Kreatívnym spôsobom porazili demografickú krízu, teraz ich však dobehla minulosť

Bežný človek o Japonsku vie, že ide o ostrovnú krajinu, ktorá vyrába spoľahlivé stroje. V osemdesiatych rokoch boli Japonci technologicky najvyspelejšou krajinou sveta, potom však prišlo prasknutie realitnej a akciovej bubliny, stratená dekáda a stagnujúca ekonomika s obrovským dlhom.

Japonsko je skutočne najzadlženejšou vyspelou krajinou sveta. Jeho vládny dlh dosahuje 235 percent hrubého domáceho produktu. Pre porovnanie, najzadlženejšia krajina Európy – Taliansko – je na úrovni 137 percent, Spojené štáty americké majú dlh vo výške 133 percent HDP.

Nárast dlhu Japonska sa pritom udial len nedávno. Ešte v roku 1998 bol na úrovni 70 percent, nad 100 sa dostal pred dvadsiatimi rokmi. Silný rast deficitov a celkového dlhu však nebol dôsledkom nezodpovedného hospodárenia vlády, ale účelového rozhodnutia. Starnúca populácia vytvárala veľké deficity v systéme sociálneho zabezpečenia. Japonci však mali nasporené peniaze – stačilo ich vyplatiť. Tokio však zvolilo iný postup. Na výplatu dôchodkov si začalo požičiavať a sociálne fondy investovalo do vysokovýnosných aktív.

Japonci si na svoj dlh zarobili

Fed v St. Louis zanalyzoval konsolidovanú bilanciu Japonska, kde zahŕňal nielen dlhopisový trh japonskej vlády, ale aj jej ďalšie záväzky voči bankám, veriteľom a podobne. Od tohto dlhu následne odpočítal všetky aktíva vo forme investičných fondov, zlatých rezerv či pôžičiek iným subjektom. Výsledkom bolo, že čistý dlh Japonska voči HDP je nižší než v prípade Spojených štátov – na úrovni nižšej ako 97 percent.

Tento prepočet platí pre záver roka 2023. Podľa výpočtov japonskej centrálnej banky, ktorá robila výskum v spolupráci s americkým Fedom na začiatku roka 2025, je čistý dlh dokonca 78 percent (dlh 270 percent a aktíva 192 percent hrubého domáceho produktu).