritu. Tento výnosný biznis totiž už vo veľkom poškodzuje dobré meno krajiny.
Na webovej stránke nigérijskej ambasády v USA bola napríklad zverejnená výzva americkým občanom, aby sa vyhýbali ponukám z ich krajiny, ktoré už na prvý pohľad „vyzerajú tak dobre, že to nemôže byť pravda“.
Nigérijský prezident Olusegun Obasanjo ustanovil Komisiu pre ekonomickú a finančnú kriminalitu, ktorej hlavným cieľom je boj proti podvodníkom. Koncom júna nigérijská polícia na podnet komisie zadržala vyše 500 osôb, podozrivých z toho, že dohromady vylákali od svojich obetí viac ako 500 miliónov dolárov. Komisia nezverejnila identitu zadržaných osôb, uviedla však, že medzi nimi boli aj niektorí poslanci, právnici, politici, bankári a štátni úradníci.
Veľká policajná akcia sa tento rok uskutočnila aj v Amsterdame. Okolo osemdesiat policajtov súčasne vniklo do 23 bytov, kde zatklo okolo päťdesiat osôb, podozrivých zo šírenia podvodníckych e-mailov.
Väčšinou išlo o nigérijských občanov. Policajti zhabali počítače, falošné pasy a hotovosť v hodnote okolo 50-tisíc euro.
Ako uviedlo tlačové oddelenie holandskej polície, medzi obeťami tejto skupiny bol aj švajčiarsky profesor, ktorý prišiel o 482-tisíc dolárov po tom, čo mu podvodníci sľúbili 25 percent z 36-miliónovej sumy.
Pri odhalení podozrivých výrazne pomohol prevádzkovateľ káblovej televízie spoločnosť UPC. Podvodníci vo veľkom využívali jej službu pripojenia na internet, čím preťažovali jej servery.
Policajné akcie v jednotlivých krajinách však nemôžu viesť k paralyzácii podvodníckej siete, ktorá pôsobí nadnárodne. Už teraz začínajú nigérijské gangy operovať zo susediacich krajín, ako je Benin, Togo alebo Ghana.
... nastupujú „antipodvodníci“
Po celom svete sa však začínajú organizovať skupinky nadšencov, ktoré pôsobia takisto nadnárodne – prostredníctvom internetu. Okrem iného vyhľadávajú a likvidujú falošné webové stránky bánk, charitatívnych organizácií a ďalších inštitúcií, ktoré podvodníci zriaďujú, aby v obetiach vzbudili väčšiu dôveru. Likvidácia spočíva v zavedení neustále sa rozmnožujúceho programu, ktorý postupne zahltí celý diskový priestor, vyhradený na webovú stránku, čím ju znefunkční.
„Antipodvodníci“ zároveň odpovedajú na e-maily podvodníkov, aby ich samých vodili za nos. Oberajú ich tak o čas a znemožňujú im, aby sa venovali skutočným obetiam.
Jeden z týchto ľudí napríklad presvedčil podvodníkov, že peniaze, ktoré žiadajú, si môžu vyzdvihnúť v zapadnutom kalifornskom mestečku. Tí tak stratili čas i peniaze cestovaním cez polovicu USA, aby napokon nič nenašli.
Alebo od nich samých vylákajú peniaze, napríklad na overenie pravosti zlata, ktorého odpredaj gang ponúka v mene neexistujúcej spoločnosti. Podvodníci v domnienke, že obeť sadla na lep, radi pošlú niekoľko desiatok dolárov.
Takéto podvádzanie podvodníkov je samo na hrane zákona, na druhej strane tieto skupiny často zozbierajú o podvodníkoch podrobné informácie, ktoré odovzdajú polícii.
- AKO SA NESTAŤ OBEŤOU
- Nikdy neodpovedajte na e-maily, v ktorých vás nejaká osoba žiada, aby ste poskytli váš bankový účet na transfer veľkej sumy peňazí z Nigérie. Alebo aby ste na tento účel založili účet na svoje meno v inej európskej krajine, zväčša v Holandsku (takéto e-maily prichádzajú slovenským užívateľom internetu).
- Nedajte sa zmiasť, ak je takýto e-mail napísaný v mene skutočného politika, podnikateľa alebo spoločnosti. Podvodníci sú schopní vydávať sa za kohokoľvek, dokonca vám na vzbudenie dôvery poslať poštou klasický list so sfalšovaným záhlavím a podpisom. Alebo vám zaslať adresu na falošnú webovú stránku inštitúcie, ktorú si sami zriadili. Pokiaľ vás vylákajú na vycestovanie do niektorej krajiny, sú v nej schopní zariadiť falošné sídlo firmy alebo falošnú nigérijskú ambasádu.
- Podvodníci vám môžu aj zatelefonovať a predstaviť sa v mene serióznej inštitúcie. Ak si chcete skutočne overiť totožnosť ľudí, ktorí vás oslovili, nekontaktujte sa na e-mailové a poštové adresy, telefónne, mobilné či faxové čísla, ktoré uvedú. Za všetkými týmito kontaktami sa skrývajú falošní ľudia či inštitúcie. Ak chcete, zistite si z nezávislých zdrojov kontakty na inštitúcie, na ktoré sa odosielateľ ponuky odvoláva.
- Niektoré gangy už začínajú pôsobiť z krajín, susediacich s Nigériou. Dávajte si teda pozor aj na ponuky z Toga, Beninu, či Ghany. A nezabudnite: Čím lákavejšie ponuka vyzerá, tým pravdepodobnejšie ide o podvod.
- Dajte si pozor aj na seriózne pôsobiace obchodné ponuky. Častými formami sú ponuka na finančnú spoluúčasť pri prieskume nerastných surovín alebo ponuka na odpredaj akcií (podvodníkom samozrejme nerobí problém vytlačiť vierohodné falzifikáty akcií či iných cenných papierov). Podvodné skupiny sa často vydávajú za zahraničné banky alebo finančné spoločnosti. Tieto fiktívne firmy majú zriadené seriózne pôsobiace webové stránky.
- Ak si chcete overiť, či banka, ktorej ponuka vám prišla, naozaj existuje, informujte sa v národnej banke príslušného štátu. Alebo si skúste v niektorej medzinárodnej vyhľadávacej službe (Google.com, Yahoo.com) zadať názov banky ako heslo. Ak ide o skutočnú inštitúciu, musí vám vyhľadávač nájsť na ňu množstvo odkazov. Ak bude odkazov iba niekoľko, ide o podvodníkov. Na webovej stránke www.aa419.org nájdete pod hlavičkou „fake banks list“ zoznam odhalených falošných bánk a ďalších inštitúcií.
- Ak máte podozrenie, že ide o podvod, neodpisujte, neposielajte svoje osobné údaje, informujte políciu.
Pokiaľ vám prišiel akýkoľvek e-mail, v ktorom vám osoby z niektorej africkej krajiny sľubujú zisk závratne vysokej sumy (bez ohľadu na proklamovaný spôsob jej získania), riaďte sa podľa týchto zásad:
