Karty sa v lete kradnú častejšie

Počet krádeží a strát platobných kariet počas letnej dovolenkovej sezóny rastie. V júli a auguste si klienti zablokujú aj o desatinu viac kariet ako je bežný mesačný priemer. Dôvodom je podľa bánk menšia opatrnosť majiteľov kariet, ktorí v lete platobné karty spolu s ostatnými osobnými vecami častejšie nechávajú bez dozoru.

„Veľká väčšina blokácií kariet je zadaná klientmi práve pre stratu či krádež,“ opisuje Alena Walterová, hovorkyňa VÚB banky. Rovnaká je situácia aj v ostatných oslovených bankách. Prípadov, že klienti alebo samotné banky zablokujú karty kvôli skimmingu, čo je skopírovanie prístupových údajov ku karte cez dodatočné zariadenie na bankomate, či phishingu, pri ktorom sa páchatelia snažia získať od ľudí prístupové heslá k ich kartám a bankovým účtom cez podvodné maily, sú na Slovensku stále výnimočné.

No už krádeže a straty kariet stačia na to, aby si ľudia nechávali mesačne zablokovať tisícky kariet. Len Tatra banka, ktorá je s takmer 1,5 miliónom vydaných kariet trhovým lídrom, udáva mesačne priemerne sedem blokácií na 1 000 vydaných kariet.  VÚB banka, ktorá vydala okolo 1,3 milióna kariet, mesačne blokuje na žiadosť klientov 1 000 až 1 500 kariet. V Slovenskej sporiteľni, ktorá vydala celkovo zhruba 1,2 milióna kariet, mesačný priemer blokácií siaha k hranici 2 400. V júli a auguste priemer presahuje dokonca 2 650 žiadostí.

Aj keď banky mesačne blokujú tisícky kariet, v porovnaní s ich celkovým počtom ide o desatiny percent.

Komplikácie aj náklady

V každom prípade zablokovanie desaťtisícok kariet ročne svedčí o tom, že pre zlodejov ide stále o atraktívnu oblasť. Majiteľ môže navyše okrem karty prísť na bankových poplatkoch bežne aj o 30 či 40 eur, v jednom prípade dokonca takmer 50 eur. Najmä, ak potrebuje novú kartu od banky do 24 hodín.

Platná legislatíva na Slovensku od bánk vyžaduje, aby zablokovanie karty robili zadarmo. Štandardne sa ale už raz zablokovaná karta nedá spätne odblokovať. Namiesto toho môže klient požiadať o vydanie náhradnej karty, respektíve predčasné vydanie novej. Táto služba už býva spoplatnená. Banky si za to rátajú od 5 do 9 eur.

Výnimkou sú VÚB banka a Zuno, ktoré náhradnú kartu klientovi vydajú bez poplatku. Poštová banka zas podľa svojho cenníka za poplatok 3,99 eur umožní kartu opäť odblokovať. Poplatok je o euro nižší v porovnaní s vydaním náhradnej karty.

V ostatných bankách sa klient poplatku za novú kartu vyhne väčšinou len v prípadoch, keď bola jeho karta zneužitá vinou nedostatočného zabezpečenia bankou. Ide najmä o zneužitie prostredníctvom skimmingu.

„Ak sa v rámci reklamačného konania potvrdí, že platobná karta bola zneužitá, tak poplatok za vydanie náhradnej karty banka klientovi vráti,“ spresňuje Boris Gandel, hovorca Tatra banky.

Náhradnú kartu má klient k dispozícií do niekoľkých dní. Ak ju však potrebuje do 24 hodín od zablokovania tej predošlej, vyjde ho niekoľkonásobne viac. Poplatok za expresné vydanie karty sa v najväčších bankách hýbe medzi 30 a 40 eurami.

Spätné odblokovanie je vo väčšine bánk možné spravidla len v dvoch prípadoch. Prvým je situácia, že kartu „zhltol“ bankomat, no stále je platná. Po vyžiadaní klientom na príslušnej pobočke ju môže naďalej používať.

Druhou situáciou je zablokovanie karty bankou, pretože sa napríklad použila na špekulantmi upravenom bankomate alebo zneužila cez internet. No ak sa jej majiteľ v tom istom čase nachádza  mimo Slovenska a nemá iný prístup k peniazom, respektíve by sa k peniazom dostal za vysoké poplatky, banka takúto kartu výnimočne klientovi odblokuje.

Porušenia a výluky

Zablokovaním karty a zaplatením poplatku za vydanie novej sa výdavky pre klienta ešte stále nemusia končiť. Aj keď sú jeho peniaze bankou od okamihu nahlásenia straty karty chránené, neplatí to celkom pre operácie vykonané tou istou kartou do 24 hodín pred jej zablokovaním.

Platná legislatíva v tomto prípade umožňuje nechať na klienta spoluúčasť až do 100 eur. Ak by teda zlodej stihol kartu použiť ešte pred jej zablokovaním napríklad na nákup v obchode za 250 eur, môže banka klientovi z toho preplatiť len 150. Pravda, len za podmienky, že zlodej pri platbe nezadal správny bezpečnostný kód, takzvaný PIN. Ak tomu tak bolo, potom znáša celú škodu len klient.

Podľa skúseností bánk nosia ľudia často v blízkosti kariet aj zapísané PIN kódy, čo zneužívajú zlodeji. Banky to považujú za hrubé porušenie obchodných podmienok, a preto vtedy klient znáša celú škodu.

Platí ale stále, že čím skôr stratu karty banke klient nahlási, tým menšie riziko dodatočných výdavkov znáša. No koľko bánk, toľko postupov. Napríklad Tatra banka neúčtuje klientovi ani prípustnú spoluúčasť, VÚB banka spoluúčasť neuplatňuje, ak ide o preukázané zneužitie karty nie vinou klienta, opäť hlavne cez skimming.

Získať späť výdavky za vydanie náhradnej karty je takmer márne aj cez poisťovne, aj keď napríklad ku krádeži došlo na zahraničnej dovolenke a klient mal platné cestovné poistenie. „To nekryje stratu, respektíve krádež platobných kariet. Pri poistení batožiny, dokladov a osobných vecí sú platobné karty vo výluke,“ spresnila Zuzana Hliváková, hovorkyňa tretej najväčšej poisťovne Generali Slovensko. Podobne to platí aj v ostatných poisťovniach.

Ilustračné foto na titulke - Maňo Štrauch