Mimoburzový trh OTC trh sa môže rozbehnúť už tento rok

Slovenský kapitálový trh sa od základov zmení pravdepodobne už tento rok. V septembri totiž uplynie ročná lehota, počas ktorej musí Úrad pre finančný trh rozhodnúť o osude licencie centrálneho depozitára. O tú požiadalo vlani v septembri súčasné Stredisko cenných papierov (SCP) SR, a.s., Bratislava.

„Myslím si, že úrad rozhodne, a neobávam sa, že by sme povolenie na vznik centrálneho depozitára nedostali. Bol to beh na dlhé trate, ktorý sa, dúfam, pomaly blíži ku koncu,“ vyhlásila pre TREND generálna riaditeľka Emília Palková.

Na požiadanie úradu stredisko žiadosť niekoľkokrát doplňovalo a vysvetľovalo. Hovorca Úradu pre finančný trh Marek Kačmár nechcel časové možnosti ani výsledok licenčného konania zatiaľ nijako komentovať.

OTC je blízko

Prvé testovanie nového programového vybavenia pre centrálny depozitár sa začne v júli. Ak SCP SR získa licenciu a testovanie bude úspešné, plánuje prijať prvého člena nového centrálneho depozitára už v priebehu septembra.

Od toho okamžiku začne plynúť 60-dňová lehota, po ktorej musí centrálny depozitár naplno fungovať. Podľa predpokladov E. Palkovej by to mohlo byť pri priaznivých okolnostiach na prelome novembra a decembra. „Pevne verím, že sa nám tento harmonogram podarí naplniť,“ potvrdila.

Okrem zmien v evidencii cenných papierov tak budú môcť využívať obchodníci s cennými papiermi už aj takzvaný OTC trh (over the counter – cez priečinok) a obchodovať medzi sebou s akciami či dlhopismi nielen na burze, ale aj cez centrálneho depozitára.

Takýto režim je prakticky vo všetkých krajinách a Slovensko sa k nemu po rokoch znovu vráti. Približne od polovice roku 1995 totiž štát burzy zvýhodňoval. Tie profitovali z poplatkov za obchody, ktoré by ich inak mohli obchádzať. Počas existencie OTC trhu sa na ňom realizovalo niekedy až 80 percent ročného objemu obchodov.

Nový režim tak môže výrazne obmedziť príjmy v súčasnosti už jedinej domácej burzy BCPB. Tá zmenou systému určite utrpí. V súčasnosti totiž profituje viac z vysokého počtu transakcií ako z vysokých objemov.

Na jej trhu zrejme ostanú práve veľkoobjemové obchody so štátnymi dlhopismi, ale prevažná väčšina drobných transakcií utečie za nižšími poplatkami k centrálnemu depozitárovi. Vedenie burzy zatiaľ nevie odhadnúť, akým spôsobom sa rozbeh takzvaných OTC obchodov dotkne jej tržieb.

Problematické znižovanie nákladov

Centrálny depozitár, ktorý bude fungovať na členskom princípe, môže viesť iba evidenciu cenných papierov na účtoch svojich členov. Majitelia účtov tak začnú zadávať pokyny na zúčtovanie len prostredníctvom obchodníkov. Po prijatí prvého člena bude stredisko poskytovať služby ešte 60 dní podľa starého zákona o cenných papieroch.

Po tomto termíne bude podľa starého systému možné už len presúvať cenné papiere z účtov inam, to znamená predávať ich, darovať či riešiť dedičstvo. Nové cenné papiere sa na tieto účty už nebudú pripisovať. Cenné papiere, ktoré získa ich nový vlastník nákupom, obdarovaním alebo dedením, už budú evidované v centrálnom depozitári.

V rámci organizačných zmien stredisko vlani zatvorilo štyri expozitúry, a to v Nitre, Žiline, Trnave a Prešove. Do konca tohto roka by mali nasledovať aj ostatné. Ostane len jediné pracovisko v Bratislave. Mnohé operácie však budú môcť klienti zrealizovať písomne.

SCP SR ruší všetky expozitúry v snahe ušetriť náklady. „Nemôžeme však znižovať aj počet pracovníkov, pretože súbežne musíme poskytovať služby aj zo starej databázy strediska, kým tam niečo bude. A to je veľký problém,“ sťažuje sa E. Palková. Na definitívny koniec pôvodnej databázy nie je zatiaľ stanovený žiadny zákonný termín.

SCP SR bude mať ako centrálny depozitár nižšie výnosy, pretože prestane vyberať poplatky za vedenie účtov. Tie sa podieľali na vlaňajších výnosoch zhruba 30 percentami. „Samo obchodovanie na kapitálovom trhu neuživí ani jedného centrálneho depozitára, každý profituje zo služieb emitentom,“ tvrdí E. Palková. Preto sa nedá očakávať znižovanie poplatkov v tejto oblasti.

„Ani vedľajšie činnosti, ktoré nám zmena prinesie, určite nenahradia zrušenie poplatkov za vedenie účtov. Očakávame teda oveľa nižšie výnosy a úmerne k nim sa snažíme upravovať aj náklady,“ vysvetľuje generálne riaditeľka.

