Minister práce Ján Richter sa rozhodol, že v novele zákona o služieb zamestnanosti zásadne obmedzí možnosť nezamestnaných evidovaných na úrade práce privyrobiť si. Podľa štatistík by si takto malo svoju finančnú situáciu zlepšovať okolo 60-tisíc ľudí.
Dnes môže nezamestnaný zarobiť mesačne najviac 75 percent sumy životného minima (148,57 eura) bez toho, aby bol vylúčený z evidencie. Ministerstvo tvrdí, že v mnohých prípadoch nejde o občasnú zárobkovú činnosť a okrem priznanej nízkej odmeny sa vypláca nelegálne oveľa vyššia.
V pripravovanej novele zákona o službách zamestnanosti, ktorej končí v pondelok pripomienkové konanie, preto navrhuje sprísniť podmienky evidencie nezamestnaných. Na dohodu bude môcť ročne nezamestnaný pracovať len 40 dní. Ďalším obmedzením je, že nezamestnaný si nebude môcť privyrobiť u zamestnávateľa, u ktorého pracoval pred zaradením do evidencie. Nebude tiež môcť pracovať u zamestnávateľa, ktorý nezamestnaného odmietol zobrať do zamestnania počas predchádzajúcich šiestich mesiacov.
„Návrh zákona všetky postihy za porušovanie zákona kladie iba na plecia uchádzača o zamestnanie. Ak pracuje na dohodu, je podriadený zamestnávateľa, ktorý mu dáva príkazy a určuje pracovný čas, dni, kedy má prísť do roboty. Je nesprávne, aby boli nezamestnaní nútení či poslúchnu svojho nadriadeného alebo poradcu na úrade práce,“ pomenoval výhrady k novele Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Ten rozbehol hromadnú pripomienku k novele.
Ak zmluva dohoda zamestnávateľa s nezamestnaným poruší zákon, ten by sa mal podľa inštitútu stať riadnym zamestnancom tohto zamestnávateľa, so všetkými právami a povinnosťami. Navrhuje inštitút.
Absolventská prax ako mačkopes
Minister chce tiež zrušiť súbeh práce a absolventskej praxe alebo dobrovoľníckej služby. Nezamestnaný dnes môže takto pracovať najviac 20 hodín týždenne. Ministerstvu práce sa nepáči to, že zamestnávateľ, u ktorého je nezamestnaný na absolventskej praxi s ním zároveň podpíše dohodu.
Inštitút zamestnanosti tvrdí, že absolventská prax je mačkopes. Mladý človek síce pracuje, ale zároveň je nezamestnaný. Síce má nejaké pracovné povinnosti, ale zároveň sa na neho nevzťahuje Zákonník práce ani minimálna mzda. Odmena za absolventskú prax je od budúceho januára 119 eur, čo predstavuje 1,49 eura na hodinu. Minimálna mzda je ale 2,50 eura na hodinu.
„V súčasnom nastavení teda štát vyberá zamestnávateľov, pre ktorých môžu pracovať ľudia za 60 percent minimálnej mzdy. Toto vytvára možnosti pre korupciu a klientelizmus,“ hovorí M. Páleník.
Zároveň je na rozhodnutí úradov práce, komu tento príspevok dajú a komu nie. Pre každého človeka je pritom rovnaký, bez ohľadu na jeho snahu. Predkladaná novelizácia dokonca zakazuje zamestnávateľom legálne vyplatiť akékoľvek odmeny. Inštitút naopak navrhuje, aby sa zvýšila podpora tých nezamestnaných absolventov, ktorí nemajú vysokú alebo strednú školu.
„Ak by zamestnávateľ zamestnal absolventa na riadnu pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, počas prvých šesť mesiacov by mal dostať príspevok bez akéhokoľvek odsúhlasovania úradom práce,“ navrhuje inštitút. Išlo by 40 percent skutočne vynaložených mzdových nákladov, maximálne však 200 eur, ak má absolvent len základné vzdelanie, 150 eur by dostal na absolventa s maturitou a na vysokoškoláka by bol príspevok 100 eur.
Ďalší návrh ministerstva práce odsúhlasovať príspevok na dochádzanie za prácou úradom práce podľa inštitútu len pridáva zbytočné rozhodovacie právomoci a znižuje dostupnosť príspevku.
„Podľa nás sú to vráta pre mikrokorupciu,“ dodal M. Páleník. Príspevok by sa mal podľa inštitútu poskytovať najviac v sume 135 eur mesačne v závislosti od vzdialenosti miesta zamestnania alebo od miesta prechodného pobytu. Zároveň umožňuje čerpanie príspevku aj na dochádzanie v rámci obce.
