- Pri prijímaní do zamestnania sa ma recruiter pýtal na to, či mám deti a či som vydatá. Som slobodná matka, ale v životopise som tieto údaje neuviedla. Taktne som mu odpovedala, a odpovedi na otázku som sa vyhla. Pýtala sa na to aj personalistka pri vypĺňaní osobného dotazníka po tom, čo ma na dané pracovné miesto vybrali. Má zamestnávateľ právo pýtať sa prijímaného zamestnanca na rodinný stav, počet a vek detí? Takisto odo mňa chceli, aby som predložila potvrdenie od lekára, či som zdravá a môžem vykonávať prácu, na ktorú ma vybrali. Za zdravotnú prehliadku vraj musím zaplatiť sama. Je to v poriadku?
V súlade s ustanovením § 41 ods. 6 Zákonníka práce nesmie zamestnávateľ pred vznikom pracovného pomeru v rámci predzmluvných vzťahov pri výberových pohovoroch vyžadovať od uchádzača o zamestnanie informácie o tehotenstve a o rodinných pomeroch.
Rovnako nesmie žiadať informácie o bezúhonnosti, s výnimkou prípadu, ak ide o prácu, pri ktorej sa podľa osobitného predpisu vyžaduje bezúhonnosť, alebo ak požiadavku bezúhonnosti vyžaduje povaha práce, ktorú má uchádzač vykonávať.
Zamestnávateľ môže v pracovnom poriadku upraviť, na ktoré pracovné pozície vyžaduje bezúhonnosť. Otázky nesmú byť smerované ani na politickú, odborovú a náboženskú príslušnosť uchádzača.
V prípade, ak by zamestnávateľ vyžadoval v rámci výberového konania informácie napríklad o rodinných pomeroch či tehotenstve, Zákonník práce dáva zamestnancovi možnosť žiadať zamestnávateľa o primeranú peňažnú náhradu. Vyplýva to z ustanovenia § 41 ods. 9 Zákonníka práce.
Podľa neho, ak zamestnávateľ pri vzniku pracovného pomeru vyžaduje informácie, ktoré nesmie, alebo pri prijímaní zamestnanca poruší zásadu rovnakého zaobchádzania, vzniká uchádzačovi o zamestnanie právo na primeranú peňažnú náhradu. Jej výšku určí zamestnávateľ alebo súd.
Na základe uvedeného recruiter nemal právo pýtať sa vás na rodinný stav a počet detí. Môžete teda požiadať zamestnávateľa o primeranú finančnú náhradu. V prípade, ak by vašej žiadosti nevyhovel, môžete sa obrátiť na príslušný súd.
Zákon už nelimituje hornú hranicu primeranej peňažnej náhrady, čím je súdu umožnené kvalifikovanejšie určiť výšku peňažnej náhrady z hľadiska jej primeranosti. Prihliadne pritom na závažnosť zásahu do vašich práv, ako aj na následky s týmto zásahom spojené.
Odporúčam vám však zvážiť ďalší postup, lebo vy musíte dokázať, že od vás požadovali informácie v rozpore so zákonom. Zároveň treba brať do úvahy fakt, že by ste sa dostali do súdneho konania so svojím budúcim zamestnávateľom.
Údaje pre uchádzača
Po ukončení výberového konania na obsadzovanú pracovnú pozíciu personalista na účel uzatvorenia pracovnej zmluvy či dohody o brigádnickej práci študentov alebo dohody o vykonaní práce získava v mene zamestnávateľa osobné údaje potrebné na vznik pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu.
Spôsob získavania osobných údajov, ako aj ďalšieho nakladania s nimi upravuje zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov. V súlade s § 10 tohto zákona je zamestnávateľ a v jeho mene personalista či iný zamestnanec ľudských zdrojov povinný najneskôr pri získavaní osobných údajov informovať uchádzača a bez vyzvania ho vopred oboznámiť so stanovenými informáciami.
Ide o tieto informácie: názov a sídlo alebo trvalý pobyt zamestnávateľa, účel spracúvania osobných údajov a ďalšie doplňujúce informácie v takom rozsahu, v akom sú vzhľadom na všetky okolnosti spracúvania osobných údajov potrebné pre uchádzača o zamestnanie, aby boli zaručené jeho práva. Uchádzač o zamestnanie má najmä právo byť informovaný o podmienkach spracúvania svojich osobných údajov.
Spracovanie údajov
Podmienkami spracúvania osobných údajov možno rozumieť najmä tieto povinnosti zamestnávateľa: zamestnávateľ a v jeho mene personalista je povinný na žiadosť uchádzača o zamestnanie bez zbytočného odkladu preukázať pri zbere osobných údajov uchádzača o zamestnanie svoju totožnosť služobným preukazom alebo občianskym preukazom.
Rovnako je povinný poučiť uchádzača o dobrovoľnosti alebo povinnosti poskytnúť požadované osobné údaje a tiež poskytnúť informáciu, na základe akého právneho podkladu mieni spracúvať jeho osobné údaje (ak personalistovi povinnosť poskytnúť osobné údaje vyplýva z osobitného zákona).