Budúcnosť v Európe

Stredisko je v súčasnosti akciovou spoločnosťou a 100 percent jeho akcií vlastní ministerstvo financií. Základné imanie má hodnotu 266 miliónov korún. Ministerstvo sa už dvakrát pokúsilo zmeniť akcionársku štruktúru SCP SR a núkalo iným subjektom kapitálový vstup do strediska, ten sa však ani raz nezrealizoval. Najväčší obchodníci s cennými papiermi, reprezentovaní najmä silnými bankami, to odmietli.

Ministerstvo im núkalo ani nie tretinový podiel a významné zastúpenie v dozornej rade. V prípade koordinácie postupu so zástupcom zamestnancov mohli mať v tomto orgáne v porovnaní s ministerstvom väčšinu. A dozornej rade mali pribudnúť významné právomoci vrátane schvaľovania cenníka. Ani to však na privábenie nových akcionárov nestačilo.

Podľa E. Palkovej sa však zmena po transformácii na centrálneho depozitára dá očakávať, pretože ministerstvo má stále záujem prilákať nových akcionárov. Podľa zákona to môžu byť jedine obchodníci s cennými papiermi, banky a Národná banka Slovenska. „Je prirodzené, že najskôr chcú vidieť, ako budeme fungovať. Ak všetko pôjde dobre, verím, že o nás prejavia naši klienti záujem,“ vysvetľuje E. Palková.

Budúcnosť však vidí najmä v prepojení so zahraničným depozitárom. „Sme v Európe. Nebojíme sa ani toho, že možno už v blízkej budúcnosti budeme pobočkou veľkého európskeho depozitára. Je to normálny trend,“ myslí si generálna riaditeľka. SCP SR už absolvovalo predbežné rokovania s oboma dominantnými európskymi depozitármi, frankfurtským Clearstreamom i bruselským Eurocelarom, a informovalo sa na podmienky užšej spolupráce.

„Predbežne to vyzerá, že plníme ich požiadavky,“ tvrdí E. Palková. Podľa nej však bude mať zmysel otvárať účet v zahraničí až vtedy, keď to budú potrebovať klienti. „Ak to budú jednoznačne potrebovať, otvoríme pre všetkých našich klientov jeden účet u zahraničného centrálneho depozitára. Bude to lacnejšie, ako keby si jednotliví členovia otvárali účet sami,“ dodáva.

Po premene na centrálneho depozitára môže SCP SR začať znova rokovať aj s českým strediskom o poskytovaní vzájomných služieb. Slovenskí majitelia českých akcií z prvej vlny kupónovej privatizácie tak 12 rokov od jej skončenia majú šancu na komfortnejší prístup k svojim účastinám. Prepojenie na české stredisko bolo už takmer úplne hotové, ale nakoniec sa neuskutočnilo. Prísne vymedzenie činností SCP zákonom to totiž nedovoľovalo. „Ako depozitár budeme mať voľnosť, ktorá nám takéto prepojenie umožní,“ uzavrela E. Palková.

Stredisko cenných papierov vykázalo nečakaný zisk

Stredisko cenných papierov SR vykázalo za minulý rok čistý zisk vyše 26 miliónovo korún. Zisk pred zdanením sa pritom vyšplhal nad 44 miliónov korún. V porovnaní s vlaňajšou stratou 25 miliónov korún to je nečakané zlepšenie. Najmä keď stredisko ešte v auguste zverejnilo plán hrubého zisku len na úrovni dvoch miliónov korún. Podľa internetovej stránky strediska bol ešte v decembri odhadovaný hrubý zisk približne 10 miliónov korún. Zároveň však vedenie spoločnosti upozornilo, že ten môže výrazne ovplyvniť tvorba a rozpúšťanie rezerv a opravných položiek najmä v súvislosti s pohľadávkami voči fyzickým i právnickým osobám za neuhradenie poplatku za vedenie účtu. A práve to sa podľa generálnej riaditeľky Emílie Palkovej nakoniec aj výrazne podpísalo pod konečnou výškou vlaňajšieho zisku. Keďže ani rok 2002 nepriniesol oživenie na kapitálovom trhu, prejavilo sa to na pokračujúcom poklese počtu poskytovaných služieb. Za tri štvrťroky vlaňajška ich bolo v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2001 o 61 percent menej. Porovnanie výsledkov výrazne skresľuje aj zaplatenie takmer 88 miliónov korún ako náhradu škody spoločnosti Kierra, a.s., Bratislava za neoprávnené prevedenie akcií z účtu ešte v roku 1995. Stredisko ju uhradilo v splátkach v období od štvrtého kvartálu 2001 do prvého kvartálu 2002. Tieto splátky spôsobili problémy strediska s hotovosťou aj napriek dobrému hospodárskemu výsledku. Navyše sa celkové pohľadávky strediska vedené v účtovníctve vlani znova zvýšili a po raste o štvrtinu dosiahli takmer 260 miliónov korún. Prevažná väčšina z nich pripadá na nezaplatené poplatky za vedenie účtov.

Foto – Miro Nôta