

Ako zamestnanec slovenskej spoločnosti mám miesto výkonu práce v zahraničí, kde pracujem u zákazníka môjho zamestnávateľa. Počas pracovného týždňa lietam do zahraničia a bývam v hoteli.
Ako fyzická osoba som sa zapojil do vernostného programu leteckej spoločnosti a vernostného hotelového programu. Za každý let a ubytovanie v hoteli získavam body, ktoré môžem využiť, okrem iného na voľný vstup do letiskového alebo hotelového salónika, kde mám k dispozícii zadarmo jedlo a nápoje.
Zamestnávateľ mi poskytuje cestovné náhrady (diéty). V zákone o cestovných náhradách č. 283/2002 je uvedená možnosť krátenia diét zo strany zamestnávateľa v prípade, že zamestnanec má na pracovnej ceste preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie.
Vzťahuje sa toto krátenie aj na moje stravovanie v salónikoch hotela alebo letiska v rámci vernostných bonusov?
Na základe uvedeného skutkového stavu vyplýva, že v praxi máte na služobných cestách k dispozícii raňajky, obedy aj večere na základe Vašich statusov v hoteli a v aerolinkách. V prvom rade sa treba zaoberať otázkou týchto statusov.
Keďže nemáme k dispozícii podmienky konkrétnych vernostných programov, nemôžeme posúdiť, či boli určené pre platiaceho zamestnávateľa alebo boli koncipované výlučne pre zákazníka, ktorý služby hotela či aeroliniek priamo využil. Ak mohol vernostné programy využiť aj zamestnávateľ (napr. zľava z ceny ďalších zakúpených leteniek), sme názoru, že ste ho mali informovať o účasti na vernostných programoch a možnostiach s nimi súvisiacich. Ak by sa v takomto prípade zamestnávateľ napriek iným možnostiam rozhodol ako benefit využiť možnosť zabezpečiť stravovanie pre Vás ako zamestnanca a existoval by o tom písomný doklad (napr. komunikácia zamestnávateľa s hotelom), mohla by táto forma stravovania byť považovaná za dostatočne preukázanú v zmysle zákona o cestovných náhradách. Podobne by sa posudzovala aj situácia, keby Vám zamestnávateľ priamo platil plnú penziu v hoteli.
Ak sú však vernostné programy zamerané len na osoby, ktoré služby fyzicky využívajú, sme názoru, že i za predpokladu, že by ste využívali možnosť stravovania v letových resp. hotelových salónikoch, toto právo Vám prináleží ako súkromnej fyzickej osobe a teda sa táto forma stravovania nedá považovať za „preukázane zabezpečené bezplatné stravovanie“ v zmysle zákona o cestovných náhradách. Zamestnávateľ Vám v takomto prípade musí ďalej vyplácať stravné v plnej výške.
Autorka pôsobí ako advokátska koncipientka v advokátskej kancelárii bnt.
Autorka odpovede nepreberá zodpovednosť za správnosť a komplexnosť odpovede, keďže informácie o probléme sú obmedzené formuláciou otázky.