Personalista upovedomí uchádzača o zamestnanie o následkoch odmietnutia poskytnúť osobné údaje. Uchádzač musí byť informovaný aj o iných subjektoch, o ktorých sa predpokladá alebo je zrejmé, že im budú osobné údaje poskytnuté. Rovnako má byť poučený o tom, aké práva má v oblasti ochrany svojich osobných dát.
Povinnosti uchádzača
Uchádzač je pri prijímaní do zamestnania povinný poskytnúť zamestnávateľovi tieto osobné údaje: priezvisko, meno, titul, rodné priezvisko, adresa trvalého bydliska, dátum narodenia, miesto narodenia, rodné číslo, rodinný stav, dátum zmeny rodinného stavu, štátna príslušnosť, adresa prechodného bydliska (ak ju má), číslo občianskeho preukazu, telefónne číslo.
Oprávnenie zamestnávateľa vyžadovať tieto osobné údaje vyplýva zo zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení, zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti, zákona č. 595/2003 o dani z príjmov, zákona č. 650/2004 o doplnkovom dôchodkovom sporení, zákona č. 580/2004 o zdravotnom poistení a o zmene zákona o poisťovníctve a podobne.
Ak uchádzač o zamestnanie neposkytne personalistovi uvedené osobné dáta, pracovný pomer nemôže vzniknúť. Rodinný stav je teda povinný údaj, bez ktorého vám nemôže vzniknúť pracovný pomer, a teda nemôžete podpísať pracovnú zmluvu a začať pracovať.
Údaje o deťoch (meno a priezvisko, rodné číslo) sú dobrovoľné osobné dáta. Je teda na vás, či sa rozhodnete zamestnávateľovi oznámiť skutočnosť, že máte dieťa.
Personalista je však povinný poučiť vás, že tento údaj je dobrovoľným údajom v zmysle zákona o dani z príjmov a v prípade, ak ho zamestnávateľovi neoznámite a nepreukážete rodným listom dieťaťa, nemôžete si uplatniť daňový bonus na dieťa.
Osobné údaje zamestnancov poskytuje personalista na ďalšie spracovanie do Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, daňovým úradom, dôchodkovým doplnkovým spoločnostiam, Štatistickému úradu SR, peňažným ústavom určeným dotknutou osobou, prípadne inšpektorátu práce.
Lekárska prehliadka
V druhej časti otázky sa pýtate na to, či ste povinná absolvovať lekársku prehliadku pred nástupom do zamestnania.
V súlade s § 41 ods. 2 Zákonníka práce, ak sa na výkon práce vyžaduje zdravotná spôsobilosť na prácu alebo psychická spôsobilosť na prácu, alebo iný predpoklad podľa osobitného zákona, zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu len s fyzickou osobou zdravotne spôsobilou alebo psychicky spôsobilou na túto prácu alebo s fyzickou osobou, ktorá spĺňa iný predpoklad podľa osobitného zákona.
V otázke ste neuviedli, na akú prácu vás zamestnávateľ vybral, a preto nie je možné jednoznačne odpovedať, či na to mal právo. Na druhej strane Zákonník práce v § 41 ods. 6 upravujúcom zoznam informácií, ktorý nemožno od zamestnanca v rámci predzmluvných vzťahov upravovať, informáciu o zdravotnej a psychickej spôsobilosti nezahŕňa.
Túto informáciu však zamestnávateľ mohol od vás vyžadovať až v deň nástupu do práce, teda v deň, keď vznikol pracovný pomer. No nemohol požadovať úhradu nákladov spojených so zistením zdravotnej spôsobilosti zamestnanca. Tie mal podľa môjho názoru uhradiť zamestnávateľ.
Od júna povinné
S účinnosťou od 1. júna 2006 je platný nový zákon o verejnom zdravotníctve (č. 126/2006 Z.z.), ktorý zrušuje zákon o ochrane zdravia ľudí.
V zmysle § 19 ods. 2 tohto zákona je každý zamestnanec povinný podrobiť sa lekárskej preventívnej prehliadke vo vzťahu k práci: pred nástupom do práce, v súvislosti s výkonom práce, pred zmenou pracovného zaradenia alebo po skončení pracovného pomeru. Náklady, ktoré vznikli v súvislosti s výkonom týchto prehliadok, uhrádza zamestnávateľ.
Nový zákon o verejnom zdravotníctve teda odstránil legislatívne vákuum v oblasti preventívnych lekárskych prehliadok, kde podľa doterajšej právnej úpravy bolo v súlade s ustanoveniami § 41 ods. 2 a 3 Zákonníka práce možné zisťovať zdravotnú a psychickú spôsobilosť na prácu pred nástupom do zamestnania, len ak išlo o mladistvého zamestnanca, o prácu, na ktorú sa vyžaduje zdravotná alebo psychická spôsobilosť podľa osobitného predpisu.
V týchto prípadoch náklady na vykonanie prehliadky uhrádzal zamestnávateľ. Od 1. júna 2006 ste teda povinná podrobiť sa preventívnej lekárskej prehliadke pred nástupom do zamestnania, pričom náklady s tým spojené znáša zamestnávateľ.
ILUSTRAČNÉ FOTO – VLADO BENKO
