Reklamné výdavky (náklady) patria podľa ustanovenia § 24 ods. 2 písm. u zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v platnom znení medzi uznateľné daňové výdavky. Zákon dokonca určuje formu reklamy. Tú však nepomenúva vyčerpávajúco a taxatívne, ale len ako príklad. Vychádzajúc z bodu 2 uvedeného paragrafu platí, že medzi daňovo uznanú reklamu patrí aj zverejňovanie reklamných nápisov.

Pri voľbe netradičných foriem reklamy (netradičných z hľadiska koloritu zvyklostí platných v SR) je nevyhnutné orientovať pozornosť daňovníka na nosič reklamy, ktorým môže byť v princípe hocičo, napríklad:

- živé terče, ako sú zvieratá a ľudia, ktorí nosia na sebe rôzne reklamné figuríny, maskoty, kostýmy, minimakety. Umiestnené sú buď na šatách alebo iných rekvizitách, prípadne priamo na holom tele osoby
- lietajúca reklama vo forme rôznych papierových drakov, plátenných šarkanov, zakotvených i lietajúcich vzdušných balónov i vzducholodí, transparentov ťahaných za chvostom ultraľahkých lietadiel. Môže ísť o rôzne vetrone, dvojplošníky či aerotaxi
- reklama umiestnená na rôznych prirodzených vyvýšeninách, ako sú štíty, bralá, vrcholky kopcov či vysoké stromy. Môže ísť tiež o reklamné plochy namaľované na stene výškových budov alebo zavesené cez deň a nasvietené v noci na pracovnom žeriave, televíznej veži alebo výškovom továrenskom komíne
- obrazce vykosené do poľa, vyryté do ľadu alebo namaľované na zamrznutom jazere
- reklamné šou párty a predvádzacie akcie, ako sú módne castingy a prehliadky. Patria sem aj veľtrhové marketingové akvizičné (náborové) vystúpenia
- reklamné sochy a monumenty zo skla, železa, z dreva či plastu
- reklamné oblečenie pre špičkových športovcov, uznávané autority i celebrity šou biznisu a populárne osobnosti.

Reklama patrí medzi tie nákladové položky, kde obvyklá, čiže trhová cena môže stúpať do závratných výšok. Zo strany daňovej kontroly nie je pritom táto cena podľa názoru autora v podstate nikdy spochybniteľná, ak daňová obhajoba je podložená kvalifikovanými argumentmi.

Typickým príkladom daňovej obhajoby vysokej ceny za reklamu je zdôvodnenie odvíjajúce sa z nasledujúcich východísk. Môže ísť napríklad o riziko zo straty ceny značky firmy, tvrdý boj o zvýšenie alebo aspoň zachovanie podielu na trhu a cielené oslovenie čo najširšieho portfólia existujúcich alebo potenciálnych klientov firmy. Alebo naopak reklama sa môže zameriavať na mimoriadne úzku cieľovú skupinu - napríklad na klientov, ktorí patria do tzv. vyššej spoločnosti (high society).