• Mojej manželke končí tretí rok materskej dovolenky v decembri 2004. Súčasný zamestnávateľ jej neoficiálne oznámil, že po návrate z materskej dovolenky dostane výpoveď pre nadbytočnosť. Môže požiadať o predĺženie materskej dovolenky? Za akých podmienok a kde o to môže požiadať, prípadne ktorý zákon to rieši? Má právo o návrat na svoje pracovné miesto aj po troch rokoch materskej dovolenky? Na jej miesto bola po nástupe na materskú dovolenku povýšená iná pracovníčka, ktorá má v pracovnej zmluve klauzulu, že bude zastupovať moju manželku počas materskej dovolenky.

Podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce žene prináleží štandardná materská dovolenka v trvaní 28 týždňov. Ak žena porodila zároveň dve deti alebo viac detí alebo ak ide o osamelú ženu, patrí jej materská dovolenka v trvaní 37 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu ako žene, ak sa stará o narodené dieťa.

Podľa druhého odseku tohto paragrafu na prehĺbenie starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do troch rokov veku dieťaťa. Ak dieťa má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci si osobitnú starostlivosť, je zamestnávateľ povinný poskytnúť na požiadanie rodičovskú dovolenku až do šiestich rokov veku dieťaťa. Táto dovolenka sa poskytuje v rozsahu, o aký rodič žiada, spravidla však vždy najmenej na jeden mesiac.

Odpoveď na Vašu otázku teda je, že ak ide o normálne zdravé dieťa, zamestnávateľ je povinný poskytnúť matke materskú dovolenku najviac do troch rokov veku dieťaťa, nie dlhšie. Žiadosť o predĺženie dovolenky nad 28 týždňov najviac do troch rokov veku dieťaťa adresuje zamestnankyňa zamestnávateľovi a zamestnávateľ je povinný takto formulovanej žiadosti vyhovieť. Ak by ste však žiadali o predĺženie materskej dovolenky nad limit troch rokov veku dieťaťa, zamestnávateľ Vám v zmysle platného znenia zákona nemôže vyhovieť.

Po návrate z materskej dovolenky má Vaša manželka právo na zaujatie pracovného miesta, ktoré vykonávala predtým. Jej pracovná zmluva sa totiž aktivuje v pôvodnom rozsahu, čiže aj pokiaľ ide o druh vykonávanej práce.

Počas materskej dovolenky sa jej pracovný pomer nezrušil, trval ďalej. Dá sa povedať, že spočíval. Materská dovolenka totiž patrí medzi dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca, ktoré je zamestnávateľ povinný ospravedlniť. Vyplýva to z § 141 ods. 1 Zákonníka práce.

Zamestnávateľ počas neprítomnosti zamestnankyne, ktorá je na materskej dovolenke, potrebuje za ňu náhradu. Rieši to zväčša tak, že prijme novú pracovnú silu na dobu určitú, ktorú vymedzí časom skutočného čerpania materskej dovolenky.

Hovorí sa, že zamestnávateľ ju „prijal na zastupovanie počas materskej dovolenky“. V praxi sa však takýto človek často zaučí a osvedčí a zamestnávateľovi je ho potom ľúto prepustiť a skúšať to opäť s pracovníčkou, ktorá po nástupe z materskej dovolenky musí začínať nanovo.

Preto niekedy zamestnankyňu z materskej síce prijme späť, ale potom jej dá výpoveď z pracovného pomeru z dôvodu nadbytočnosti. Takáto výpoveď je ťažko súdne žalovateľná. Podľa platnej súdnej judikatúry totiž výber nadbytočného zamestnanca prináleží výlučne zamestnávateľovi.